10 spôsobov, ako menia technológie naše zmýšľanie

Moderné technológie sa stali prirodzenou súčasťou nášho života. Uvedomujeme si však, ako moderné technológie a adaptácia na ne ovplyvňujú náš mozog? Či už v dobrom alebo v zlom, technológie menia naše zmýšľanie.   10. Gramofóny zmenili našu predstavu ideálnej dĺžky piesne Priemerná dĺžka modernej piesne sú 4 minúty, potom už človek stráca pozornosť. Aj keď […]

Moderné technológie sa stali prirodzenou súčasťou nášho života. Uvedomujeme si však, ako moderné technológie a adaptácia na ne ovplyvňujú náš mozog? Či už v dobrom alebo v zlom, technológie menia naše zmýšľanie.

 

10. Gramofóny zmenili našu predstavu ideálnej dĺžky piesne

Priemerná dĺžka modernej piesne sú 4 minúty, potom už človek stráca pozornosť. Aj keď by sa mohlo zdať, že tento jav súvisí skôr s internetovou dobou, v skutočnosti súvisí ešte s vynájdením gramofónu v 19. storočí. Staré prehrávače totiž dokázali prehrať iba 4-minútové piesne, čo spôsobilo, že klasická hudba bola prispôsobená novému médiu svojou dĺžkou. Časom sa tak stala táto dĺžka normou a postupne ubúdali aj priaznivci klasickej hudby.

 

9. Počúvanie rádia zhoršuje naše kritické myslenie

Psychológovia sa dlho zaoberali vplyvom rádia na naše myslenie a prišli k zaujímavému záveru – rádio nás robí viac ovplyvniteľnými. Na rozdiel od iných médii totiž hlas z rádia nie je asociovaný so žiadnou konkrétnou osobou a ľudia mu tak prisudzujú väčšiu dôveryhodnosť. Pri počúvaní rádia menej analyzujeme informácie a vo všeobecnosti sa spája so slabšími kognitívnymi schopnosťami.

 

8. Staré televízory spôsobili, že naše sny sú čiernobiele

Skúmanie vplyvu televízie na náš mozog je stále aktuálne, ale menej známy je výskum farebnosti snov ovplyvnených typom televízie. Psychologička Eva Muryzn porovnávala farebnosť snov ľudí z rôznych generácii a zistila, že sny starších ľudí sú častejšie čiernobiele v porovnaní s mladšou generáciou, ktorej sny sú prevažne farebné. Rovnako aj v tomto prípade platí, že zážitky z detstva vo veľkej miere ovplyvňujú našu dospelosť. Keď teda človek počas detstva pozeral čiernobielu televíziu, jeho sny budú z veľkej časti aj v súčasnosti čiernobiele.

 

bez-nazvu-3-jpg_1411384321

 

7. Neustále používanie mobilov nás deprimuje

Štúdia z roku 2011 skúmala mentálne zdravie užívateľov mobilných telefónov. Zistený bol vzťah medzi zvýšeným rizikom depresie a poruchami spánku v súvislosti s nadmerným používaním mobilu. Najsilnejším spúšťačom týchto porúch bola neustála dostupnosť, ktorá ľuďom nedávala čas na poriadny nerušený oddych.

 

6. Internet mení spôsob čítania

Tisíce rokov ľudia čítali prevažne lineárne a väčšina informácii bola prezentovaná vo forme knihy. V súčasnosti sa viac zameriavame na klávesnicu, sledovanie linkov a zhromažďovanie malého množstva informácii, pričom neustále preklikávame na iné stránky. Jediným spôsobom, ako zachovať tradičné čítanie u našich detí, je učiť ich čítať aj z klasických kníh. Samozrejme, iba ak to považujeme v dnešnej dobe ešte za potrebné.

 

5. Sociálne médiá zvyšujú našu sebaúctu

Väčšina výskumov poukazuje na negatívne účinky sociálnych médii, avšak netreba sa na ne pozerať iba jednostranne. Výskumníci z univerzity v Indiane zistili, že selektívne správy o sebe nám umožňujú vytvoriť si ideálny sebaobraz, čo následne zvyšuje pocity sebaúcty. Ľudia si tak prispôsobujú obraz seba tak, aby im vyhovoval, čiže sú sami so sebou spokojní bez ohľadu na skutočnosť a to môže byť jedným z kľúčov k sebaúcte.

 

4. Kultivačná teória

Aj keď sa snažíme neustále popierať negatívne vplyvy televízie na naše zmýšľanie, výskumy dokazujú opak – naše rozlišovanie medzi fantáziou a realitou nie je také dobré, ako si myslíme. Nadmerné pozeranie televízie nám predkladá obrazy, ktoré nereflektujú realitu, no napriek tomu ich integrujeme do nášho obrazu sveta. Takto sa potom formujú naše názory a predsudky, ktoré sú založené na skreslenom zobrazení sveta.

 

3. Digitálne fotoaparáty zmenili spôsob, akým sa zúčastňujeme podujatí

V minulosti si fotografovanie vyžadovalo veľa času, prípravy a úsilia a bolo bezpochyby limitované nedokonalosťami fotoaparátov. S používaním digitálnych fotoaparátov sa stalo fotenie jednoduchým, rýchlym a dostupným spôsobom zachytenia akejkoľvek situácie. V dôsledku týchto zmien sa však zmenilo aj naše správanie na rôznych koncertoch a oslavách, keďže viac času trávime fotením ako samotným zúčastnením na danom podujatí. Súvisí to aj so spomínaným sebaobrazom v sociálnych médiách, keďže zverejnením fotky z nejakého podujatia vytvárame pozitívny obraz seba.

 

tumblr_nh5or6fX4f1qkegsbo1_1280

 

2. „Walkman efekt“ a interpersonálna komunikácia

Počúvaním osobných prehrávačov sa efektívne zatvárame svetu a vnárame sa do toho vlastného. Ich používanie má však aj sociálne vplyvy na milovníkov hudby. Jedným z nich je pocit, že človek dokáže kontrolovať svoje prostredie. Pozorovaním sa tiež zistilo, že ľudia častejšie diskutujú o súkromných záležitostiach pred ľuďmi so slúchadlami, pretože im to dáva pocit súkromia, aj keď ich používateľ nemusí aktuálne počúvať hudbu.

 

1. Hranie sa na zlých chlapov vo videohrách zvyšuje pocity viny

Negatívne vplyvy násilných videohier na správanie človeka sú síce stále nejasné, ale zaujímavé je skúmanie pozitívnych vplyvov. Ľudia, ktorí hrajú hry plné násilia a nemorálnych činov, zažívajú pocity viny, pretože mozog interpretuje tieto skutky ako reálne. Vina je zároveň silným motivačným faktorom pre konanie dobra, čo sa premieta tiež do konania dobra v reálnom živote.

 

 

 

Zdroj témy: Listverse.com
Foto: Linxspiration.com

Čítajte aj ďalšie podobné články:

Depresia údajne poškodzuje mozog

9. júla 2015

Evolúcia šikany od školského dvora po smartfón podľa Kaspersky

15. júna 2015

Instagram môže pomôcť pri liečbe anorexie, vďaka zdieľaniu pokroku

14. apríla 2015

7 mýtov o sociálnych médiách a vzťahoch

17. februára 2015

Prečo komunikujeme radšej cez sociálne siete ako tvárou v tvár?

29. januára 2015