Archív značiek: Rozhovor

Slovensko ide učiť ľudí, sa ako sa brániť útokom na internete. ITAS spúšťa projekt kry-sa.sk

Na titulnej fotografii zľava: Ján Kontrady (CSIRT), Henrich Slezák (CSIRT), Mário Lelovský (ITAS), Marek Zeman (Tatrabanka) a Miro Drobný (eSlovensko)

BRATISLAVA, 4.5.2019 – V priestoroch Twin City v Bratislave sa konala tlačová konferencia asociácie ITAS, ktorej sa okrem Mária Lelovského, 1. viceprezidenta asociácie, zúčastnili aj zástupcovia Tatrabanky, CSIRTu a eSlovenska. Predmetom konferencie bolo predstavenie projektu kry-sa.sk, jeho cieľov a zámerov.

Pozvanie na tlačovú konferenciu sme prijali za tituly 3Digital.sk, UnitedLife.sk, Striz.sk a PCSpace.sk. Prinášame obsah konferencie rozdelený do bodov.

 

Podstatou projektu kry-sa.sk je informovať verejnosť o tom, ako predísť kybernetickým útokom v praxi

 

Hacknutie smartfónu v priamom prenose

  • Priamo na tlačovke prezentér Ján Kontrady (CSIRT.sk) ukázal, ako jednoducho sa dá hacknuť Android telefón prostredníctvom aplikácie s mapami a navigáciou. Dokáže napríklad jedným príkazom stiahnuť všetky esemesky, hovory a podobne.
  • Hacker tiež môže spustiť kameru telefónu bez toho, aby o tom majiteľ mobilu vedel.
  • Problémom pomysleného používateľa bolo, že používateľ dal aplikácii všetky povolenia a nepoužíva v mobile žiadnu kybernetickú ochranu

 

Mário Lelovský, ITAS

  • Podľa Lelovského sa za posledných 10 rokov všetko zmenilo. Počítače máme pri sebe neustále a tak sa k nim správame – nedávame si pozor
  • Každý si chráni svoje zdravie, ale nie o dáta v mobile
  • Súčasťou IT Fitness testu je aj test o povedomí kybernetickej bezpečnosti, každý rok sú tieto výsledky najslabšie spomedzi všetkých ostatných okruhov, čo je alarmujúce.
  • Aktualizácia stránky kry-sa.sk prebehne v septembri s novými funkciami
  • Identifikovali sa najrizikovejšie skupiny používateľov, sú nimi deti, seniori, školy, malé firmy, ale aj organizácie. Podnikatelia sú podľa Lelovského zavalení administratívou a nemajú čas a priestor na kyberbezpečnosť

 

Univerzálny návod, ako sa vyhnúť ohrozeniam na internete

Henrich Slezák z bezpečnostnej inštitúcie CSIRT.sk

  • Podľa Henricha Slezáka Slovensko nie je pre hackerov nezaujímavé, ale hackeri používajú skôr hromadné útoky, v ktorých krajina nehrá úlohu. CSIRT sedí na úrade predsedu vlády, jeho klientelou je verejná správa, ústredné orgány, prevádzkovatelia IT služieb a podobne.
  • CSIRT vykonáva detekciu incidentov, varovania, riešenia, ale aj forenznú analýzu incidentov a prevenciu pred podobnými útokmi. Súčasťou práce jednotky je aj vzdelávanie a budovanie povedomia. Organizácie majú podľa Slezáka dobré technické zabezpečenie, ale málo dobre vyškolených pracovníkov
  • CSIRT vykonáva aj tzv. penetračné testy, interné aj externé, kedy sa snaží zámerne hacknúť systém vybranej organizácie. Súčasťou je aj simulácia pishingu, ktorou sa snaží odhaliť schopnosť jednotlivých pracovníkov čeliť kybernetickým útokom.

Naše otázky na pána Slezáka

    • Spolupracujete s niektorou veľkou bezpečnostnou spoločnosťou?
      Áno, CSIRT spolupracuje s ESETom. Jedná o spoluprácu, ktorá je založená na vzájomnej výpomoci v prípadoch, kedy je potrebná, jedná sa o poskytovanie konzultácií s konkrétnymi odborníkmi.
    • Máte skúsenosť s kryptoransomvérom na Slovensku?
      Možno ste počuli o tom, že ransomvérom bola napadnutá nitrianska nemocnica. Na riešení tohto prípadu som ale osobne nepracoval. Ja som sa zatiaľ s napadnutím slovenskej organizácie kryptoransomvérom zatiaľ nestretol.
    • Rozumiem, je ale predsa len niečo, čo by ste odporúčali organizáciám, aby spravili ako prevenciu pred takýmto útokom?
      Myslím, že najlepším riešením je zálohovanie. Samozrejme, že na offline úložisko, ktoré nie je pripojené na sieť, pretože v prípade útoku by sa zašifrovali aj tieto dáta. Ak je všetko priebežne zálohované, nemusíte sa báť vydierania, pretože máte všetko uložené aj inde. Okrem toho je potrebné šifrovať dáta, pretože ak vám potom niekto tieto údaje získa, nebudete sa musieť obávať ich zneužitia, lebo ich útočník nebude vedieť dešifrovať.

 

Marek Zeman, Tatrabanka, vedúci oddelenia bezpečnosti

  • Marek Zeman tvrdí, že kry-sa.sk je pre banku veľmi zaujímavý projekt, pretože má za cieľ ochraňovať bežných ľudí.
    • Jedným z cieľov Tatrabanky je motivovať deti na základných a stredných školách, aby učili používať moderné technológie napríklad starých rodičov tak, aby to pochopili aj oni;
    • Bezpečnostné povedomie ľudí údajne nestíha reagovať na rýchlosť vývoja nových technológií
    • Nadácia Tatrabanky v uvedenom kontexte podporuje bezpečnostné a technologické startupy
    • Ďalej vychováva mladých lídrov cez organizáciu Nexteria
    • Význam projektu kry-sa.sk nachádza aj v priamom kontakte rodičov s deťmi, aby vedeli reagovať napr. na zvláštne správanie detí, aby rozumeli tomu, že aj v kybernetickom svete je šikana alebo obťažovanie reálnym problémom

 

Miro Drobný, riaditeľ a zakladateľ eSlovensko

    • Snaha o zvýšenie bezpečnosti slovenského internetu začala projektmi ako zodpovedne.sk, pomoc.sk, nehejtuj.sk, nezavislost.sk, bezinternetu.sk a tiež stopline.sk. Stopline.sk je centrum pre nahlasovanie nevhodného obsahu na internete, napríklad pedofilného contentu. Za minulý rok stránka prijala rekordných až 10-tisíc oznámení.
    • Priklad zo Slovenska – sledovaný pedofil za rok oslovil až 1 400 neplnoletých dievčat, jedná sa teda o veľmi vážne záležitosti. Prax ukazuje, že najzraniteľnejší z hľadiska sexuálneho zneužitia sú chlapci. Skúsenému pedofilovi trvá asi iba 40 sekúnd, aby úspešne oslovil chlapca prostredníctvom internetu, pričom pri dievčati sa jedná o celé dni.
    • eSlovensko momentálne pripravuje celovečerný film s názvom Kto je ďalší?, ktorý je pokračovateľom veľmi úspešného prechádzajúceho projektu Ovečky. Film bude premietaný v slovenských kinách od 22. augusta 2019 a bude upozorňovať na hrozby súvisiace so slobodou na internete, ako aj nachádzať riešenia pre zvýšenie bezpečnosti jednotlivcov. V porovnaní s Ovečkami bude film určený pre osoby staršie ako 12 rokov.

 

Rozhovor s Erikou Lindauerovou z HP o lacných značkách, bezpečnosti tlačiarní a vizuálnom hackingu

V centrále slovenského HP som sa rozprával o bezpečnosti s riaditeľkou Erikou Lindauerovou. Produkty, ktoré táto americká značka predáva, majú v základnej výbave niekoľko mimoriadne zaujímavých technológíí, ktoré majú práve dnes, v dobe rozmáhajúcich sa kybernetických ohrození, stále väčšie opodstatnenie. Špecializované ochranné systémy majú dokonca aj tlačiarne, v odpovediach sa dozviete prečo.

 

 

Na posledných tlačových konferenciách značky HP ma zaujala bezpečnosť tlačiarní. Naozaj dnes môžu tlačiarne predstavovať bezpečnostné riziko?

Gartner v roku 2015 tvrdil, že celosvetovo je pripojených na internet päť miliárd zariadení, teda aj tlačiarní. Čím ďalej máme viac smart zariadení a alarmujúce je, že predpoklad hovorí o 25 miliardách zariadení pripojených do siete v roku 2020. Každé z nich predstavuje vstupnú bránu do intranetu alebo interných systémov a z tohto titulu je dnes potrebné veľmi vážne riešiť bezpečnosť koncových zariadení. Tlačiarne ako také, ktoré sú v kanceláriách, sú v podstate plnohodnotné počítače: majú pripojenie na sieť, harddisk, pamäte, môžete cez ne odosielať e-maily a dostať sa k interným používateľom, majú USB porty, preto sú reálnou hrozbou. Navyše vraj iba 16 percent IT-čkárov vníma tlačiarne ako reálnu hrozbu úniku dát, preto si veľa ľudí neuvedomuje bezpečnostné aspekty, ktoré to zahŕňa.

Majú na nebezpečnosť vplyv aj wi-fi adaptéry v moderných tlačiarniach a pripojenia na cloud?

Nielen to, ale akékoľvek zariadenie pripojené na internet predstavuje vstupnú bránu pre ohrozenia.

 

HP je na poli bezpečnosti veľmi aktívna, ale zaujíma ma, či v bezpečnostných štandardoch robí rozdiely medzi komerčnými a biznis zákazníkmi.

Určite je to rozdiel, minimálne v skladbe a využití samotných zariadení. Napríklad pri tlačiarniach pre domáceho používateľa sú celkom iné štandardy ako u veľkých sieťových tlačiarní v korporáte. Keď má používateľ doma PC-čko, pracuje aj celkom inak ako firemný používateľ. Ale v súčastnosti sa pracovný život prepája s tým osobným a používateľ má často jedno zariadenie na všetko – na prácu, aj na doma. V tom prípade jedno zariadenie musí spĺňať všetky vyššie bezpečnostné štandardy.

 

Erika Lindauerová (Zdroj: HP)

 

Teda pre firemných zákazníkov poskytujete niečo navyše, v kontexte bezpečnosti?

Áno, ak nemyslíte vyslovene servis hardvéru, ale je to veľmi komplexná otázka. Máme špecialistov, ktorí sú schopní zákazníkovi zanalyzovať jeho prostredie a spraviť návrh bezpečnostnej koncepcie, až po samotnú ochranu zariadenia ako takého.

Ochranné prvky sú súčasťou našich komerčných PC-čiek, notebookov a tlačiarní od strednej triedy vyššie. Bežné softvéry chránia zariadenie na úrovni operačného systému. HP rozdeľuje bezpečnosť zariadení do troch úrovní: BIOS, operačný systém a úroveň nad všetkými aplikáciami.

Naše komerčné zariadenia obsahujú takzvaný HP SureStart, čo je bezpečnostná technológia na ochranu BIOSu. Bezpečný BIOS je uložený na samostatnom čipe a pri každom spustení zariadenia sa detekujú prípadné prepisy. Ak bola narušená bezpečnosť, z tohto záložného čipu sa obnoví celý BIOS. Vďaka tomu sa nemôže stať, že sa nejaký malvér dostane k BIOSu – a pritom také sú v súčasnosti tie najbezpečnejšie, pretože málokto sa proti nim dokaze bránit.

 

Spomenuli ste, že vaši pracovníci analyzujú firmy aj z hľadiska bezpečnosti. Máte teda aj na Slovensku špecialistov na bezpečnosť?

Máme vyškolených technických konzultantov na bezpečnosť a potom v zahraničí úzko špecializovaných pracovníkov.

 

Pri vývoji bezpečnostných riešení spolupracujete napríklad s Kaspersky Lab, Esetom, Trend Micro či inými?

HP si vyvíja vlastné riešenia šité na hardvér. Vždy je ale vhodne inštalovať aj antivírusový softvér od príslušných výrobcov.

 

Sú aj ďalšie technológie, ktoré sú popri SureStart pre HP typické?

Na PC-čkach a notebookoch máme napríklad funkciu HP SureClick, ktorá sa stará o bezpečné prehliadanie internetu. Vytvorí sa samostatné okno, ktoré je odizolované od samotného operačného systému, takže môžete prehliadať akýkoľvek obsah bez obavy, že by sa vám kliknutím na nejaký odkaz nainštalovala aplikácia alebo malvér.

Ďalšia je HP SureView, teda ochrana pred vizuálnym hackingom. Klávesovou skratkou (ano je to kombinacia tlacidiel) na klávesnici sa zatemní displej, aby ho nebolo možné čítať z uhlov. Tento vizuálny hacking je jedna z najúspešnejších metód kradnutia údajov, kde podľa Global Study je až 91% percent prípadov je úspešných.

Potom máme Run-time Intrusion Detection. Je dôležitá hlavne pre tlačiarne ktoré sú často zapnuté 24 hodín a 7 dní v týždni, preto služba kontroluje, či nebola tlačiareň akýmkoľvek spôsobom z vonka napadnutá. Ak zaregistruje ohrozenie, zariadenie sa automaticky reštartuje, nastaví sa do bezpečného firmvéru a BIOSu a vysiela security alert správcovi siete. Ak sa toto ohrozenie opakuje, tlačiareň sa celá vypne a informuje správcu o probléme.

Funkcia Whitelisting umožňuje inštalovať aktualizácie výlučne z overených certifikovaných zdrojov.

Tieto funkcie sú vo všetkých našich zariadeniach strednej a vyššej triedy. K tomu máme doplnkové riešenia, ktoré ešte viac zlepšujú celkovú bezpečnosť. Vždy je ale vhodné inštalovať aj antivírusový softvér.

 

 

Erika Lindauerová (Zdroj: HP)

 

Je aj toto reakciou na enormne rastúci trend nástupu kryptoransomvéru?

Áno aj nie, HP malo tieto zabezpečenia už predtým, ale tieto hrozby berieme vážne a HP sa im venuje. Napríklad Verizon analyzoval údaje o úniku dát z koncových zariadení od roku 2009 do 2015, jedným z najznámejších bol v roku 2014 únik  dát a duševného vlastníctva od Sony. Hrozba únikov zo zariadení za toto obdobie narástla o 130%.

 

Predstavujú podľa vás lacné čínske produkty reálne ohrozenie pre zákazníkov? Špekuluje sa o nejakých čipoch, ktoré sledujú ľudí a podobne…

K tomuto sa nemôžem vyjadrovať, pretože to sú skôr také fabulácie. HP venuje veľkú pozornosť bezpečnosti a snaží sa to riešiť end – to – end. Cena je síce dôležitý parameter, ale bezpečnosť sa neoplatí zanedbávať.

 

Môžeme pre vyššie uvedené považovať HP za prémiovú značku?

Pre domácich používateľov máme všetko, od počítačov za niekoľko sto eur po špeciálne edície herných počítačov za tisícky eur, portfólio pre biznis zákazníkov máme tiež od entry-level modelov po hi-end prémiové, ktoré sa výbavou i materiálmi dosahujú úplne iný štandard. Platí to aj pre tlačiarne, tam sú ceny už od niekoľkých desiatok eur. Dávame zákazníkom možnosť voľby podľa ich potrieb.

 

HP má aktuálne úplne nové notebooky HP Spectre a Spectre x360 – sú v kontexte bezpečnosti výrazne lepšie ako tie predchádzajúce?

Business verzia HP EliteBook x360 prichádza s najnovšími verziami bezpečnostných riešení, napríklad HP SureStart máme už tretej generácie. Nové business zariadenia majú v sebe to najnovšie, a aj refresh produktov z dizajnového hľadiska a materiálového vyhotovenia.

 

Notebooky HP Spectre

 

Posledná moja otázka: prečo by si mal zákazník vybrať práve produkt od HP?

Bezpečnosť, kvalita, servis a spokojnosť sú pre nás kľúčové faktory, okolo ktorých staviame produkt. Naším cieľom je uľahčiť a spríjemniť život našim zákazníkom.

