Archív kategorií: Editoriál

CoinHive je zatiaľ najšikovnejší spôsob, ako hackeri zarábajú peniaze

Pred niekoľkými dňami ste mohli zaznamenať, že portál 3Digital.sk zverejnil zvláštne názvy článkov, akoby v nich nastala nejaká technická chyba. Niektorým z vás sa dokonca mohlo stať, že sa ozval váš antivírusový program a upozornil vás, že zabránil stiahnutiu škodlivého kódu. Náš web, rovnako ako milióny iných po celom svete, sa stal terčom útoku takzvaného CoinHive.

CoinHive je výsledok enormne rýchlej evolúcie škodlivých kódov, ktorými hackeri mienia získavať peniaze. Doteraz bol populárny a mimoriadne rozšírený kryptomalvér, ktorý zablokoval údaje vo vašom počítači a následne od vás vyžadoval výkupné, aby ich odblokoval. Ak ste zaplatili, dočasne ste sa k údajom dostali, avšak bez garancie, že sa rovnaký problém nezopakuje hoci o hodinu neskôr. Tento spôsob zarábania peňazí sa ukázal ako výnosný, ale neefektívny – pomerne malé množstvo obetí to výkupné aj zaplatilo. Preto si najlepší hackeri sveta našli efektívnejší spôsob, akým budú zarábať – dokonca tak, že o tom samotný používateľ ani nebude vedieť – takzvaný bitcoin miner.

Bitcoin miner alebo aj Web mining je najnovší trend a vrchol vývoja škodlivých kódov, vírusov, malvérov a všetkého toho, čoho sa bežní používatelia elektroniky právom boja. 3Digital.sk sa stal spoločne s ďalšími webmi, ktoré bežia na systéme WordPress, obeťou práve tohto útoku. Škodlivý „program“ sa volá CoinHive a funguje tak, že ho zvyčajne ani nie je možné pozorovať.

Napadnutým webovým stránkam do každého jedného článku, nadpisu či perexu vloží kód na stiahnutie súboru, ktorého inštalácia potom prebehne bez vedomia používateľa. Ten si iba prezerá internet a jeho počítač sa stáva jedným z miliónov, ktoré postupne ťažia bitcoiny. Pre samotného používateľa to v podstate ani nie je hrozba, v skutočnosti je iba zneužívaný výkon jeho počítača na to, aby pomocou neho hacker dosahoval svoje ciele.

Vyzeralo to práve takto. Do každého nadpisu a aj do každého tela článku CoinHive vkladá script na stiahnutie škodlivého kódu. Zápis pritom uskutočňuje priamo do databázy webu.

Ako sme vyriešili infikovaný web?

Na to, že bol náš web infikovaný, sme prišli prakticky ihneď. Hoci niektorí návštevníci (za tých pár minút ich bolo niekoľko stoviek), nezasiahol výraznejšie množstvo návštevníkov. Zaujímavosťou HiveCoin bolo, že zasiahol a upravil každý jeden článok v databáze. Niečo neuveriteľné.

Ak nemáte zálohovanú databázu a potýkate sa s rovnakým problémom, riešenie situácie bude oveľa komplikovanejšie. CoinHive totiž nepridáva scripty na stiahnutie škodlivého programu formou nejakého pluginu na frontend, ale script zapisuje priamo do databázy. Ak máte všetky polia v databáze prepísané, môžete sa tešiť na frustrujúcu otravnú prácu s mazaním scriptov alebo jednoducho web prestavať nanovo.

Vďaka tomu, že spoločnosť Websupport neustále zálohuje nielen webový obsah svojich klientov, ale aj databázy, sme vedeli bez straty jediného príspevku obnoviť zdravú databázu a podniknúť ďalšie kroky k tomu, aby sme prípadným ďalším útokom odolali. Podstatné je zmeniť si všetky heslá, aktualizovať bezpečnostné záplaty od WordPressu, pluginov a takisto aj samotných počítačov s Windowsom, z ktorých sa k webu pristupuje. Dôležité je aktualizovať aj všetky údaje pre FTP prístupy a dôsledne nechať antivírusový program skontrolovať počítač.

Ak sa o CoinHive a web miner zaujímate viac, prečítajte si napríklad tento článok na blogu Kaspersky Lab.

Cirrus nám predviedol malé súkromné lietadlo, ktoré si kupujú Česi aj Slováci

Pridaj komentár

Pred niekoľkými týždňami som dostal príležitosť prakticky si odskúšať, aké je to lietať na súkromnom športovom lietadle značky Cirrus. Model SR22T OM-UNI zvnútra vyzerá ako lepší sedan, má kvalitné sedenie, poskytuje dokonca vysokú mieru komfortu a má funkcie, ktoré umožnia bezpečný let aj pilotovi so slabšími skúsenosťami.

Lietadlá značky Cirrus, ktoré sa nedávno odprezentovali v Piešťanoch, sú určené pre súkromných vlastníkov, ktorí pre akékoľvek dôvody potrebujú často prekonávať veľké vzdialenosti. V takom prípade, ak na to majú vhodnú bonitu, je pre nich jednou z dobrých alternatív automobilu malé súkromné lietadlo. Náklady na jeho prevádzku dnes totiž nie sú tak astronomické, ako by sa mohlo laikovi zdať a úspora času sa ráta na celé hodiny.
Podľa slov šéfa českého a slovenského Cirrusu, Dobroslava Chrobáka, je možné v priebehu jedného dňa celkom pohodlne absolvovať cestu z Bratislavy do Mníchova, tam stráviť pracovné stretnutie a vrátiť sa späť. Zaujímavosťou je skutočnosť, že tieto malé lietadlá kupujú ajna úver, vďaka čomu nie je zaťažený firemný cashflow a produkt je tak dostupný oveľa širšej skupine zákazníkov. Tí to aj vo veľkej miere využívajú, pretože sa im to skrátka vyplatí viac, ako keby do nadobudnutia investovali hneď 100 percent hodnoty lietadla. Cena lietadiel totiž rokmi neklesá tak, ako to poznáme s automobilmi a pre banky je tak financovanie tohto produktu lukratívne a bezpečné.