Rovnako je pre nás veľmi dôležitý aj trvalo udržateľný rozvoj a ochrana životného prostredia. Hneď na začiatku vývoja produktu prihliadame na to, ako bude používaný a kde skončí. Z akých materiálov je vyrobený, ako sa bude opravovať, ako sa dajú jeho diely recyklovať a používať znova. Trvalo udržateľný rozvoj je pre nás veľmi dôležitá téma, ktorú možno nie všetky značky rešpektujú. Je to však naša zodpovednosť, ku ktorej sa hlásime.

 

 

Ďakujem za poskytnutie rozhovoru.

Rozhovor bol autorizovaný po úprave.

Použité fotografie: HP/Erika Lindauerová

 

Pýtali sme sa Filipa Tůmu, prečo jazdí na LPG. Za palivo vraj ušetrí až 40 percent.

Nie je to tak dávno, čo sme aj na stránkach Ecomoto informovali o tom, že herec a spevák Filip Tůma sa stal tvárou značky Probucard. Táto firma zabezpečuje prestavbu áut na pohon na kvapalný ropný plyn LPG a Filip Tůma na takto prestavanom Subaru Legacy každý rok najazdí asi 80-tisíc kilometrov. Pýtali sme sa na jeho skúsenosti s týmto pohonom a zopár vecí navyše.

 
Na začiatok by ma zaujímalo, aký máte vzťah k autám. Vášniví motoristi majú totiž stále k LPG výhrady…

Auto je pre mňa najmä veľmi dôležitým pracovným prostriedkom. Ročne najazdím približne 80 000 km. To znamená, že šoférovaním trávim nezanedbateľné množstvo času a cena pohonných hmôt je pre mňa podobne veľmi dôležitá. Dobré auto s úspornou spotrebou je pre mňa preto nutnosť viac ako vášeň.

 
Všimli ste si zmeny v jazdných vlastnostiach vášho Subaru pri jazde na LPG?
Auto je tichšie a hlavne spotreba je výrazne úspornejšia. Väčšinou jazdím po diaľniciach, respektíve rýchlostných cestách a potom v meste. Raketová akcelerácia preto pre mňa nie je nevyhnutnosťou. Musím ale povedať, že Subaru Legacy nezaostáva ani v tomto ohľade. Po naštartovaní a zohriatí motora je prechod na LPG hladký, takmer nepostrehnuteľný. Auto nestratilo príliš veľa zo svojej dynamiky a radosť mi robí aj dvojnásobný dojazd bez tankovania.
 

Filip Tůma a jeho Subaru Legacy na LPG pohon od Probucard (foto: Probucard)


Má LPG pohon špecifiká, o ktorých ste predtým nevedeli alebo ktoré by mal nováčik poznať?
Ani nie. Nie som motoristický fanatik a technické detaily neovládam, pri jazde na LPG ma však nič nevyrušuje.
 
Ste známa osobnosť a ľudia môžu získať dojem, že vám veľmi nemusí záležať, koľko spotrebuje auto paliva. Je podľa vás rozdiel v spotrebe a dojazde tak významný, aby nad prestavbou začali uvažovať aj ľudia „vyšších príjmových skupín“?
Približne 40-percentná úspora na pohonných hmotách je pri kilometroch, ktoré robím ja, značná a v absolútnych číslach už zásadná. Viem, že LPG sa vypláca už pri asi tisíc kilometroch mesačne.
 
Vraveli ste, že veľa najazdíte, teda potrebujete svoje auto aj často odstaviť. S LPG však nemožno parkovať v garážach, predstavuje to pre vás problém?
Ani nie, v Bratislave má prakticky každé nákupné centrum (možno okrem Centrálu) i divadlo možnosť zaparkovať legálne vonku, respektíve v krytej otvorenej garáži. A inde na Slovensku to nie je vôbec téma. V Žiline majú dokonca v jednom nákupnom centre vyhradené miesta pre LPG autá.
 

Filip Tůma a jeho Subaru Legacy na LPG pohon od Probucard (foto: Probucard)


Po tých tisícoch kilometroch, odporučili by ste prestavbu na LPG aj dobrému známemu?
Áno, je to jednoduchá matematika. Čím viac najazdí, tým rýchlejšie sa investícia do prerábky vráti a potom už len šetrí.
 
Aký máte názor na snahy EÚ a automobiliek tlačiť dole emisie a celkovo robiť ekologickejšie automobily?
Snaha o ekologickejšie automobily je v prospech nás všetkých. A LPG vypúšťa menej CO2 a produkuje až o 80% menej smogu ako benzín či nafta.
 
Ste ambasádor Probucardu, ale aj tak sa spýtam na iné značky – je niektorý výrobca áut, ktorého preferujete?
V garáži mám staré BMW Z3M, to je moja srdcovka.
 
Máte Vaše auto snov?
Ani nie, možno by bolo perfektné, keby moje budúce auto okrem peňazí a životného prostredia šetrilo aj môj čas a šoférovalo sa samé :-)
 

Filip Tůma je ambasádorom značky Probucard na Slovensku (foto: Probucard)


 
Za odpovede na naše otázky ďakujeme a Filipovi prajeme veľa šťastných kilometrov!
 
Rozhovor bol autorizovaný.
Otázky spracoval Erik Stríž pre Ecomoto.sk, rozhovor sprostredkovala agentúra event2all.

Kniha Fantázie od Silvie Švecovej je pre deti, ale nájdu sa v nej aj dospelí

Začiatkom tohto roka ste si mohli na stránkach 3Digital prečítať rozhovor so slovenskou umelkyňou Silviou Švecovou, ktorej sme sa pýtali na jej tvorbu, inšpirácie a budúcnosť. Pred niekoľkými týždňami sa Silvia ohlásila opäť s krásnym projektom Kniha Fantázie, ktorému by mal každý priaznivec domácej tvorby venovať pozornosť.

Kniha Fantázie je kniha s častokrát neurčitými ilustráciami, ktoré nútia čitateľa, aby sa stal spolutvorcom. Je to pestrá zmes rôznorodosti, do ktorej môžete dokresľovať, dopisovať, tvoriť a kreovať. Silvia tvrdí, že jej kniha je zážitkovou terapiou, nástrojom na uvoľnenie a pobavenie, pomáha pri abreakcii, rozvíja tvorivosť, predstavivosť, kreativitu, vizuomotoriku, jemnú motoriku, sústredenie pozornosti, divergentné myslenie i estetické cítenie.

 

Kniha Fantázie (Silvia Švecová) // fotíme smartfónom Sony Xperia X

Zdanlivé zameranie na deti je skutočne iba zdanlivé, pretože sa v ilustráciách nájde každý dospelý človek. Stačí sa trocha zapozerať, prečítať si niekoľko úvodných slov, zobrať do ruky ceruzku a zvyšok pôjde aj sám. Knihu Fantázie som od Silvie prijal s potešením, pretože sa mi zdala ako skvelé oživenie v tom pestrom mixe funkčných hračiek, ktoré dostávajú netere. V skutočnosti však kniha väčšmi oslovila všetkých dospelých.

Silvia píše, že jej kniha je vhodná pre deti i dospelých od 3 do 99 rokov, pre jednotlivcov, páry, rodiny, či skupiny. Kniha Fantázie pozostáva z 33 autorských ilustrácií a každá druhá strana je prázdna. Slúži na to, aby mohol čitateľ-spolutvorca popustiť uzdu fantázie a aby mohol knihu používať aj ako papierový notes na zapisovanie poznámok.

 

Kniha Fantázie (Silvia Švecová) // fotíme smartfónom Sony Xperia X

ROZHOVOR S AUTORKOU
Ako dlho vznikala Kniha Fantázie?

Silvia: Omaľovánka pre deti a dospelých Kniha Fantázie vznikala niekoľko mesiacov. Spúšťačom celej série ilustrácií bol Deň Otvorených Ateliérov v Malokarpatskom regióne. Počas otvorenia svojho ateliéru som vo voľnej chvíli začala kresliť do skicára minimalistické  obrázky. Potom som ich mala zrazu akosi viacej, a tak som ich spojila a „spravila som im domček“. Malý sen sa stal skutočnosťou. Sen ako prostredníctvom svojej tvorby odovzdávať kus seba, svoju lásku k umeniu a vytvárať ľuďom skvelý pocit zo života a z objavovania samého seba cez umenie.

 

Je to tvoje autorské dielo alebo si na jej tvorbe s niekým spolupracovala?

Silvia: Kniha Fantázie je mojím autorským dielom. Čo sa týka psychologického posudku, spolupracovala som s kamarátkou psychologičkou a zároveň riaditeľkou jazykovej škôlky, ktorá mi dala na ilustrácie odborné vyjadrenie. Pri grafickom spracovaní som spolupracovala so svojím skvelým manželom. Tlač mi zabezpečil kamarát. Spolupráca prišla prirodzene a bez nej to nejde. Všetkým som za to veľmi vďačná.

 

Je kniha pokračovaním tvojej bežnej tvorby alebo si vyskúšala aj niečo nové (techniky, postupy)?

Silvia: Kniha Fantázie je i pokračovaním mojej tvorby a zároveň je i v niečom iná, nová. Snažila som sa o minimalizmus a abstrakciu, čo už v mojej doterajšej tvorbe nie je novinka. Inakosť a nóvum je práve v tom, že som sa snažila zakomponovať do jednej kresby, minimálnymi grafickými prvkami – bod a čiara, viacero objektov, ktoré je potrebné hľadať.

Otáčaním ilustrácie do rôznych uhlov, či svetových strán, sa odkrývajú nové objekty a tvary. Niektoré sú hotovým objektom, iné je možné dokresliť alebo dokrášliť podľa vlastnej fantázie.

Hlavným cieľom bolo vytvoriť jednoduchú kresbu, ktorá už sama o sebe je zrozumiteľná a na druhej strane podporiť kreativitu a predstavivosť hľadaním nových objektov v objekte. Znie to asi komplikovane, ale je to prosté: stačí vziať napr. farbičky a pustiť sa do vymaľovania, fantázii sa medze nekladú.

Nemala som v úmysle napodobňovať mandalu či iné relaxačné antistresové omaľovánky, ktorých je v súčasnosti na trhu dosť veľa. Chcela som byť osobitá, ponúknuť zážitkové hľadanie a rozvíjanie fantázie cez objekty, ktoré nemajú iba jeden význam. Chcela som tým ukázať ľuďom cestu a nie cieľ.

Vymaľovaná Kniha Fantázie

Kde sa dá Kniha Fantázie kúpiť? Ak áno, kde a za koľko? :)

Silvia: Kniha Fantázie, čaká na vás v týchto obchodných miestach: Gorila Urban Space BA – kamenný obchod, v e-shope Gorila.sk – knižný supermarket, kníhkupectvo Artforum Pezinok, kníhkupectvo FOLLY Modra, Mestská knižnica Modra – Letná čitáreň KC, Libresso Books & Coffee Prešov.

Môžete si ju pozrieť v náhľade, prípadne i objednať na:

silviasvecova@gmail.com
https://www.behance.net/…/…/Kniha-Fantazie-omalovanka-nahlad
http://siskart.eu/

Odporúčaná cena je 5 Eur + poštovné, prípadne cena v príslušnom obchodnom mieste.

 

Bude aj pokračovanie?

V hlave už mám ďalšie tvorivé nápady na ilustrácie či projekty na podporu kreativity, no nebudem viac prezrádzať, aby som „šťastie nepredbehla“ :)

 

Za rozhovor ďakujem, autorka na otázky odpovedala prostredníctvom e-mailu.
Pýtal sa a autorský text pripravil Erik Stríž.

 

Vymaľovaná Kniha Fantázie

Robert Almási: Vymiera stredná vrstva a má to vplyv na umelcov

Začiatkom februára sa v bratislavskej galérii umenia IZAKaJA otvorila výstava maliara Roberta Almásiho s názvom Dotyky. Na vernisáži som sa Almásiho pýtal nielen na diela, ktoré práve vystavuje.

 

V umeleckej tvorbe Roberta Almásiho sa stretáva abstrakcia s vyobrazením človeka, prírody a zvierat. Podľa jeho vlastných slov je každý z obrazov kompletnou kompozíciou, zvyčajne s motívom ženy v prírode. “Žena, to je krajina a všetky jej kopce, údolia, vrchy, to reprezentuje jej telesné krivky,” tvrdí Almási.

 

Pán Almási, ako dlho sa venujete umeleckej tvorbe?

Mám 67 rokov, takže je to už veľmi dlho, od svojich dvanástich rokov ale veľmi intenzívne. Už v prvých ročníkoch na základnej škole som nekreslil to, čo učiteľka. Kedysi sa v škole kreslili také základné tvary, jablko, hruška, zajačik, ale ja som v tom videl iba tú guľu s ušami. Kreslil skutočného zajaca, ktorého som videl u susedov na dvore a učiteľka to nerada videla. To boli moje počiatky, ale potom som nastúpil na strednú umeleckú priemyslovku do Brna, kde som študoval grafiku. Po strednej škole som sa vrátil do Bratislavy na VŠVÚ, kde ma učil aj pán Matejka, ktorý počas môjho štúdia odišiel na druhý svet. Študoval som monumentálnu tvorbu a v tejto oblasti som aj pracoval neskôr ako monumentalista, robil som veľké gobelíny, drevené plastiky, maľby na steny, kamene, mramor. Prešiel som všetkým možným a vždy po týchto veľkých náročných prácach som si maľoval vlastné malé obrazy – známi o mne aj hovorievali, že “je dobrý vo veľkom, ale aj vo formáte vreckovky je stále čitateľný jeho rukopis”.

 

 

Na výstave Dotyky v galérii IZAKaJA nájdete aj v priebehu marca prierez tvorbou Roberta Almásiho. Celá výstava je rozdelená na dve oddelené časti, pričom v jednej z nich nájdete prevládajúcu červenú farbu, v druhej zmes ostaných. Zaujímavosťou je, že v rámci jedného obrazu sú zvyčajne kombinované iba dve farby a ich odtiene.

Almásiho tvorba je úzko spätá s motívom ženy a prírody, významné miesto v jeho živote i umeleckej činnosti majú kone, ktorým sa aktívne venoval tridsať rokov.

 

Robert Almási a Erik Stríž, autor rozhovoru (foto: izakaja.sk)

 

Vraveli ste, že by ste sa neradi nechali zaradiť do niektorého umeleckého štýlu. Je ale aspoň niektorý, ktorý vo vašej tvorbe prevláda?

Už sa ma snažili niekam zaradiť aj ostatní, často spomínali všelijaké -izmy. Pre mňa to ale nebolo dôležité, ja som maľoval, čo som chcel maľovať. Je ale možné, že som naturista, keďže vychádzam z prírody. Že sa v mojich obrazoch objavujú ženské telá a figúry, to je v podstate krajina – krajina pozostávajúca zo stromov, lúk, trávy, v nej môže ležať nejaký akt.

Mám rád more, Dunaj, vo vlnách sú opäť figúry ženských tiel a najmä na mojich obrazoch nájdete kone. Jazdil som tridsať rokov a dávalo mi to akúsi silu. Kone najprv musíte pripraviť, očistiť, potom si zajazdíte, je to aj fyzicky náročná práca. Podobne je to aj s obrazmi, najprv si ich treba pripraviť, napnúť plátno a tak ďalej, počas tohto čase musela v hlave dozrieť myšlienka na budúci obraz. Ani som ho už nechcel pokaziť, keď som sa kvôli nemu toľko narobil :-) Keď som už pristúpil k obrazu, vždy som vedel, čo budem maľovať a ako.

Takisto keď chodím na rôzne medzinárodné sympózia, tak nikdy na ne nejdem nepripravený. Prvé dva dni sú o rozhovoroch, pohode, o pripíjaní si s vínkom, ale potom už prichádza naozajstná práca. Nedávno sa mi stalo, že ma kolegovia upozornili, že sa predsa nepredbiehame a nesúťažíme, ale ja som iba potreboval zo seba dostať ten obraz krajiny, ktorú som videl v hlave.

 

 

Čo vás inšpiruje k tvorbe? Koho tvorba vás najviac ovplyvnila?

Určite je to krajina, ženy, kone, mám rád prostredie Žitného ostrova. Mám veľmi rád Tatry, rád som sa lyžoval, prešiel som aj kus sveta. To všetko je inšpiratívne.

Samozrejme, že na strednej škole som mal veľmi rád impresionistov, ale to podľa mňa dobre vidieť aj v mojej tvorbe. Inšpiráciu nachádzam tiež v moderných umelcoch, ktorí vedia jednou linkou, pár fľakmi niečo naznačiť a človek cíti, že to nie je iba fľak, farba, ale je to kus krásneho detailu.

Na tejto výstave Dotyky môžete vidieť prierez mojou tvorbou za posledných asi šesť rokov. Je to komorná výstava v galérii IZAKaJA menších a stredných formátov.

 

Živíte sa dnes výhradne umením?

Asi som sa narodil pod nejakou šťastnou hviezdou, pretože som sa umením živil vždy. Hneď po škole som dostal veľkú robotu a potom to išlo jedno za druhým. Kedysi som robil malé formáty, ktoré si ľudia vedeli kúpiť a postupne moja klientela narastala, že som nikdy nemal problémy. Avšak je to sínusoida, raz si hore, raz dole a v umení ako takom je to skoro katastrofa.

Vnímam zmenu sveta, vzniklo veľa zbohatlíkov, ktorí uprednostňujú autíčka, baráky a chrámy, ale umenie nie. Umenie je u nich na poslednom mieste. Kedysi kupovala obrazy stredná vrstva, lekári, inžinieri, ktorí chceli mať doma umenie. Neboli to horibilné sumy, ale táto stredná vrstva dnes vymiera a má to vplyv aj na umelcov.

Ja ale nie som tak náročný, že by som potreboval mať štyri Mercedesy, potrebujem jedno auto, ktorým viem previezť diela na výstavy. Nemám pocit, že by som potreboval mať hromady peňazí, to kazí život. Prežiť krásne, mať veľkú záhradu, mať pokoj, maľovať, v tom vidím zmysel.

Profil Roberta Almásiho:

IZAKaJA – Robert Almási, narodený 27. 01. 1948 v Kostolných Kračanoch, po ukončení Strednej umelecko priemyselnej školy v Brne a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa usadil v Dunajskej Strede, kde tvoril a aktívne sa zapájal do kultúrne spoločenských aktivít, od 2002 žije a tvorí v rodnej obci, kde vo svojom ateliéri vytvoril možnosť vystavovať svoje ako aj diela kolegov čo sa stretlo s kladným ohlasom v okolí a jeho dielňu navštevuje nespočetné množstvo záujemcov – autor hlboko zakorenený vo svojom rodnom kraji s prevládajúcim citovým vzťahom ku krajine Žitného ostrova, neustále hľadajúci a nachádzajúci dušu tejto krajiny.

 

Samostatné výstavy od roku 1976

1976 – Praha, Komárno, Dunajská Streda
1977 – 1980 – Dunajská Streda, Zlaté Klasy, Paľkovičovo
1982 – 1983 – Neratovice, Jahodná, Trhové Mýto 1984 – Dunajská Streda, Čenkovce, Lehnice, Veľký Meder, Šamorín, Čičov
1985 – Modra – Harmónia, Piešťany 1986 – 1988 – Komárno, Horná Potôň, Orechová Potôň
1990 – Bratislava
1992 – 1994 – Piešťany
1995 – Jahodná
1996 – 1997 – Bratislava, Balatonboglár, Balatonalmádi, Komárno 1998 – Dunajská Streda, Komárno, Šamorín, Kaposvár
1999 – 2000 – Dunajská Streda, Bratislava
2003 – 2005 – Holice, Bratislava, Trhová Hradská, Moravské Kračany
2006 – Budapešť
2007 – Bratislava, Budapešť, Topoľčianky, Kostolné Kračany
2008 – Dunajská Streda Žitnoostrovné múzeum, Veľký Meder, Budapesť – Dabas, Janíky, Kostolné Kračany, Dunajská Streda KMG
2009 – Trnava

2016 – Bratislava, Galéria IZAKaJA

 

Rozhovor bol prepísaný z audiozáznamu, text zatiaľ autor neautorizoval.

Jozef Hubálek: Inšpiráciou pri tvorbe je možno aj moje ochorenie, skleróza multiplex (Rozhovor)

V roku 2008 mu diagnostikovali sklerózu multiplex a aj napriek ochoreniu (alebo snáď práve vďaka nemu) sa aktívne venuje umeleckej práci, organizuje výstavy svojich diel a vlastným príkladom poukazuje na to, že aj zdravotne hendikepovaní chcú a vedia tvoriť. Maliara Jozefa Hubáleka som sa pýtal na jeho umeleckú činnosť, čo ho inšpiruje, ktoré zo svojich diel považuje za najhodnotnejšie a do akej miery jeho tvorbu ovplyvňuje ochorenie.

Pán Hubálek, predstavte sa prosím niekoľkými vetami.

Narodil som sa v roku 1976 v Smoleniciach a dnes žijem v Slovenskej Novej Vsi. Som vyučený maliar-natierač a moje záľuby sú, samozrejme, maľovanie a cykloturistika v rámci možností, dobrý film, hudba. Som na invalidnom dôchodku, nakoľko mám diagnostikovanú sklerózu multiplex od roku 2008.

Maľovaniu sa venujem už od detstva, ale intenzívne som sa mu začal venovať až po príchode ochorenia . Maľovanie je môj koníček, som vlastne taký samouk. Tvorím podľa svojich finančných možností, hoci tých nie je veľa. Som rád a teší ma, ak sa moja tvorba páči aj verejnosti, to ma posúva vpred.

„Mesačný svit“ a „Niekto iný“, Jozef Hubálek

 

Čo pre vás znamená umenie? Prečo ste si vybrali za ústredný štýl práve abstrakciu?

Umenie pre mňa znamená prezentovať svoju predstavivosť, fantáziu. Je to také sebavyjadrenie, niekedy možno aj nálad a pocitov. A prečo abstrakciu? Ono to prišlo tak samo, mňa fascinujú abstraktné veci a predovšetkým ma to baví. Je to úžasná hra farieb a tvarov, predstavivosti a fantázie. Svojím spôsobom si obraz môžem namaľovať podľa seba ako chcem, môžem maľovať čo chcem, kombinovať si farby a tvary.

 

Vaše diela na mňa pôsobia väčšinou pozitívne. Čo je vašou inšpiráciou pri tvorbe?

Inšpiráciou pri tvorbe je možno aj moje ochorenie. Ja som kreslil a maľoval v podstate od detstva, hoci to bolo skôr tak sporadicky, no po diagnostikovaní Sklerózy multiplex sa maľbe venujem intenzívnejšie. Ochorenie bolo takým spúšťačom, motiváciou venovať sa maľovaniu viac. Vačšinou sa snažím maľovať tak, aby obraz hral pestrými farbami, aby pôsobil pozitívne aj na okolie. A, samozrejme, akýmsi hnacím motorom je aj to, keď sa tvorba páči aj verejnosti, keď si niekto zakúpi dielo a podporí moju tvorbu.

„Koniec“, Jozef Hubálek

 

Kto alebo koho tvorba vás najviac ovplyvnila? Sledujete súčasnú scénu s umením?

Ja som si vždy maľoval podľa seba. Ako sa vraví, taký vlastný štýl. Ale stále skúšam nové veci, čo ako vylepšiť. Určite sledujem aj iných autorov a niekedy aj iné diela sú mi inšpiráciou.

 

Je vo vašom portfóliu niektoré dielo, ktoré považuje za obzvlášť vydarené?

Určite áno. Každé moje dielo je svojím spôsobom výnimočné, aspoň pre mňa. Vždy sa snažím, aby každý obraz pôsobil energicky a pozitívne. Ale také obzvlášť vydarené diela sú pre mňa obrazy Nekonečno a Sloboda. Sú to moje také obľúbené.

„Nekonečno“, Jozef Hubálek

 

Aký čas vám zaberie tvorba jedného diela? Nechávate si čas na jeho dozrievanie alebo je to skôr o zachytení chvíľkovej emócie?

Je to rôzne. Niektoré diela sú namaľované za jeden deň, niektoré zaberú viac dní. Vačšinou je to viac dní, vzhľadom na môj zdravotný stav. Ale sú diela, ktoré som namaľoval a odložil na týždeň, na dva a neskôr sa k tomu vrátil s tým, že ešte to nie je ono, že niečo tam chýba.

Určite sú aj chvíle, kedy ma niečo napadne a jednoducho to v tú chvíľu musím dať na plátno.

Výstava na Ministerstve obrany SR

 

Keď niekto prejaví záujem, viete pripraviť nové dielo akoby „na mieru“? Alebo predávate iba už existujúce diela?

Áno, robil som pár diel aj na požiadanie, ale je to skôr výnimka. Väčšinou si tvorím podľa seba. Som pri tom uvoľnenejší a môžem pritom popustiť uzdu svojej fantázie.

Jozef Hubálek v strede, vernisáž v spoločnosti RESPECT (Piešťany, 2014)

 

Na vašej webstránke je uvedených veľa miest, kde ste vystavovali. Pripravujete aj ďalšie? Kde by vás mohli v priebehu roku ľudia zastihnúť?

V priebehu roka by som chcel vystavovať v Musique Club Galerie v Modre. Je to príjemná kaviarnička s dobrými ľuďmi, ktorí mi umožňujú každoročne prezentovať svoje diela. Pravdepodobne vo februári by mala byť spoločná výstava na Ministerstve hospodárstva, ktorú organizuje Slovenská agentúra na podporu zdravotne postihnutých občanov.

 

Využívate na svoju prezentáciu okrem výstav a webovej stránky aj iné kanály? Napríklad Behance, Dribbble a iné?

Zatiaľ na prezentáciu svojich diel využívam internet. Či už svoju webovú stránku hubalek.webnode.sk, slovenské alebo české stránky, ktoré prezentujú umenie, sociálne siete. No a ak je možnosť, tak aj prostredníctvom výstav.

„Pohľady“, Jozef Hubálek

 

Otvorene sa predstavujete ako umelec so sklerózou multiplex. Do akej miery má toto onemocnenie vplyv na vašu tvorbu?

Vlastne až po diagnostikovaní sklerózy multiplex sa tvorbe venujem intenzívne. Je to taký relax, dá sa povedať aj taká malá terapia. Pri tvorbe sa sústredím na plátno a farby, nemyslím na ochorenie. A tiež sa snažím ukázať, že aj hendikepovaní dokážu a chcú tvoriť. Samozrejme, podľa svojich možností.

 

Odporučili by ste maľovanie aj iným ľuďom s podobným zdravotným problémom? Ak áno, prečo?

Určite áno. Nielen maľovanie, ale akýkoľvek záujem niečo robiť, tvoriť. Ako som už spomenul, je to taký relax, človek nemyslí tak často na to onemocnenie. Ja mám radosť z toho, čo vytvorím a je to také zadosťučinenie, ak niekto prejaví záujem o moju tvorbu. O to viac ma to vtedy teší a svojím spôsobom ma to posúva ďalej.

 

Spoločná výstava, Banská Bystrica, radnica, 2014

 

Ďakujem za poskytnutie rozhovoru a prajem veľa úspechov.

Rozhovor bol autorizovaný.

 

Rozhovor s DriVR: Slovenský projekt spája virtuálnu realitu a diaľkové ovládanie malého auta

Projekt DriVR nemá ambície ovládať veľké automobily, zatiaľ si vystačí s tým malým, ktoré je možné kontrolovať prostredníctvom herného gamepadu. S headsetom virtuálnej reality sa však jeho vodič môže preniesť až do jeho malého kokpitu.

 
O projekte DriVR som počul prvýkrát na slávnostnom otvorení priestorov DigiLab na Fakulte informatiky a informačných technológií na STU v Bratislave, ktorý funkčne vybavila spoločnosť Samsung. Počas otvorenia sa v technicky vyspelom centre odprezentovali tri zaujímavé projekty študentov a pedagógov a jedným z nich bol DriVR.
Zariadenie pozostáva z troch častí a spojenia medzi nimi – vozidlo, centrálna stanica a ovládač. Súčasťou ovládača je gamepad a headset virtuálnej reality Oculus Rift. Malé vozidlo, ktoré pomerne dobre poznáme z našich detských čias, má na sebe pripevnenú kameru na pohyblivej platforme. Tá prijíma signály z headsetu virtuálnej reality a podľa toho sa otáča. Po technickej stránke ide o veľmi zaujímavé spojenie dvoch rôznych zariadení, ktorých používanie vás vie v spojení s ovládačom aspoň virtuálne preniesť na iné fyzické miesto s možnosťou pohybu v ňom.
Projekt DriVR je realizovaný na Ústave poč‎ítačových systémov a sietí na FIIT STU v Bratislave a bol podporený grantom e-talent Nadácie Tatra Banky.
 

Tím projektu DriVR: Natália Trybulová,Tomáš Morvay, Peter Protuš, Albert Prágai, Roman Broniš (vedúci tímu), Martin Habovštiak, Miroslav Siro a Erik Matejov (teamleader)


 
Ako vznikol projekt DriVR?
Roman: Projekt vznikol tak trochu nezvyčajne. Boli sme so spolužiakom na študijnom zahraničnom pobyte vo Švédsku. Po večeroch, keď sa nedalo na internáte zaspať, sme sa zhovárali o všetkom možnom i nemožnom. Jeden večer sme rozmýšľali, s akými technológiami by sme sa chceli stretnúť, vyskúšať si. Zariadenia virtuálnej reality boli vtedy ešte taká novinka. Rozmýšľali sme, čo by sme s nimi mohli robiť, keby sme ich mali. Odpoveď bola ľahká: Byť niekde, kde nemôžeme byť. Čo by to obnášalo? Najprv sme rozmýšľali pripojiť kamery na drony, no trochu sme sa obávali nedostatočnej stabilizácie obrazu, ktorá by pri lete mohla spôsobovať nevoľnosť používateľovi. Rozhodli sme sa preto zostať pri zemi. Prenesene a aj doslovne. No a tak vznikol základný kameň, vlastne hlavná myšlienka projektu DriVR.
 
Z myšlienky sa stal plnohodnotný projekt. Čo k tomu viedlo?
Roman: Ubehol asi rok a na škole sme mali možnosť vypísať pre študentov témy na tímové projekty (viacerí študenti inžinierského štúdia riešia jeden rok zvolenú tému). O tému prejavilo záujem viacero tímov študentov. Prebehlo výberové kolo a priznám sa, dostal som trošku slabší tím ako som mal predstavu (teraz asi na mňa budú na chodbe škaredo zazerať, keď som to prezradil :) ) Sadol som si s mojim tímom za stôl a začali sme navrhovať jednotlivé časti vozidla, kamerového systému, ovládania a pod. Keď sme to už mali vymyslené, stačilo to “už len zložiť”. To v sebe obsahovalo zohnať zariadenia, poskladať ich, prepojiť ich, nastaviť, naprogramovať…jednoducho veľa roboty.
 
Je zložité dopracovať sa k špecifickým zariadeniam, ako sú napríklad okuliare virtuálnej reality?
Roman: Predstavoval som si to jednoduchšie ako to v skutočnosti bolo. Mali sme myšlienku, návrh, ľudí, už len tie zariadenia. Zdalo sa nám, že projekt má potenciál a tak sme sa rozhodli skúsiť požiadať o grant. Prišla výzva na podávanie žiadostí o grant e-talent Nadácie Tatra Banky a povedali sme si, že sa skúsime prihlásiť. Potešilo nás, keď sme zistili, že vybrali aj náš projekt. Od toho momentu už to bolo o výbere zariadení, dodávateľov a dodacích dobách. Zariadenia sme objednávali postupne, aby sme si ich vyskúšali a podľa toho zvolili ďalšie. Mali sme celkom šťastie, veci sadli prekvapivo dobre.
 
Ako dlho na projekte pracujete?
Roman: Pracujeme na ňom približne rok a pol. Približne po pol roku sme mali hotový prvý prototyp. Bol to v podstate mohutný drevený stojan s jedným motorčekom, ktorí točil ramenom s dvomi kamerami. Vtedy sme ešte nemali dodané malé kamery, tak sme použili smartfóny. Bolo to také neohrabané, ale bol to prvý prototyp. Prezentovali sme ho na našej študentskej vedeckej konferencii, dokonca si ho vyskúšal aj prezident SR.
Druhý prototyp bol asi po roku. Zložili sme ho z podvozku RC modelu. Mobilné telefóny sme nahradili malými kamerami, vďaka čomu sme mohli zredukovať drevený držiak. Tento prototyp sme prezentovali na otvorení Samsung/STU Labu na FIIT STU.
No a teraz sme dokončovali práce na modeli ramena, ktoré by malo vedieť operovať v nebezpečných prostrediach.
 

Prototyp DriVR. Dvojica kamier sleduje okolie a nakláňa sa podľa pohybov hlavy používateľa.


 
Aká fáza ​vývoja ​projektu zabrala najviac času?
Roman: Ako pedagogickému vedúcemu mi najviac času zabrala administratíva ohľadom grantu, ale hlavne vybavovanie objednávok zariadení. Vedenie tímu pre mňa už bola len príjemná aktivita, na ktorú som sa vždy tešil. Študenti majú určite iné skúsenosti, veď oni povedia.
Erik: Ja osobne som vnímal ako najťažšiu a najdlhšie trvajúcu fázu počiatočnú analýzu. Náš projekt začínal úplne na nule a bolo potrebné preskúmať všetky možnosti ako sa dopracovať minimálne k prototypu, ktorý by splnil naše ciele. Išlo napríklad o výber vhodného hardvéru, spôsobu prenosu obrazu, spracovania obrazu, ovládania atď. Pre každú takúto oblasť riešenia sme analyzovali hneď viacero technológií a pri návrhu a tvorbe prototypu sme vybrali najvhodnejšie.   
 
A​ký je a​ktuálny stav?
Roman: Ciele projektu, ktoré sme si stanovili, sme aj splnili. Vyrobili sme model vozidla pre operáciu v nehostinných alebo život ohrozujúcich prostrediach. Okuliare virtuálnej reality umožňujú šoférovi lepší prehľad a orientáciu v prostredí. Vieme vozidlo ovládať herným zariadením (herný ovládač z hernej konzoly) a orientáciu kamier smerujeme podľa údajov zo senzorov zo zariadenia virtuálnej reality – čiže keď šofér otočí hlavou, otočia sa aj kamery. Momentálne čakáme na dodanie herného volantu a pedálov, aby mohol mať šofér lepší pocit z jazdy, ak sa to tak dá nazvať.
 
​Je zariadenie plne funkčné?​
Roman: Myslíme, že hej. Po chvíľke používania sa môže prejaviť nevoľnosť. Je to individuálne. Niektorým ľuďom môže byť používanie neznesiteľné, iní nemusia nič pociťovať. V mojom prípade mi bolo zo začiatku nevoľno pri testovaní zariadenia, ale postupom času som si na to zvykol. Dokonca som počul, že vraj ľudia, ktorí majú prax s opicou, sú v tomto prispôsobivejší a nebýva im tak zle. No tak, ako aj pri šoférovaní reálnych vozidiel, aj pri tom našom nesmiete byť pod vplyvom omamných látok. Aj keď neviem, komu by policajti dali dychovú skúšku. Čo vedie k otázke, či budú niekedy jazdiť takéto autá.
 
Podľa vás, budú niekedy jazdiť autá ovládané na diaľku?
Roman: Ťažko povedať, ale myslím si, že skôr nie. V súčasnosti je asi najväčší tlak na samojazdiace autá. Zdá sa, že spoločnosti ako Tesla a Google teraz udávajú trend cestných samojazdiacich vozidiel. Existujú aj súťaže terénnych samojazdiacich áut, tuším ich sponzoruje DARPA.
 

Kostra vozidla DriVR bez kamer.


 
Máte ambície zúčastňovať sa s DriVR na súťažiach, prípadne sa uchádzať o nejaké dotácie, granty?​
Roman: Priznám sa, nerozmýšľal som nad tým. Študenti mi pomaly končia (tento rok končia inžinierske štúdium, tak im držme palce) a nový projekt som si nevypísal. Zariadenia sa však budú dať využiť na iné projekty a pri výučbe.
 
Existuje už niekde vo svete podobný produkt, ktorý vám slúžil ako inšpirácia?
Erik: Existuje podobný projekt IRE, ale neslúžil nám ako inšpirácia. Chceli sme ísť svojou vlastnou cestou a použili sme iné technológie, ako v spomínanom projekte.   
 
Je DriVR kratkodobý projekt alebo uvažujete o jeho rozvoji aj po skončení štúdia?
Erik: Stále existujú niektoré veci, ktoré by mohli DriVR rozšíriť, niektoré veci by sme zase asi urobili trošku inak, každopádne sa tento projekt ešte dá zdokonaliť. No po skončení štúdia, keď budeme pracovať, si už asi ťažko nájdeme čas na nejaké vylepšenia. Ja by som skôr videl možnosť pokračovať na projekte pre mladších študentov. K DriVR je voľne dostupná dokumentácia aj zdrojové súbory.
 
Máte komerčné ambície? Uvažujete, že by ste raz DriVR predávali napr. ako hračku?
Roman: Nie, práve naopak. Nechceli sme z nášho projektu spraviť produkt. Koniec koncov, je to v prvom rade školský projekt a tak sa k tomu staviame. Pri návrhu a vývoji sme sa snažili o výber voľne a ľahko dostupných programov a zariadení. Záujemci alebo študenti si vedia vyhľadať naše zdrojové kódy k programom a pokračovať na našom diele. Môžu si povyberať, čo sa im hodí a navrhnúť napríklad ponorku. Vlastne, ak by som mal teraz pokračovať, tak asi robím ponorku.
 
Je možné spojenie DriVR s Google Cardboard?
Roman: Hrali sme sa aj s touto krabicovou verziou, bola to zábava. Ale popravde, neskúšali sme to otestovať. Pravdepodobne by bolo treba prerobiť pár častí programového kódu. Lepšiu kompatibilitu máme so setom Samsung Gear VR. Programové prostredie aj zariadenia tohto setu sú pre naše účely viac prispôsobené. Každopádne, bolo by veľmi zaujímavé vidieť to aj v takomto lacnejšom prevedení, projekt by sa tak stal prístupnejší ešte väčšiemu množstvu záujemcov.
 
Tomáš: Google Cardboard sme zvažovali ako alternatívu k zariadeniu Oculus Rift. Ako už aj Roman spomenul, jedná sa o zariadenie, ktoré je zamerané hlavne na cenovú dostupnosť (cena rádovo v dolároch) a umožňuje vytvoriť zariadenie virtuálnej reality z bežného smartfónu. S týmto “papierovým zázrakom” sme  pred dodaním zariadenia Oculus Rift dokonca urobili pár pokusov. Ďalej sme sa tejto alternatíve podrobnejšie nevenovali. Určite by to však bola zaujímavá voľba pre cenovo dostupnú DIY verziu projektu DriVR, ktorú by si každý mohol poskladať, zručnejší kutil aj svojpomocne. Pre takúto verziu by bolo možné taktiež zverejniť 3D model vytlačiteľný na 3D tlačiarni, čo by taktiež minimalizovalo náklady.
 

Hardvér použitý pri tvorbe zariadenia DriVR: Headset virtuálnej reality, gamepad a samotné vozidlo na diaľkové ovládanie.


 
Každý individuálne: Ako je DriVR pre vás dôležitý, má vplyv na vaše kariérne ambície po štúdiu? V akej oblasti by ste sa radi videli o pár rokov?
Roman: Projekt DriVR bol pre mňa cenná skúsenosť. Mal som možnosť robiť s novými technológiami a s úžasnými študentami. Ako som na začiatku vravel, že som bol trochu sklamaný z prideleného tímu, tak moje sklamanie sa rozplynulo asi už pri prvom, možno druhom stretnutí so študentami. Veľmi milo ma prekvapili, vynikajúco sa s nimi spolupracovalo. Na stretnutiach postupom času zavládla skoro kamarátska atmosféra. Mal som pocit, že spolupracujem s kolegami a nie so študentami. Odviedli veľký kus roboty a som na nich veľmi hrdý. Okrem toho sa mi projekt DriVR dobre vyníma na mojom životopise. Jediné čo neviem, je povedať, kde sa vidím o 5 rokov.
 
Erik: DriVR bol pri počiatočnom výbere tém až naša druhá alebo tretia voľba. Lákala nás virtuálna realita, ale pre tento projekt bolo treba mať pokročilejšie znalosti aj z hardvéru, ktoré mal z nášho tímu iba jeden člen. Aj preto možno to počiatočné Romanove sklamanie. Čo je však hlavné, k projektu sme si postupne všetci vytvorili vzťah a neraz sa nám stalo, že sme pri riešení nejakého problému strávili aj celé dni. Všetci sme získali popri nových vedomostiach aj skúsenosti s prácou v tíme, rozdeľovaním úloh, komunikáciou v rámci tímu a zažili sme spolu aj veľa zábavy. Čiže nakoniec sme mali vlastne šťastie, že sme sa k tomuto projektu pod Romanovým vedením dostali a ja ho radím medzi najlepšie veci, ktoré som na škole robil.  
 
Tomáš: Spočiatku som projekt DriVR bral ako každé iné „zadanie“, s ktorým sa na univerzite stretávame. Tématicky mal dosť široký záber – bolo potrebné vytvoriť kompletné riešenie od elektroniky na nízkej úrovni až po softvér vykresľujúci výsledný obraz na zariadenie virtuálnej reality. Postupom času sme si však všetci k tomuto projektu vytvorili vzťah. Jednotlivé podúlohy sa prirodzenou cestou rozdelili a každý z nás sa venoval problémom, ktoré mu boli najbližšie. Myslím, že pre všetkých z nás to bola cenna skúsenosť. Projekt nám nedal len teoretické vedomosti, praktické zručnosti a možnosť vyskúšať najnovšie technológie v tejto oblasti. Taktiež sme sa naučili spolupracovať v tíme a navzájom komunikovať. Atmosféra v tíme bola veľmi pohodová, a preto sme zažili aj veľa zábavy. Problémy, ktoré by sme ako jednotlivci pravdepodobne nevyriešili, sme spoločne zvládli a myslím, že celkom úspešne.
Čo sa týka oblasti, v ktorej sa vidím o pár rokov, momentálne to na virtuálnu realitu nevidím. Skôr niečo bližšie k bezpečnosti. Ale človek nikdy nevie, virtuálna realita je veľmi zaujimavé odvetvie a všetko ukáže budúcnosť.
 
Peter: Zo začiatku vyzeral projekt DriVR celkom náročne, ale postupne ako sme analyzovali rôzne spôsoby riešenia sa projekt rozdelil na menšie časti, ktoré sme postupne vypracovali. Pri tvorbe projektu sme sa stretli s niektorými technológiami po prvýkrát, ako napríklad Oculus Rift, či OpenGL, s týmito by sme sa počas bežného štúdia asi nestreli. Tak isto bol tento projekt prvým, na ktorom sme pracovali vo väčšom tíme a toto je asi jedna z hlavných skúseností, ktoré si z tohoto projektu odnesiem. Myslím, že sme tvorili dobrý tím, a naše stretnutia boli občas aj zábavné.
 
Natália: Projekt DriVR nemá vplyv na moje kariérne ambície, ale za to veľmi obohatil moje doterajšie skúsenosti. Či už ide o prácu s novými technológiami, hardvérom alebo prácu a komunikáciu v tíme. Čo sa týka nášho tímu, ako kolektív nám to išlo super, fungovala tam tá správna chémia. Vždy sme vedeli spoločnými silami vyriešiť problém alebo prísť na vhodnú alternatívu s chladnou hlavou a taktiež troškou zmyslu pre humor. S projektom sme strávili dva semestre, či už bol pracovný týždeň alebo víkend, deň alebo noc, trávili sme spolu nad ním veľa času, čím nám určite každému prirástol k srdcu a veľa sme si z neho odniesli. Na otázku, kde by som sa videla o pár rokov, odpoveď ešte neviem.
 
Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a za Ecomoto.sk prajeme veľa úspechov v štúdiu i v práci.

Silvia Švecová a jej umelecké portfólio (Rozhovor)

MADE IN SLOVAKIA – Je pre nás potešením, že vám môžeme predstaviť Silviu Švecovú, slovenskú umelkyňu s veľmi zaujímavým portfóliom. Keď som vyhľadával zaujímavých ľudí pre náš seriál Made in Slovakia, viackrát som narazil na diela Silvie Švecovej a vždy na mňa zapôsobili veľmi neurčitým spôsobom. Diela sú atypické, v širokom spektre grafík, fotografií a dizajnov priam vytŕčajú svojou emotívnosťou a zdanlivou jednoduchosťou.

Silvia, tvoju prácu sledujem asi od konca minulého roka, ale grafike a kresbe sa venuješ už dlhšie. Povieš viac o tvojich začiatkoch v tejto umeleckej činnosti?

Všetko to začalo už v detstve. Zbierala som rôzne materiály, kombinovala, skúšala ich kreatívne spájať. Rada som kreslila, čítala literatúru o umení a umelcoch. Mojím najväčším vzorom bol Vincent van Gogh. Aktívne som začala tvoriť asi pred 9 rokmi. Dostala som prvé plátno, farby, štetce a skúsila som sa vyjadriť. Tak ma to očarilo, že som už nemohla prestať. Bol to osud. Začala som maľbou, kresbou, pokračovala som kolážou, kombinovanými technikami, spoločnými objektami vytvorenými s manželom a ďalšími experimentami.

 

Autor: Silvia Švecová

 

Máš umelecké vzdelanie? Má vplyv na tvoje umelecké práce?
Vyštudovala som na Technickej Univerzite Geodéziu, kartografiu a kataster, čo nie je priamo umelecký smer :-)
Ale napriek tomu ma to ovplyvnilo a posunulo istým spôsobom v samotnej tvorbe, čiary, body, línie, geometria, …to všetko akosi mám stále v dielach zakódované ako tajnú šifru. Na vernisážach sa mi často stáva, že ľudia, po tom ako sa dozvedia, že som vyštudovala geodéziu, to zrazu jasne cítia v tvorbe.

 

Myslíš, že aby umelec mohol tvoriť kvalitne, potrebuje mať aj formálne vzdelanie?
Neviem, či sa dá zovšeobecniť skutočnosť, že umelec musí byť vyštudovaný. Umenie musí mať človek v krvi, musí ho cítiť a vedieť podať. Musí ním dýchať a nevedieť bez neho žiť. Ja bez neho nie som ja. Formálne vzdelanie je skvelá vec, pomáha zístať prehľad o histórii umenia, prehľad o technikách tvorby, vytvára komunitu rovnako orientovaných ľudí a umožňuje počas školy vystavovať tam, kde to bez akademického vzdelania nie je možné. Ale na druhej strane, to všetko ešte nie je cieľ, je to len nástroj, ktorý človek až svojou vlastnou tvorbou po škole môže zhodnotiť a posunúť do roviny profesionálneho umelca. Čo nie je jednoduché. Kvalita umelca sa nedefinuje školou, ale samotnou originalitou, invenčnosťou a výpovednou hodnotou jeho diel. Preto si myslím, že umelec nie je len ten, kto striktne dodržal hierarchiu spoločenských postupov a skončil školu, ale že ním môže byť i človek, ktorý sa neformálne vzdeláva, objavuje, hľadá, tvorí, baží po sebaobjavovaní, sebavyjadrovaní, stále rastie a chce sa do diela celý odovzdať. Tak sa cítim ja.

 

Silvia Švecová, kresba

 

Z tvojich prác ma veľmi oslovili najmä diela Targets a Swirl of events. Neviem sa rozhodnúť, či na mňa pôsobia pozitívne alebo (presne naopak) depresívne. Čo ti slúžilo ako inšpirácia pri týchto dielach?
Inšpiráciou pri diele Targets bola myšlienka, že človek si môže vyberať v živote z viacerých možností, ktoré zdanlivo pôsobia rovnako – ako tri terče na obraze – ale on má možnosť iba jedného zásahu. Hľadanie správneho rozhodnutia, to čo sa javí ako rovnaké, identické, nie je rovnaké, je jedinečné, osobité ako všetko, čo na tomto svete vytvorila príroda a Boh. Nebolo mojím úmyslom vytvárať depresiu, skôr naopak, hlbšie zamyslenie a hľadanie ciest. Swirl of events je ako špirála, ktorá v sebe nesie udalosti nášho života, ktoré sa rodia, plynú, trvajú, menia sa a znova a dokola, sú nekonečným vírom. Obrazu dominuje síce čierna farba, ale dôvodom jej výberu bolo skôr vytvorenie hĺbky, tajomnosti a majestátnosti priestoru.

 

Silvia Švecová: Swirl of events

 

Existuje niečo, čo by ťa v práci inšpirovalo všeobecne?
Inšpirácia prichádza sama, nečakane, nebadane, po rôznych cestovateľských zážitkoch, po návštevách múzeí a galérií, pri pohľade na inšpiratívnu architektúru, po brázdení na internete, po skvelej hudbe, po skvelých zážitkoch s rodinou a priateľmi, po stretnutí so skvelými tvorivými ľuďmi, ale hlavne vtedy, keď sa nad vecami zamýšľam do hĺbky.

 

Koho práce ťa ovplyvňovali v začiatkoch a koho dnes? Prípadne koho práce vo svojej oblasti považuješ za inšpiratívne?
Ako som už vravela, Vincent van Gogh bol a aj je môj vzor. Jeho neľahký osud, jeho impresia a cit v obrazoch, ale hlavne to, že bol úplne iný ako ostatní a stále sám sebou. Mám rada diela Joana Miró, Melity Gwerkovej, Fera Liptáka, Márie Slovákovej, Lucy Hudec, Eweliny Suchanek, Oli Niepsuj, ale môj súčasný top je Scott Bergey. Je to bývalý kanadský pilot, ktorý sa okolo tridsiatky rozhodol pre výtvarné umenie a dal si pauzu v lietaní. Teraz lieta na plátnach a iných podkladoch a je skvelý. Nenapodobniteľný.

 

Autor: Silvia Švecová, projekt RECYKLOVAČKA

 

Okrem maľby/kresby sa venuješ aj inému? 
Najradšej maľujem, kreslím a robím koláže. Spolupracujem so zahraničnou firmou Bakero, kde na základe môjho obrazu „Urban Space“ vyrobili v Indii exkluzívny ručne tkaný koberec, ktorý bol prezentovaný v máji tohto roka na veľtrhu INDEX 2015 v Dubaji a v septembri na veľtrhu Maison and Objet v Paríži. Momentálne je vystavený v Prahe a v budúcom roku plánujem obraz spolu s kobercom vystaviť v ZOYA Museum v Elesko wine park v Modre, kde sa koná i Salón výtvarníkov, kde sa každoročne spolu s výtvarníkmi z malokarpatského regiónu spoločne prezentujem.

Digitálnej grafike a recyklovanému umeniu sa momentálne venujem dosť intenzívne. Mám záujem vytvárať umenie zo zdanlivo nepotrebných materiálov a pre verejnosť ponúknuť vo svojom ateliéri zážitkové RECYKLOVAČKY, kde si vytvoria pod mojim dohľadom neopakovateľné dielo, ekologickej, ľudskej i umeleckej hodnoty. Mám potrebu šíriť svoje umelecké cítenie bližšie k ľuďom a nabádať ich k radosti z tvorenia a k umelecko-duševným hodnotám.

 

Ako to vyzerá s komerčným uplatnením umelcov tvojho typu na Slovensku? A v zahraničí? Dá sa vďaka umeniu celkom vynechať zo života tradičné zamestnanie?
Na Slovensku je to s umením vo všeobecnosti ťažšie. Vyštudovaní umelci majú problém živiť sa vyslovene výtvarným umením. Veľakrát sú z nich učitelia či grafici, málokto ostáva vyslovene slobodným umelcom na voľnej nohe a živí sa výlučne umením. V zahraničí je to reálnejšie. Komerčné uplatnenie umelca je hlavne o tom, ako sa propaguje, aký ma marketing, ako často a kde vystavuje, aké má kontakty a chuť robiť podporu predaja svojich diel viac ako samotnú tvorbu. Ideálne je mať manažéra na túto činnosť, čo však na Slovensku nie je typické. Ja si hľadám cestičky na výstavy a propagáciu sama. Snažím sa o spojenie príjemného s užitočným, tvorím grafický dizajn a rozbieham vo svojom ateliéri takzvané RECYKLOVAČKY, ktoré budú mať pravidelný charakter a budú určené pre deti i dospelých. Budú zážitkovou formou v príjemnom prostredí pozitívne umelecky kreovať ľudí.

 

Autor: Silvia Švecová

 

Čo okrem Recyklovačky pripravuješ pre rok 2016? Kde môžeme vidieť tvoje diela?
Plán je tvoriť, tvoriť, tvoriť. Chcem sa viac venovať plagátovej tvorbe a kolážám, pripravujem si podklad na grafickú publikáciu s ilustráciami. Milujem ilustrácie. Budem už tradične vystavovať v ZOYA Museum v Modre na Salóne výtvarníkov; v Národnom osvetovom centre v Bratislave, kde sa zúčastňujem už niekoľko rokov súťaže Výtvarné spektrum; vo svojom ateliéri počas Dňa otvorených ateliérov, ktoré organizuje MOS Modra; snáď aj budúci rok sa budem môcť naživo odprezentovať na plenéry živelnej maľby na festivale Umenie a víno vo Svätom Jure. Hádam sa mi podarí sa odprezentovať i v zahraničí a naštartovať nové obzory v tvorbe.

 

Silvia Švecová, rozhovor pre 3Digital.sk

Silvia Švecová – profil (siskart.eu, Behance)

Narodila som sa v Prešove ( Slovensko ) v roku 1978, žijem v Bratislave od roku 2001 a od roku 2011 tvorím v ​​Častej. Som kreativistka, experimentátorka, realizátorka, idealistka, i výtvarníčka.  Od mala, som sa venovala  tvorbe úžitkového umenia a umeleckým remeslám. Veľmi pozitívne ma „zasiahla“ ilustračná tvorba ako aj práca s rôznymi materiálmi pri vytváraní textilných či iných diel. Spolu s manželom sa spolupodieľam pri zrode kreatívnych myšlienok a kreatívnych návrhov prevažne v oblasti umeleckej činnosti. Prostredníctvom maľovania a kreatívneho vytvárania sa snažím „potichu“ vyjadrovať svoje vnútorné „ja“ a komunikovať tak s okolitým svetom. Tvorím prevažne ilustrácie s orientáciou na detail, až po abstraktné, expresionistické obrazy a kresby, ktoré zachytávajú mnoho výjavov a podôb. Moja abstraktná tvorba je plná prekvapení a odhaľuje nové dimenzie maľby. V súčasnosti spolupracujem s grafikmi v oblasti web dizajnu ako aj na poli interiérového dizajnu. Vytváram i originálne grafické návrhy pre konkrétne zameranie či zadanie.

 

 

Marek Sojak o G Flex 2 a svojom pôsobení v LG CZ&SK

Minulý týždeň sme priniesli informáciu o pripravovanom uvedení smartfónu LG G Flex 2 na slovenský trh. Predstavitelia LG vo svojom showroome v nákupnom centre Bory Mall v Bratislave predstavili samotný produkt pred vybranými novinármi. Túto príležitosť som využil na to, aby o samotnom produkte, jeho marketingu a marketingu ako takom pár slov povedal Marek Sojak, nový šéf marketingu a PR pre Slovensko a ČR. Pred Sojakom zastávali túto pozíciu Andrea De Sousa a Martin Malý.

 

Marek Sojak pri prezentácii produktu G Flex 2 v Bory Mall Bratislava

 

Pán Sojak, viete prosím upresniť cenu a dostupnosť nového G Flex 2?
LG G Flex 2 bude na slovenskom trhu dostupný v priebehu marca, presný termín závisí na dostupnosti dopravy a odporúčaná predajná cena bude 639 euro vrátane DPH.

 

Bude aj v ponuke operátorov?
Áno, primárne bude v ponuke všetkých troch operátorov a v druhej vlne predaja sa dostane na voľný trh.

 

Vieme dnes povedať, aké budú ceny produktu u operátorov, prípadne s akými paušálmi sa bude ponúkať?
Tieto informácie ešte nemáme.

 

Čo sa týka samotného produktu, je technológia obrazu inovatívna v porovnaní s prvou generáciou?
Ten posun je niekoľkonásobný. V prvom rade je ako displej použitý zobrazovací panel P-OLED a je Full HD, takže je to nádherný, do najmenšieho detailu vykreslený obraz. A zároveň, čo sa týka priamo používateľskej skúsenosti a ergonómie, telefón je mierne zmenšený. G Flex 2 je 5,5-palcový, teda lepšie sedí do ruky. Mne teda určite áno. Všeobecne je tento generačný posun v ergonómii veľký.

 

 

V prezentácii zaznela fráza „Má ikonický tvar s veľa unikátnymi technológiami“. Tieto unikátne technológie už potom nezazneli, viete aspoň niektoré z nich vymenovať?
Zdôraznil by som Full HD displej, zadný samoopravovací kryt, rýchle nabíjanie batérie je veľmi zaujímavá funkcia a osemjadrový procesor má jednoznačný vplyv na rýchlosť. Samoopravovací kryt už bol aj v prvej generácii, ale teraz sa opravuje rýchlejšie.

 

V predchádzajcej generácii bol displej založený na inej technológii, ako P-OLED?
Technológia je rovnaká, ale rozlíšenie sa zmenilo. Prvá generácia mala HD displej, dnes tu máme Full HD.

 

Generačných rozdielov je určite dostatok, ale z pohľadu používateľa možno nie sú tak zásadné. Akú má teraz zákazník motiváciu kúpiť si nový drahší model a nerozhodnúť sa pre dopredaj prvej generácie?
Ja tu teraz prvý G Flex nemám, ale keby ste ich držali v ruke, ale ľudovo povedané v otázke, ktorý lepšie sadne do ruky, je druhá generácia posunom vpred. 5,5 palcová uhlopriečka s Full HD je unikátna, rýchlosť a kvalita zobrazenia oslovuje náročných zákazníkov, takzvaných early adopters. Chcú mať prví nové veci na trhu, ale už samotný tvar telefónu ich osloví.

V rámci globálneho uvedenia na trh na CES v Spojených štátoch je po tomto telefóne veľký dopyt. Jednak vďaka jeho technologickej konfigurácii, jednak pre 5,5 palcové Full HD. Vidíme teda, že sa v iných krajinách predáva veľmi dobre, zrejme je to teda dobrý kúsok za skvelú cenu, za ktorú ho uvádzame na trh. Za prvú generáciu sme mali tú cenu o niečo vyššiu.

 

V súvislosti so zakriveným displejom, vyvíja LG nejaké špeciálne aplikácie, ktoré zvýhodňujú túto dispozíciu?
Túto informáciu nemôžem ani potvrdiť ani vyvrátiť, ale LG sa v rámci divízie mobilných telefónov venuje aj aplikáciám a doplnkom. Cieľom je, aby ten telefón nebol iba telefónom samotným, ale mal aj podporu napríklad pre G Watch – na to máme divíziu, ktorá intenzívne pracuje na prepájaní týchto produktov, prípadne na prepájaní telefónov so smarthome.

 

Bude na G Flex 2 uvedená kampaň na Slovensku?
Primárne plánujeme komunikovať s operátormi a cez naše vlastné komunikačné kanály. Masmediálna kampaň sa ale nepripravuje, ak hovoríme o inzercii v televízii a v online, tam kampaň neplánujeme.

 

Teda nebude mať produkt ani ambasádora?
Nemáme to ešte rozhodnuté, je to informácia, s ktorou ešte pracujeme. Defacto konečné stanovisko ešte nemáme.

 

Posledná vec, ktorá ma zaujíma, súvisí s vaším nástupom do pozície marketingového šéfa v LG pre Slovenskú a Českú republiku. Nahradili ste Andreu De Sousu, plánujete nejaké výraznejšie zmeny v tejto súvislosti, máte v záujme zanechať svoju stopu na celkovej propagácii značky?

S LG mám skúsenosti už tretí rok a pozícia, na ktorú som nastúpil, je primárne o korporátnej komunikácii. Zmena je v tom, že v rámci posledných dvoch-troch rokov dozadu LG komunikovalo primárne produkty, marketing bol focusovaný na uvádzanie nových produktov na trh, napríklad nového Titanu (mimochodom veľmi úspešný produkt, veľmi dobre sa predáva), OLED televízorov, Full HD televízorov, G2, G3, G Flex… vždy to bolo hlavne o určitých divíziach, konkrétne minulý rok bola veľmi zaujímavá inovácia vysávač Home Bot. Ja teda nie som zodpovedný za žiadnu konkrétnu divíziu, ako je napríklad Veronika Knollová zodpovedná za mobily, ja chcem značku držať ako celok. To znamená, že celý ten, nazvime to smarthome, ale defacto všetko od kuchyne po čiernu techniku, čo môže ľuďom zjednodušiť život.

Kam sa chceme posúvať a začali sme Českou republikou, je korporátny sponzoring. Novinári dnes dostali pozvanie na Davis Cup, Česká republika verzus Austrália. To je jeden z tých krokov, dlhodobej spolupráce na vizibilite značky ako takej, teda že to nie je podporené produktom. To je v LG veľká novinka, pretože dozadu boli všetky komunikácie postavené na konkrétnych produktoch, teraz to už bude brand ako taký.

Partnerstvo s českým tenisovým tímom (Fed Cup a Davis Cup) je na dva roky. Je to jedna z platforiem, ktorá sa využíva globálne, napríklad v Nemecku LG dlhodobo podporuje futbalový tím, predtým to bolo partnerstvo s formulou. Je to ale u nás nová vec v porovnaní s tým, čo robila Andrea De Sousa, ale popravde nesúvisí to celkom s mojím nástupom, je to vyslovene zmena štruktúry vo firme. Defacto, moja pozícia je nová.

 

 

Ďakujeme za poskytnutie rozhovoru a prajeme veľa pracovných úspechov na novej pozícii.

 

Viac o smartfóne LG G Flex 2 nájdete v našom článku:
LG dnes predviedlo ohybný G Flex 2 a nové logo, do predaja príde v marci

 

 

 

8 otázok pre Jozefa „Jofan“ Kyselicu z Wiktor Leo Burnett

Jozef Kyselica (22) sa prezentuje pod značkou Jofan, ktorá je zároveň jeho osobnou prezývkou. Venuje sa grafickému dizajnu a momentálne pôsobí v agentúre dvadsaťročia Wiktor Leo Burnett. Jofana som oslovil vďaka jeho pestrému portfóliu, ktorým sa prezentuje na svojej vlastnej stránke jofan.sk a na Behance.net.

 

Jofana som sa spýtal našich osem otázok a prezradil niečo málo o tom, ako dlho sa venuje tvorbe, či mal na ňu predpoklady a v čom vidí zásadný rozdiel medzi prácou nezávislého a viazaného grafika.

 

 

Jozef, môžete sa, prosím, stručne predstaviť?

Nazdar, moje meno je Jozef Kyselica (ale všetci ma volajú Jofan) a som kreatívny grafický dizajnér.

 

Ako dlho sa venujete grafickej tvorbe / dizajnu?

S „umením“ som v kontakte pomerne dlho, v podstate od malička, ale prevažne sa grafickému dizajnu venujem až posledné roky.

 

Mali ste na takúto prácu predpoklady alebo ste sa k nej dostali cez iné činnosti?

Neviem, či práve predpoklady, ale od škôlky som chodil na výtvarku a vždy ma bavilo si niečo čmárať (počas školských hodín napríklad), takže to malo celkom prirodzený spád :)

 

 

Aké boli Vaše začiatky, s akým softvérom ste pracovali? Zmenil sa odvtedy Váš spôsob práce či softvér, s ktorým pracujete?

Môj prvý grafický softvér, s ktorým som sa stretol, bol Zoner Callisto a mal som asi 11 rokov. Potom som sa. našťastie, už priamo prepracoval ku Adobe balíku, takže Corel ma úspešne obišiel. Ták určitééé… stále sa niečo mení/pridáva/zjednodušuje/komplikuje, ale na najnovšie softvérové vychytávky prichádzam viac-menej náhodne :).

 

Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň a kde nachádzate inšpiráciu pri tvorbe? 

No, už pár mesiacov som grafický dizajnér vo WLB a od bežného freelancerského pracovného dňa sa to líši hlavne v počte prespaných hodín. Teraz je môj pracovný deň rovnaký, ako u každého iného smrteľníka. A inšpirácia? Klasické klišé – inšpiráciu čerpám z ľudí okolo seba, rodiny, priateľov, priateľky, ale aj z internetového funny smogu, ktorý je nekonečným zdrojom inšpirácií.

 

Uvediete niekoľko Vašich bývalých a súčasných klientov?
Väčšinu zaujímavých vecí, na ktorých som pracoval, mám vo svojich portfóliách na behance/ dribble a jofan.sk, takže ak máte záujem, tak si ich môžete pozrieť tam. Nebudem vás nudiť ;)
(profil na behance: JofanDesign)

 

 

Máte v portfóliu projekt, na ktorý ste zvlášť hrdý?

Keď ste spokojný s vecami, ktoré robíte, tak je niečo zle. Hlavne preto, že vás to neposúva ;) Ale pre mňa zatiaľ najzaujímavejšie pracovné skúsenosti boli promovať pre Samsung prvý Galaxy Note, na ktorom som po celom slovensku kreslil komiksové portréty ľudí a aktuálna práca vo WLB.

 

Aký máte názor na aktuálne trendy, napr. flat, holo, material design? Je nejaký, ktorý preferujete?

Tak, môj názor je taký, že robiť dizajn v aktuálne nastavených trendoch nie je ťažké. Ťažké je robiť veci tak, aby boli dlhodobo funkčné a snažím sa to praktizovať Aj keď ešte je predo mnou dlhá cesta, ktorá asi nikdy neskončí, pretože vždy je kam sa posúvať.

 

 

Grafik Michal Slovák: Dobrý dizajn by mal prežiť dobu

Slovenskí umelci sú vo svete známi, žiadaní a majú významný vplyv na rozširovaní trendov do moderného sveta. Za umelcov môžeme bez diskusie pokladať aj grafikov, pretože bez kreativity, expresívnosti a osobnej snahy o stvárnenie vlastných predstáv by nemohli vykonávať svoju prácu. 3Digital.sk bude v sekcii Rozhovory okrem iných predstavovať aj skvelých slovenských grafikov a dizajnérov, pričom prvú časť seriálu otvárame Michalom Slovákom.

Slovenský grafik Michal Slovák (profil na Dribbble) nachádza uplatnenie nielen u nás, ale aj v zahraničí. Veľká časť jeho tvorby je zameraná na korporátny segment. Zaujímavosťou je, akú Michal vymyslel pre svoju one-man-show agentúru marketingovú komunikáciu (michalslovak.com) – predstavuje sa ako „grafik s menom a priezviskom“, čím namiesto kreatívnej značky propaguje priamo sám seba. Očividne má takýto prístup význam, pretože značka môže kedykoľvek zaniknúť alebo sa zmeniť, ale meno človeku ostane navždy, rovnako aj jeho povesť profesionála.

 

 

Michal Slovák

 

Michal, môžete sa, prosím, stručne predstaviť?
Dobrý deň, volám sa Michal Slovák a som grafické štúdio s menom aj priezviskom.

 

Ako dlho sa venujete grafickej tvorbe?
Grafickému dizajnu, brandingu, web dizajnu a aj obalovému dizajnu sa venujem výhradne až posledné roky. Predtým som sa viacej venoval skôr reklame, ale keď to mám spočítať, profesionálne som grafický dizajnér už 6 rokov.

 

Mali ste na takúto prácu predpoklady alebo ste sa k nej dostali cez iné činnosti?
Moje grafické začiatky sa datujú ešte na vysokú školu. Vyštudoval som marketingovú komunikáciu a grafický dizajn ma začal lákať počas štúdia, ktoré dobre dopĺňal. Kreatívne som bol však orientovaný už od malička, takže smerovanie ku grafike bolo pre mňa prirodzené.

 

Aké boli Vaše začiatky, s akým softvérom ste pracovali? Zmenil sa odvtedy Váš spôsob práce či softvér, s ktorým pracujete?
Od začiatku som pracoval so softvérmi od Adobe. Čo sa zmenilo bol skôr hardvér. Z PC som po chvíľke presedlal na Mac. Zdokonalil sa samozrejme aj spôsob práce, samotný prístup k zadaniam a tvorbe. Je to prirodzené a prichádza to s praxou po rokoch.

 

Uvediete niekoľko Vašich bývalých a súčasných klientov?
Zo známejších značiek medzi mojich klientov patril aj najväčší slovenský rockový festival Topfest, ktorému som vytvoril aj logo. Potom som spolupracoval so slovenskou outdoorovou značkou Zajo, pre ktorých som dizajnoval napríklad trekingové palice aj produktové katalógy a ešte by som spomenul aj prvý slovenský sajder Jablčnô. Okrem toho, že som spolumajiteľ, vytvoril som obalový dizajn fľaše a tvorím aj celkovú grafiku.

Asi 30% klientov však tvoria zahraničné firmy a grafické štúdiá, ktoré ma zvyknú oslovovať pre externú spoluprácu. Napríklad pre jednu austrálsku ťažiarsku spoločnosť tvorím práve firemné brožúry.

 

Máte v portfóliu projekt, na ktorý ste zvlášť hrdý?
Pár dní dozadu som práve dokončil redizajn pre kníhkupectvo a vydavateľstvo Elita, ktoré je jedného z najväčších slovenských predajcov odbornej literatúry. Nové logo bude viditeľné už o pár dní. Prístup klienta aj samotná práca bola výborná.

 

Aký máte názor na aktuálne trendy, napr. flat, holo, material design?
Veľmi sa mi páči kam smeruje aktuálne samotný branding. Logá začínajú byť abstraktnejšie, priestorové a neboja sa ísť aj do 3D. Celkový branding, teda logá a jednotlivé prvky firmenej identity, zase začínajú byť viac surrealistické. Prenikajú do nich nové umelecké prvky.

Celkovo trendy v dizajne sledujem, avšak dobrý dizajn by mal prežiť dobu. Zmeny sú stále najmä vo web dizajne. Napríklad long shadow design, by som nazval len hitom jedného leta a už pôsobí skôr okukano. Po dlhej dobe prichádza aj zmena do obalového dizajnu, kde tiež preniká flat design. Vždy však bude platiť, ako povedal Dieter Rams a to bez ohľadu na trendy, že ,,Good design is as little design as possible.“

 

 

Vyberáme z portfólia Michala Slováka:

Rozhovor bol autorizovaný
Fotografie poskytol pre účel článku Michal Slovák 

Fotograf Filip Kulišev: "Slovensko je moja krajina a vždy ňou ostane."

Mal som možnosť porozprávať sa s významným slovenským fotografom, ktorý má veľkú zásluhu na rozširovaní dobrého mena Slovenska vo svete. Rozhovor bol spracovaný pre magazín UNITED LIFE (2/2014), ktorý si môžete pozrieť na webe www.unitedlife.sk. Okrajovo sa na webe 3DIGITAL venujem aj fotografii a preto si myslím, že vás, čitateľov, tento človek môže osloviť vysokou profesionalitou a udržiavaním rozumných postojov.

Fotografie k rozhovoru poskytol Filip Kulišev, ďakujeme.

Držiteľ titulov Master QEP a FBIPP, jeden z najvýznamnejších fotografov, profesionál, charizmatická osobnosť a vzor nespočetného množstva začínajúcich fotografov. Je pre nás veľkým potešením predstaviť vám Filipa Kuliševa, zakladateľa značky Amazing Planet. Otvorene tvrdí, že so Slovenskom počíta aj do budúcnosti, zároveň však úprimne dodáva, že národná hrdosť v ňom nevytvára ilúziu o tom, aká je táto krajina výnimočná svojou prírodou. Navštívil, videl a nafotil už množstvo atraktívnych miest, z ktorých nejedno vyzerá ako vytvorené v počítači. Filipa Kuliševa sme sa pýtali nielen na jeho značku Amazing Planet, ale aj to, či počas svojich ciest zaznamenal významnejší dopad človeka na životné prostredie.
 
V roku 2011 ste založili značku Amazing Planet, považujete ju za slovenskú, keď má anglický názov a medzinárodný úspech?
Keď sme hľadali názov projektu, tak bolo jasné, že sa to musí orientovať tak, aby to bola medzinárodná značka. Na Slovensku používame slovenský ekvivalent názvu Amazing Thailand, ale od začiatku sa to malo dobre hľadať v abecedných zoznamoch, tam bolo jasné, že áčkom by sa to mohlo začínať. Navyše vtedy bežala taká reklama na Amazing Island a to slovo “amazing” sa mi veľmi páčilo; a planéta je úplne logická. Slovo “world” sme veľmi nechceli, slovo “planet” skôr evokuje modrú planétu, teda niečo pozitívne. Alternatív bolo viac, ale takto sme sa rozhodli nakoniec.

Filip Kulišev (foto: Kulišev)


Vstupovali ste do projektu s uceleným biznis plánom alebo to bolo skôr o vášni k foteniu a úspech prišiel až ako “odmena”?
Prišlo to až potom. Ja som do toho nevstupoval s tým, že raz budem predávať. Pôvodne to bol taký test, mali sme celkom slušný archív z dovoleniek, takých skôr amatérskych, potrebovali sme ich dať dokopy. Nakoniec vznikla prezentácia a časom aj myšlienka, že môžeme spraviť výstavu. Potom sa založili firmy a už to celé išlo. Takže nebol tam žiadny taký cieľ, že musí to fičať, ale podarilo sa.
Ste držiteľom prestížneho titulu Master QEP, uznávaným odborníkom a vaše diela vlastnia aj svetoví prominenti. A takisto ste určite vzorom pre tisíce fotografov u nás aj vo svete. Ste niekedy ešte konfrontovaný s potrebou vlastnej profesionálnej pokory? Máte napriek úspechom cieľ a motiváciu zlepšovať sa?
Určite, človek sa nikdy nenarodí ako majster sveta, ani tak nikdy nezomrie. Neprestáva sa učiť na vlastných chybách a ďalej sa formuje. Inšpiraciu hľadám medzi ľuďmi, ktorí mi dodávajú energiu. Tu teda nie je žiadna taká konečná, žeuž som všetko dosiahol. Ten, kto to povie, v podstate už skončil.
Máte v tejto chvíli niekoho, komu ste mentor? Ak nie, plánujete niekedy v budúcnosti posunúť svoje znalosti aj iným fotografom?
Určite. Mám okruh ľudí, ktorí sledujú to, čo robím a v rámci možností im rád pomáham. Sú to väčšinou mladí ľudia. Ale nie, nerobím žiadne školenia alebo nejaké semináre. Jednak na to nie je veľmi čas a možno, že ani nie som tak odborne znalý, aby som to vedel.
Neviem, myslíte?
Tak viete, sú ľudia, ktorí sú na takéto veci školení, učení a robia to roky. Možno, že by som to prakticky vedel robiť, ale tá teória… To by som sa asi musel roztrhať.
Ešte k tým mladým fotografom. Je možné stať sa naozaj dobrým, aj komerčne uspešným, ak amatér nemá hned k dispozícii profesionálnu techniku? Čo je základom úspechu, je to len o fototechnike?
O fototechnike to určite nie je, tá je už dnes iba otázkou financií. Takže za tým musí byť niečo iné. Také klasické fotenie nevzniká len vďaka dobrému objektívu, ale aj treba mat na to aj veľké nadanie alebo svoj profil. Časom sa vytvorí profil a určite zohravajú úlohu aj kontakty. Nie je to teda o tom, že každý, kto má dobru techniku, bude hneď úspešný. Keby to tak bolo, tak by bolo na celom svete veľmi veľa úspešných a dobrých fotografov, i keď aj teraz ich je dosť, ale tie čísla by boli oveľa väčšie. Nie je to iba také jednoduché. V každom prípade je to kombinácia viacerých možností, či už umenia vlastného, schopnosti sa presadiť, čo tu na Slovensku v tomto prípade nie je až taký veľký problém ako v iných krajinách,
Tento rok vás čakajú ešte tri výstavy a veľa ste ich už absolvovali. Na všetkých vyzerajú tie fotky krásne a jedinečne a vyzerá to tak, že naozaj jediná vec, ktorú potrebujete k nich vytvoreniu je špičková technika. Ako ste povedali, nie je to pravda, ale koľko z vašich fotografií je nevydarených a koľko ich nakoniec uvidí verejnosť?
Nefotím všetko, to znamená, že keď vidím motív a má dobrú kompozíciu, tak to odfotím. Druhá vec, ani takto vo veľkom štýle nefotím, že by som nafotil všetko a potom z toho vyberal. Nepovažujem to za nejak mimoriadne výhodné. Skrátka, keď vidím ten moment, že je úžasný, odfotím ho, ale určite, že keď je človek v helikoptére a visí nad nejakým prameňom a úžasným motívom, tak tam tých fotografií narobí viac, ak by zlyhala technika. Takže fotím to viackrát a z viacerých uhlov, ale určite nefotím všetko. Tým pádom ani nemám žiadny drastický megavýber.

Filip Kulišev (foto: Kulišev)


 
Koľko krajín ste dodnes navštívili kvôli foteniu? Prípadne koľko ich bolo tento rok?
Nedávno som sa zaregistroval na jednej stránke, aby som mal prehľad presne v tom, na čo sa pýtate. Doteraz to bolo 104 krajín, ale pre mňa toto číslo nie je až také dôležité. Pretože v niektorých krajinách som sa zastavil veľakrát. Nie je pre mňa dôležité navštíviť všetky krajiny planéty a povedať, že som bol všade, ale tam, kde si myslím, že je to výborné na fotenie.
Je nejaké miesto, na ktoré by ste sa vyslovene neodvážili ísť fotiť? A naopak, je miesto, na ktoré sa aj radi vraciate?
Tých je miest je veľmi veľa, či už krajiny ako Aljaška, Hawaii, Namibia, Nový Zéland, Island, Austrália, samozrejme západ USA, Antarktída, tieto krajiny sú naozaj veľmi dobre rozoberať.
No a také miesta, kde sme plánovali ísť, ako Etiópia, to je veľmi drastické miesto, ale naoniec sme tam ani nešli, keďže sa začali boje. Takže to sú také miesta, kde som nebol, ale rád by som tam išiel. Uvidíme, ako to dopadne.
A existuje teda miesto, na ktoré by ste vyslovene nešli? Z obavy napríklad…
Všetky nezaujímavé miesta, tam by som nerád išel, na Balaton napríklad. Neviem vám povedať, človek chodí tam, kde ho to baví. Tých miest, kam by som nešiel, je asi drvivá väčšina.
Obehli ste prakticky svet a rôzne výnimočne prírodné skvosty, zdá sa vám pri nich ešte slovenská príroda zaujímavá, výnimočná?
Tak viete, národná hrdosť hovorí, že aké to tu máme úžasné a každý by chcel odo mňa počuť, že aké máme fantastické Slovensko. Do určitej miery to pravda je a ja sa tu, samozrejme, cítim veľmi dobre. Aj preto, lebo tu mám svojich kamarátov, blízkych, rodinu, Slovensko je moja krajina a vždy ňou ostane. Ale na druhej strane sa nerád pretvarujem a tvárim, že je to tu najkrajšie. Hlavne keď viem, že ako sa tu tá príroda chráni a ako sa nechráni, aj napriek tomu, že sú tu určité miesta pekné, ale nepoviem, že najkrajšie v Európe. Máme tu krásne miesta, ale ja som tak trocha zanevrel na Európu, pretože mi tu všetko pripadá veľmi podobne. Asi aj preto sa mi zdá, že čím ďalej, tým lepšie a čím vzdialenejšie, čím exotickejšie, čím menej dostupnejšie. To je pre mňa naozaj také to odtrhnutie sa od reality, taký úlet.
Monacké knieža Albert II. sa o vašej tvorbe vyjadril, že upozorňuje ľudí dobrej vôle na stav našej planéty. Stretli ste sa počas vašich ciest s výraznejším dopadom ľudí na životné prostredie? Z vašich fotografií sa Zem javí ako čisté a nedotknuté miesto.
Určite áno, ten zásah a vplyv človeka je veľmi veľký. Je to dané aj tým, že je čoraz viac turistov, cestovateľov, takže tí automaticky miesta, ktoré boli dlho nedostupné, nepoznané, robia ľahko dostupné vďaka internetu a vôbec kvôli celej globalizácii. To platí aj pre tie predtým náročnejšie destinácie. To má automaticky vplyv na životné prostredie, je to ale prirodzený vývoj.
Ja sa snažím hľadať miesta, ktoré sú výnimočné práve svojou príjemnou scenériou, krajinkou, štruktúrou, takže mne sa napriek všetkému stále darí nájsť miesta. Ale poznám aj takého fotografa, ktorý už prestal fotiť a navštevovať niektoré miesta, pretože ho to tam presne pre toto už prestalo baviť.
Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a želáme veľa osobných i pracovných úspechov

.

Fotograf Filip Kulišev: „Slovensko je moja krajina a vždy ňou ostane.“

Mal som možnosť porozprávať sa s významným slovenským fotografom, ktorý má veľkú zásluhu na rozširovaní dobrého mena Slovenska vo svete. Rozhovor bol spracovaný pre magazín UNITED LIFE (2/2014), ktorý si môžete pozrieť na webe www.unitedlife.sk. Okrajovo sa na webe 3DIGITAL venujem aj fotografii a preto si myslím, že vás, čitateľov, tento človek môže osloviť vysokou profesionalitou a udržiavaním rozumných postojov.

Fotografie k rozhovoru poskytol Filip Kulišev, ďakujeme.

Držiteľ titulov Master QEP a FBIPP, jeden z najvýznamnejších fotografov, profesionál, charizmatická osobnosť a vzor nespočetného množstva začínajúcich fotografov. Je pre nás veľkým potešením predstaviť vám Filipa Kuliševa, zakladateľa značky Amazing Planet. Otvorene tvrdí, že so Slovenskom počíta aj do budúcnosti, zároveň však úprimne dodáva, že národná hrdosť v ňom nevytvára ilúziu o tom, aká je táto krajina výnimočná svojou prírodou. Navštívil, videl a nafotil už množstvo atraktívnych miest, z ktorých nejedno vyzerá ako vytvorené v počítači. Filipa Kuliševa sme sa pýtali nielen na jeho značku Amazing Planet, ale aj to, či počas svojich ciest zaznamenal významnejší dopad človeka na životné prostredie.

 

V roku 2011 ste založili značku Amazing Planet, považujete ju za slovenskú, keď má anglický názov a medzinárodný úspech?

Keď sme hľadali názov projektu, tak bolo jasné, že sa to musí orientovať tak, aby to bola medzinárodná značka. Na Slovensku používame slovenský ekvivalent názvu Amazing Thailand, ale od začiatku sa to malo dobre hľadať v abecedných zoznamoch, tam bolo jasné, že áčkom by sa to mohlo začínať. Navyše vtedy bežala taká reklama na Amazing Island a to slovo “amazing” sa mi veľmi páčilo; a planéta je úplne logická. Slovo “world” sme veľmi nechceli, slovo “planet” skôr evokuje modrú planétu, teda niečo pozitívne. Alternatív bolo viac, ale takto sme sa rozhodli nakoniec.

Filip Kulišev (foto: Kulišev)

Vstupovali ste do projektu s uceleným biznis plánom alebo to bolo skôr o vášni k foteniu a úspech prišiel až ako “odmena”?

Prišlo to až potom. Ja som do toho nevstupoval s tým, že raz budem predávať. Pôvodne to bol taký test, mali sme celkom slušný archív z dovoleniek, takých skôr amatérskych, potrebovali sme ich dať dokopy. Nakoniec vznikla prezentácia a časom aj myšlienka, že môžeme spraviť výstavu. Potom sa založili firmy a už to celé išlo. Takže nebol tam žiadny taký cieľ, že musí to fičať, ale podarilo sa.

Ste držiteľom prestížneho titulu Master QEP, uznávaným odborníkom a vaše diela vlastnia aj svetoví prominenti. A takisto ste určite vzorom pre tisíce fotografov u nás aj vo svete. Ste niekedy ešte konfrontovaný s potrebou vlastnej profesionálnej pokory? Máte napriek úspechom cieľ a motiváciu zlepšovať sa?

Určite, človek sa nikdy nenarodí ako majster sveta, ani tak nikdy nezomrie. Neprestáva sa učiť na vlastných chybách a ďalej sa formuje. Inšpiraciu hľadám medzi ľuďmi, ktorí mi dodávajú energiu. Tu teda nie je žiadna taká konečná, žeuž som všetko dosiahol. Ten, kto to povie, v podstate už skončil.

Máte v tejto chvíli niekoho, komu ste mentor? Ak nie, plánujete niekedy v budúcnosti posunúť svoje znalosti aj iným fotografom?

Určite. Mám okruh ľudí, ktorí sledujú to, čo robím a v rámci možností im rád pomáham. Sú to väčšinou mladí ľudia. Ale nie, nerobím žiadne školenia alebo nejaké semináre. Jednak na to nie je veľmi čas a možno, že ani nie som tak odborne znalý, aby som to vedel.

Neviem, myslíte?

Tak viete, sú ľudia, ktorí sú na takéto veci školení, učení a robia to roky. Možno, že by som to prakticky vedel robiť, ale tá teória… To by som sa asi musel roztrhať.

Ešte k tým mladým fotografom. Je možné stať sa naozaj dobrým, aj komerčne uspešným, ak amatér nemá hned k dispozícii profesionálnu techniku? Čo je základom úspechu, je to len o fototechnike?

O fototechnike to určite nie je, tá je už dnes iba otázkou financií. Takže za tým musí byť niečo iné. Také klasické fotenie nevzniká len vďaka dobrému objektívu, ale aj treba mat na to aj veľké nadanie alebo svoj profil. Časom sa vytvorí profil a určite zohravajú úlohu aj kontakty. Nie je to teda o tom, že každý, kto má dobru techniku, bude hneď úspešný. Keby to tak bolo, tak by bolo na celom svete veľmi veľa úspešných a dobrých fotografov, i keď aj teraz ich je dosť, ale tie čísla by boli oveľa väčšie. Nie je to iba také jednoduché. V každom prípade je to kombinácia viacerých možností, či už umenia vlastného, schopnosti sa presadiť, čo tu na Slovensku v tomto prípade nie je až taký veľký problém ako v iných krajinách,

Tento rok vás čakajú ešte tri výstavy a veľa ste ich už absolvovali. Na všetkých vyzerajú tie fotky krásne a jedinečne a vyzerá to tak, že naozaj jediná vec, ktorú potrebujete k nich vytvoreniu je špičková technika. Ako ste povedali, nie je to pravda, ale koľko z vašich fotografií je nevydarených a koľko ich nakoniec uvidí verejnosť?

Nefotím všetko, to znamená, že keď vidím motív a má dobrú kompozíciu, tak to odfotím. Druhá vec, ani takto vo veľkom štýle nefotím, že by som nafotil všetko a potom z toho vyberal. Nepovažujem to za nejak mimoriadne výhodné. Skrátka, keď vidím ten moment, že je úžasný, odfotím ho, ale určite, že keď je človek v helikoptére a visí nad nejakým prameňom a úžasným motívom, tak tam tých fotografií narobí viac, ak by zlyhala technika. Takže fotím to viackrát a z viacerých uhlov, ale určite nefotím všetko. Tým pádom ani nemám žiadny drastický megavýber.

Filip Kulišev (foto: Kulišev)

 

Koľko krajín ste dodnes navštívili kvôli foteniu? Prípadne koľko ich bolo tento rok?

Nedávno som sa zaregistroval na jednej stránke, aby som mal prehľad presne v tom, na čo sa pýtate. Doteraz to bolo 104 krajín, ale pre mňa toto číslo nie je až také dôležité. Pretože v niektorých krajinách som sa zastavil veľakrát. Nie je pre mňa dôležité navštíviť všetky krajiny planéty a povedať, že som bol všade, ale tam, kde si myslím, že je to výborné na fotenie.

Je nejaké miesto, na ktoré by ste sa vyslovene neodvážili ísť fotiť? A naopak, je miesto, na ktoré sa aj radi vraciate?

Tých je miest je veľmi veľa, či už krajiny ako Aljaška, Hawaii, Namibia, Nový Zéland, Island, Austrália, samozrejme západ USA, Antarktída, tieto krajiny sú naozaj veľmi dobre rozoberať.

No a také miesta, kde sme plánovali ísť, ako Etiópia, to je veľmi drastické miesto, ale naoniec sme tam ani nešli, keďže sa začali boje. Takže to sú také miesta, kde som nebol, ale rád by som tam išiel. Uvidíme, ako to dopadne.

A existuje teda miesto, na ktoré by ste vyslovene nešli? Z obavy napríklad…

Všetky nezaujímavé miesta, tam by som nerád išel, na Balaton napríklad. Neviem vám povedať, človek chodí tam, kde ho to baví. Tých miest, kam by som nešiel, je asi drvivá väčšina.

Obehli ste prakticky svet a rôzne výnimočne prírodné skvosty, zdá sa vám pri nich ešte slovenská príroda zaujímavá, výnimočná?

Tak viete, národná hrdosť hovorí, že aké to tu máme úžasné a každý by chcel odo mňa počuť, že aké máme fantastické Slovensko. Do určitej miery to pravda je a ja sa tu, samozrejme, cítim veľmi dobre. Aj preto, lebo tu mám svojich kamarátov, blízkych, rodinu, Slovensko je moja krajina a vždy ňou ostane. Ale na druhej strane sa nerád pretvarujem a tvárim, že je to tu najkrajšie. Hlavne keď viem, že ako sa tu tá príroda chráni a ako sa nechráni, aj napriek tomu, že sú tu určité miesta pekné, ale nepoviem, že najkrajšie v Európe. Máme tu krásne miesta, ale ja som tak trocha zanevrel na Európu, pretože mi tu všetko pripadá veľmi podobne. Asi aj preto sa mi zdá, že čím ďalej, tým lepšie a čím vzdialenejšie, čím exotickejšie, čím menej dostupnejšie. To je pre mňa naozaj také to odtrhnutie sa od reality, taký úlet.

Monacké knieža Albert II. sa o vašej tvorbe vyjadril, že upozorňuje ľudí dobrej vôle na stav našej planéty. Stretli ste sa počas vašich ciest s výraznejším dopadom ľudí na životné prostredie? Z vašich fotografií sa Zem javí ako čisté a nedotknuté miesto.

Určite áno, ten zásah a vplyv človeka je veľmi veľký. Je to dané aj tým, že je čoraz viac turistov, cestovateľov, takže tí automaticky miesta, ktoré boli dlho nedostupné, nepoznané, robia ľahko dostupné vďaka internetu a vôbec kvôli celej globalizácii. To platí aj pre tie predtým náročnejšie destinácie. To má automaticky vplyv na životné prostredie, je to ale prirodzený vývoj.

Ja sa snažím hľadať miesta, ktoré sú výnimočné práve svojou príjemnou scenériou, krajinkou, štruktúrou, takže mne sa napriek všetkému stále darí nájsť miesta. Ale poznám aj takého fotografa, ktorý už prestal fotiť a navštevovať niektoré miesta, pretože ho to tam presne pre toto už prestalo baviť.

Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a želáme veľa osobných i pracovných úspechov

.

Ondřej Oubrecht z LG o ohybných displejoch a LG G Flex

Pripomíname si starší rozhovor s Ondřejom Oubrechtom, ktorý nám v zastúpení spoločnosti LG Electronics povedal viac o smartfóne LG G Flex a ohybnom displeji, ktorý sa v ňom nachádza.

Ondřej Oubrecht je Key Accoung Manager mobilnej divízie spoločnosti LG Electronics pre Slovenskú republiku a Česko.

Pán Oubrecht, prečo prichádzajú zakrivené displeje až teraz? Je to tak veľký technologický skok?

Áno, zakrivené displeje sú zásadný technologický skok, pretože sú z plastu. Sú hrubé iba 0,44 milimetrov a predovšetkým – nie je to iba zakrivený displej. Je to ohybný displej. Zakrivené displeje stačí iba vo výrobe ohnúť a zaliať sklom, také boli napríklad tie prvé Trinitron displeje. V G Flex je flexibilný displej, môže zakriviť, ale môže byť aj rovný. To je tá hlavná technologická výhoda.

A to, v čom sme prelomili technologickú bariéru je, že tieto displeje sa budú dať v budúcnosti použiť v mnohých ohľadoch, ktoré sme si dodnes ani nedokázali predstaviť. Teraz ma napadá, že časom, keď budú lacnejšie, si budete môcť kúpiť televízor ako nalepovaciu tapetu na stenu alebo na okno. Pretože vám v tom nebude brániť celá konštrukcia, televízor bude vybavený iba malou technologickou skrinkou.

Môžeme očakávať, že sa v blízkej dobe objavia ohybné displeje aj v mid-end alebo low-end produktoch?

Záleží na cene. Ja nevidím cenotvorbu do konca roka, ale určite sa tu bude táto technológia objavovať. Ešte určitú dobu ale potrvá, kým sa optimalizujú náklady na výrobu a než sa rozbehne výroba tak, aby bola bezproblémová.

Ohybné displeje už existovali dlhšiu dobu, ale nikdy nedosiahli to, aby ich bolo možné vyrábať sériovo na montážnej linke. Pretože vyrobiť ich je jedna vec, ale urobiť to pre sériovú výrobu tak, aby aj nákladovo splnili podmienky, je akoby vec druhá. Vy vidíte množstvo zariadení, naprieč celým spektrom technológie, ktoré vyzerajú a fungujú nádherne, ale znamená to, že sa s jedným prototypom hralo niekoľko ľudí a niekoľko mesiacov, než to začalo fungovať. A, samozrejme, pri sériovej výrobe na to nie je čas.

Musíme prekonať tieto bariéry, ktoré sú na začiatku.Pri tomto G Flexe sa nám to podarilo, už prebieha regulérna výroba tohto displeja a vďaka tomu pôjde vývoj zasa ďalej. A tak, ako sú v určitých intervaloch nové modely, tak prichádzajú aj nové technológie, nové verzie displejov, iné uhlopriečky, iné rozmery a tak ďalej.

Máme tu aj zakrivený televízor a zakrivený telefón – využívajú tieto zariadenie rovnakú zobrazovaciu technológiu?

Ja by som povedal, že podobnú. Je to podobná technológia, ale určite nie tá istá. Sú tam nejaké rozdiely v tom, že pri televízii zatiaľ nebude potrebná nejaká ohybnosť a do tej doby to bude určite ten displej zakrivený, ale pevný.

Tými vyššími uhlopriečkami mierim k tabletom. Myslíte si, že je pravdepodobné, aby sa v priebehu tohto roka na trhu alebo ako koncept objavil tablet s ohybným displejom?

Nie som si tým istý, či príde tablet so zakriveným displejom, pretože výhoda zakriveného displeja alebo tohto flexibilného je v tom, že je v ňom plast, teda pri páde nepraskne. To je jedna z tých obrovských výhod, takže tablet by kľudne mohol byť skôr rovný, ale oveľa odolnejší.

Dá sa teraz G Flex považovať za vlajkovú loď spoločnosti? Prípadne za náhradu za G2?

Nenahradí, je nad G2. Aj cenovo. G2-ka je stále vlajková loď medzi mobilnými telefónmi.

Nebude trend zakrivených a ohybných displejov len taký úlet, akým bolo napríklad 3D?

Nemyslím si to z niekoľkých dôvodov. Po prvé, teraz je taký hon na to, aby boli telefóny čo najtenšie. Dodnes žiadny displej nebol pod jeden milimeter hrubý a tento ohybný má 0,44 mm. Keď ušetríte na displeji pol milimetra, zrazu ste namiesto 8 na 7 mm hrúbky telefónu. Takže keď máte takýto displej v telefóne, tak je hneď telefón o milimeter tenší. Je to málo, ale nie je to zanedbateľné číslo. Keď sa to spraví dizajnovo dobre, tak telefón  vyzerá ako žiletka.

Takže je možné, že LG bude mať najtenšie telefóny vďaka týmto displejom?

To sa stať môže. Trúfam si povedať, že sa cenovo snažíme znižovať. Teraz je to 6-palcový drahý telefón, ale časom budú tieto technológie dostupnejšie a dostupnejšie. G Flex vidím ako začiatok novej série produktov s novými displejmi. Na tieto displeje je veľký dopyt naprieč trhmi aj dizajnérmi. Doteraz platilo, že ste mali displeje rovnaké a museli byť niekde “zastrčené”. Od tejto chvíli je to inak, napríklad teraz môže byť displej na Hi-Fi veži zaoblený po povrchu. Časom sa bude výroba zlacňovať, vzniknú efektívnejšie postupy. Určite to teda nezapadne.

A k 3D, môj osobný názor je, že bola chyba komunikovať ako 3D telefón. Dalo sa povedať, že je to najvýkonnejší telefón na trhu, ktorý má navyše aj 3D. V tej chvíli si to ľudia nekúpili, lebo si mysleli, že je to iba 3D, tam bola teda taká zlá informovať, tá sa nepodarila. Mal som v rukách aj ďalšiu generáciu tohto telefónu, ktorá nakoniec neprišla na trh a bola o 300 percent lepšia. 3D efekt bol nádherný a je mi ľúto, že to ďalej nerobíme. 3D efekt bol jasný aj pri naklonení displeja, aj fotoaparát bol dotiahnutý podstatne ďalej. Bola to škoda, že to zapadlo, lebo si myslím, že keby to 3D bolo iba ako ďalšia funkcia toho zariadenia, tak by to fungovalo.

Takže určite to nebude len taký dočasný boom.

Viete si v dohľadnej dobe predstaviť niečo ako ohýbateľný 3D displej?

Ja si myslím, že asi nie. Že to zatiaľ nebude, lebo je tam potrebný určitý uhol a vzdialenosť od ľudského oka.

Ďakujeme za poskytnutie rozhovoru a prajeme veľa úspechov v novým G Flexom. 

Rozhovor bol autorizovaný bez úprav.

Foto: © Focus-Age / © 3DIGITAL.SK

Jiří Mrkvička z Changhong: V segmente b2b máme veľkú výhodu

Jiří Mrkvička je obchodný riaditeľ a predstaviteľ značky Changhong u nás a v Českej republike. Pýtali sme sa ho na tohto nie celkom známeho výrobcu televízií a na jeho budúcnosť.

 

 

Viete niekoľkými vetami predstaviť spoločnosť Changhong?
Changhong patrí k popredným svetovým výrobcom televízií a elektrotechnických zariadení na svete. Je to spoločnosť s dlhou históriou, bola založená ešte v roku 1958. Na začiatku bola jej výroba zameraná na armádny program, samotná výroba televízii začala od polovice šesťdesiatych rokov, dnes máme teda 55 ročnú tradíciu vo výrobe televízorov. Dnes je Changhong jedným z popredných svetových hráčov na poli elektroniky.
Vyvíja Changhong aj vlastné technológie, alebo pracuje len s tými od dodávateľov?
Áno, vyvíjame aj vlastné technológie. Tie zatiaľ využívame viac-menej na čínskom trhu, snažíme sa ich však nasadzovať aj pre zámorské trhy. V tomto a budúcom roku budeme v Európe uvádzať vlastný operačný systém pre Smart TV. Ak by som mal byť konkrétny máme vlastné technológie pre spracovanie obrazu a vlastné technológie z pohľadu lokalizácie jednotlivých aplikácií, ktoré sa v smart režime Changhong používajú.
Poďme na Slovensko. Ako dlho tu pôsobí Changhong?
Na slovenskom trhu sme začali pôsobiť v roku 2008. Changhong vstúpil na Slovensko prostredníctvom siete OKAY, s ktorou úzko spolupracujeme a spoločne sa nám darí vytvárať značke Changhong z roka na rok silnejšiu pozíciu. Náš „brand“ svojím konceptom a poňatím sedí do konceptu predaja spoločnosti OKAY, ktorá je diskontným predajcom.
Kto je typický zákazník Changhongu?
Našim typickým zákazníkom je spotrebiteľ, ktorý veľmi podrobne a starostlivo sleduje pomer výkon – cena. To znamená, že dbáme na to, aby naše produkty boli cenovo dostupné, ale na druhej strane prinášali kvalitu, ktorú zákazníci očakávajú. Naši zákazníci sú senzitívni na cenu, sú to napríklad starší ľudia, ale aj mladá generácia ľudí, ktorí si kupujú svoj prvý televízor, prípadne spotrebitelia, jednoducho tí, ktorí z rôznych dôvodov neplánujú investovať do nákupu televízora veľa peňazí.
Changhong vyrába svoje produkty v Českej republike. Koľkým ľuďom ponúka prácu a aké sú perspektívy udržania tejto výroby v blízkej budúcnosti.
Áno, Changhong vyrába televízory v meste Nymburk. Dnes v nymburskej továrni pracuje 235 pracovníkov, 170 z nich zabezpečuje výrobnú časť, zvyšok sú administratívni pracovníci a manažéri. Asi štvrtina z nich sú vrcholoví manažéri z Číny, ostatní zamestnanci sú českej národnosti. Z pohľadu udržania výroby v Českej republike, ktorá zásobuje európsky trh, môžem jednoznačne povedať, že to nevyzerá, že by sme sa v Európe neudržali, skôr naopak. V poslednej dobe sa nám podarili strategické veci v rámci Európy.
Primárne sa jedná o spoluprácu s nemeckou nadnárodnou skupinou Metro Group, ktorá prevádzkuje známe obchodné reťazce Mediamarkt a Saturn. Práve tieto siete prednedávnom začali predávať naše televízory. Expanzia Changhongu výraznejšie začala v tomto roku, v nasledujúcich troch – štyroch rokoch chystáme ďalšie rozšírenie produkcie v rámci výrobného závodu v Nymburku. A to minimálne o bielu techniku – chladničky, chladiace zariadenia, klimatizácie a vážne zvažujeme aj ďalšiu fázu výroby zameranej na mobilné a IT produkty.
Kedy plánujete spustiť predaj bielej techniky na Slovensku?
Som presvedčený, že najneskôr v budúcom roku sa objavia prvé produkty pod značkou Changhong tak na českom, ako aj na slovenskom trhu. Čo sa týka klimatizácii, tam sa uvažuje o roku 2015. Naša biela technika je na čínskom trhu jednou z najpredávanejších, v ponuke máme naozaj sofistikované produkty. Vzhľadom k tomu, že si svoju pozíciu na európskom trhu stále budujeme, v prvej fáze doprajeme zákazníkom produkty, na ktoré sú zvyknutí a budeme sa snažiť opäť ísť cestou citlivosti na cenu.
Určite však chceme budúci rok predstaviť  naše koncepty napríklad chladničiek amerického typu, ktoré  máme poňaté trochu iným spôsobom, ako je to u konkurencie. Ďalej chceme predstaviť klimatizácie vybavené čističkami vzduchu, aby domácnosti mali produkt, ktorý v jednej chvíli dokáže nielen ochladiť vzduch, ale ho zároveň aj prefiltrovať a vyčistiť.
Veľmi sa o značke z médií nedozvedáme. Pripravujete nejakú významnejšiu mediálnu propagáciu?
Je pravdou, že na slovenskom trhu sme v posledných dvoch rokoch realizovali produktové kampane skôr v spolupráci s našim obchodným partnerom OKAY. Prezentovali sme naše televízie aj v TV kampaniach, ale čo sa týka komunikácie samotnej značky, tam ešte len začíname. Budúci rok by sme ale radi začali intenzívnejšiu marketingovú komunikáciu. Naskytujú sa nám určité možnosti vo vzťahu k Olympijským hrám, či Majstrovstvám sveta vo futbale. Zatiaľ by som však o týchto plánoch ešte nechcel konkrétne hovoriť, bude to totiž späté s podporou vybraných produktov. Som presvedčený, že v budúcom roku o nás slovenský zákazník o nás určite bude počuť.
Čo vie Changhong ponúknuť pre korporátnych zákazníkov? Mám na mysli prípadné garancie, rozšírenie záruky, biznis služby a podobne…
V tomto segmente máme veľkú výhodu. Vďaka tomu, že máme miestnu výrobu v Českej republike, sme v kategórii B2B schopní ponúknuť nielen atraktívny produkt a atraktívnu cenu. Ponúkame aj kvalitný servis a sme schopní bez problémov reagovať na prípadné dodatočné požiadavky zákazníkov.
Po príklady nemusím chodiť ďaleko. V kategórii B2B máme asi najsilnejšie zastúpenie v predaji na hoteli a ubytovacie zariadenia, ktoré si u nás môžu bez problémov objednávať modifikácie softvéru ktoré napríklad dokážu zamedziť ovládaniu televízora hosťom či zákazníkom. Vieme nastaviť úvodnú obrazovku tak, aby televízia pozdravila zákazníka menom daného zariadenia atď. Všetky tieto služby sme schopní robiť primárne preto, že máme výrobu v Českej republike. Máme tu všetko potrebné technické vybavenie a k dispozícii softvérových inžinierov.
Ponúkate podobné výhody aj pre bežných spotrebiteľov?
Aj pre bežného zákazníka platí to, čo som spomenul zákazníkov zo segmentu B2B. Zákazník, ktorý si naše zariadenie kúpi môže byť z pohľadu servisovania určite vo väčšej istote, ako je to u niektorých privátnych značiek. Tie zo sebou nesú určité riziká pre konečného zákazníka. Ak takáto súkromná spoločnosť z trhu odíde, zákazník sa nemôže dovolávať svojich práv. Zakúpením značkového produktu si zákazník kupuje aj istotu, že ak sa aj náhodou nejaký problém vyskytne bude o neho veľmi dobre postarané.
Čo Changhong prinesie v najbližšom období na náš trh?
Najzaujímavejším modelom, ktorý momentálne Changhong chystá, je 4K televízia UHD55B6000IS. Ide o absolútnu novinku, ktorá bola len nedávno predstavená na berlínskom veľtrhu IFA. Jedná sa o vysoko vybavenú a sofistikovanú televíziu. Obrazovka s uhlopriečkou 55 palcov (140 cm) pracuje v rozlíšení Ultra HD, jej zobrazenie je 4-násobne citlivejšie než Full HD. Jemnosť a kvalita obrazu v podaní 4K je u tohto modelu naozaj úžasná. Changhong chystá vstup tohto modelu na trh od konca novembra tohto roku. Prielomová bude aj maloobchodná cena. Tento model sa chystáme predávať za 1499 euro vrátane DPH. To je dnes maloobchodná cena klasických Full HD televízorov konkurenčných značiek. Tento produkt je vybavený klasickými Smart TV funkciami. Funguje na platforme Android 4.2, je vybavený ovládaním cez telefón, či iPad, multi-screen funkcie. Televízia je navyše vybavená DVB-T, DVB-C a DVB-S tunerom. Snažíme sa ísť cestou, aby všetky naše televízie ponúkali všetky tri tunery, ktoré sú potrebné pre príjem vysielania, tak aby náš zákazník nebol obmedzený len ponukou na DVB-T kanáloch.
Trúfam si povedať, že je to prvý „Mercedes“ v našej ponuke televízorov. Vzhľadom na veľmi atraktívnu maloobchodnú cenu očakávame, že by to malo pritiahnuť zákazníkov zo stredných a vyšších vrstiev. Mohli by tak uvažovať o tom, či namiesto kúpy Full HD televízie, uprednostnia 4K televízor od Changhong.
Ďalšou novinkou od Changhong je 28 palcový (73 cm) televízor LED28C2000H. Má unikátnu uhlopriečku, ktorú žiadny iný výrobca ani značka na trhu nepredáva. Veľkosť prijímača spĺňa požiadavky väčšiny pôvodných obývačkových stien v domácnostiach, ktoré sa v našich krajinách stále tešia veľkej obľube. Veľkým plusom tohto modelu je aj konkurencieschopný pomer cena – výkon.
Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a spoločnosti Changhong prajeme veľa úspechov.
Rozhovor bol autorizovaný.

Martin Kultan o novej aplikácii Dôvery pre iPhone

Martin Kultan, generálny riaditeľ poisťovne Dôvera, nám odpovedal na niekoľko otázok o novej aplikácii „Dôvera po ruke“. Aplikácia bude uvedená začiatkom septembra do obchodu AppStore, v priebehu roka bude dostupná aj verzia pre Android.

 

Vedeli by ste stručne predstaviť novú aplikáciu Dôvera?

Martin Kultan: „Vyvinuli sme túto aplikáciu pre ľudí preto, aby sa vedeli jednoducho dostať do správnej pohotovostnej lekárne, bez problémov našli najbližšiu pohotovosť, našu pobočku alebo si zalistovali vo svojej elektronickej zdravotnej karte. Vďaka aplikácii môžu niekomu zachrániť život a ísť darovať krv na najbližšie odberné miesto.“

 

Môžu aplikáciu využívať len poistenci Dôvery? Alebo je určená všetkým?

Martin Kultan: „Dôvera v mobile nie je len pre poistencov, no len poistenci Dôvery si vďaka nej môžu zalistovať vo svojej elektronickej zdravotnej karte, pozrieť si, aké lieky užívajú, či sa tieto dobre znášajú a takisto im pripomenieme cez push notifikácie, že ich čaká preventívna prehliadka alebo môžu niekomu ísť darovať krv. Tí, ktorí nie sú našimi poistencami, môžu využívať služby geolokalizácie, vidieť najbližšie pohotovosti, pohotovostné lekárne a odberné miesta krvi.“

 

Mobilná aplikácia Dôvera

 

Obsahuje aplikácie aj funkciu, s ktorou sa doteraz poistenci Dôvery nestretli?

Martin Kultan: „Áno, absolútnou novinkou je elektronický preukaz poistenca v aplikácii Dôvera. Preukaz poistenca, dokonca s vlastnou fotkou, spolu s európskym preukazom poistenca nemá žiadna zdravotná poisťovňa a to nielen na Slovensku. Súčasťou mobilných kartičiek je aj SOS karta. Do nej si ľudia uložia tie najdôležitejšie dáta o svojom zdravotnom stave: krvnú skupinu, alergie na lieky, či nosia kontaktné šošovky a iné údaje. V skratke, môžu sa spoľahnúť, že ak budú hľadať pomoc, cez aplikáciu Dôvera ju vždy nájdu.“

 

Vo svojej funkcii ste 14. mesiac, čo je už doba, počas ktorej sa môžu prejavovať zmeny súvisiace s vašou víziou o budúcnosti Dôvery. Je táto aplikácia súčasťou takejto vašej vízie, stratégie?

Martin Kultan: „Základnými hodnotami Dôvery sú inovatívnosť a ústretovosť. Sledujeme trendy, podľa toho inovujeme naše služby, neustále zlepšujeme a sprístupňujeme komunikáciu klientom a táto aplikácia je toho dôkazom.“

 

Mobilná aplikácia Dôvera

 

Aplikáciu uvádzate pre zariadenia iPhone so systémom iOS. Neobávate sa negatívnej reakcie vašich klientov, ktorí sú fanúšikmi operačnej platformy Android? Medzi týmito skupinami ľudí sú na internete pomerne veľké vášne.

Martin Kultan: „Štatistiky hovoria, že užívateľov iPhonov je síce menej, no až 90% z nich zároveň využíva možnosti rôznych aplikácií. Nezabúdame ani na používateľov smartfónov s Androidom. Už čoskoro sa môžu tešiť aj oni na aplikáciu Dôvera.“

(poznámka redakcie: medzičasom už bola uvedená aj verzia aplikácie pre OS Android)

 

Kedy môžeme očakávať verziu pre Android?

Martin Kultan: „Verziu pre Android sprístupníme koncom tohto roka.“

 

Budete aplikáciu používať aj vy?

Martin Kultan: „Ja ako prvý :-)“

 

 

Foto: Dôvera.sk