Cirrus, súkromné športové lietadlo (foto: ecomoto.sk)

Dnes značka Cirrus predáva lietadlá s vrtuľou, ale má v pláne aj model Vision Jet s prúdovým motorom. Prítomnosť vrtule však nie je bezpečnostným rizikom, ako by sa mohlo laikovi zdať. Platí, že lietadlá značky Cirrus patria medzi najbezpečnejšie vôbec. Sú dokonca vybavené automatickým stabilizačným systémom GARMIN ESP schopným vyrovnať lietadlo, ktoré sa naklonilo do strany viac, ako na 45°a patentovaný padákový mechanizmus. Padák dokáže v prípade núdze stroj s posádkou bezpečne dostať na zem, pričom dopad by mal byť pomerne hladký a v prvom rade bezpečný. Jedinou podmienkou je bezpečné naplnenie potenciálu padákového záchranného systému je, aby bola pristávacia plocha na zemi a nie na vode. Môj pilot tvrdil, že už niekoľkokrát sa vyskytla potreba použitia tohto padákového systému, čo znamená, že zachránila skutočné životy. Lepšiu referenciu ako toto už Cirrus ani mať nemôže.
Nemenej zaujímavou skutočnosťou je aj to, že sedadlá sú schopné odolať preťaženiu až 26 g. Len pre porovnanie, pri štartoch rakiet s posádkou vzniká na niekoľko sekúnd preťaženie 6 g.

Garmin ESP – elektronický stabilizačný systém (foto: Cirrus)

Funkčnosť elektronického stabilizačného systému predviedol pilot aj prakticky. Naklonil lietadlo pravým krídlom k zemi na viac ako 45 stupňov a pustil riadiacu páku. V tej chvíli zasahuje ESP a pozvoľna vyrovná lietadlo do vodorovnej polohy. Proces vyrovnávania môže pilot kedykoľvek ukončiť vlastným zásahom a podľa slov Cirrusu tento systém asistuje, ale nepreberá kontrolu.
Nemenej zaujímavým technickým vybavením je EVS, systém rozšíreného videnia. Ten dokáže priamo na rozmerných monitoroch v kokpite projektovať pristávaciu dráhu aj za zlých vizuálnych podmienok. Vďaka príplatkovej infrakamere je možné pozorovať aj ľudí a zvieratá na pristávacej dráhe v reálnom čase. Ako uvádza Cirrus na svojich webstránkach: “Vybavení je vhodné pro piloty létající přiblížení na náročných letištích ale i pro identifikaci mraků za VFR nočních letech. Ještě nikdy předtím nebyl tento bezpečnostní prvek použitý v jednomotorovém pístovém letadle.”

Cirrus SR22T OM-UNI (foto: ecomoto.sk)

Model SR22T OM-UNI, na ktorom som mal príležitosť letieť, je podľa stránky výrobcu už vypredaný. V ponuke má však ďalších desať lietadiel, ktorých cena sa pohybuje v rozmedzí 129-tisíc (SR20 G2 OK-JRP) až 805-tisíc amerických dolárov (SR22T GTS G5 OK-SMI).
Kokpit (alebo ak chcete, interiér) je pomerne priestranný a ponúka veľmi komfortné sedenie. Pre laika je panel s desiatkami ovládacích tlačidiel a displejmi s množstvom dynamických údajov neprehľadný, avšak pre pilota predstavuje skvelý priestor pre získavanie vedomostí o aktuálnom stave lietadla a situácie okolo neho.

Cirrus SR22TOM-UNI (foto: ecomoto.sk)

Zaujímavosťou je, že úrovňou komfortu by som mohol Cirrus porovnať s priemerným sedanom. Zhodou okolností som mal v rovnaký deň možnosť odjazdiť niekoľko modelov značky Mercedes-Benz a všimol som si, že čo sa týka veľkosti, súkromné športové lietadlo vôbec nezaostávalo. Za prednými sedadlami sa nachádzajú ďalšie dve plnohodnotné a ešte jedno, nazvime ho núdzové alebo detské. Praktické je, že sú tieto sedadlá sklápacie. Predné sedadlá majú v porovnaní s tými ostatnými jednu bezpečnostnú funkciu navyše, je ňou expanzný bezpečnostný pás, ktorý sa aktivuje v prípade nebezpečenej situácie. Je to v podstate airbag, ktorý má potenciál ochrániť pilota a kopilota, aby boli aj naďalej schopní riadiť lietadlo.
Ovládacie rozhranie má k dispozícii nielen pilot na ľavej strane (kde sedel môj pilot), ale aj jeho kolega na pravom sedadle. K dispozícii má nielen všetky displeje z rovnakého pozorovacieho uhla, ale aj riadiacu páku (pravý ju drží v pravej ruke, ľavý v ľavej).

Cirrus OM-UNI (foto: ecomoto.sk)

Keby som chcel hodnotiť samotný let, nemal by som čo vytýkať. Ja však nie som odborník na lietadlá a nemám možnosť priameho porovnania. Môžem však potvrdiť, že až tak veľmi zásadne sa skúsenosť z letu na Cirruse neodlišovala od jazdy na Mercedesoch. Samozrejme, že let obnáša nepomerne výraznejší hluk a vibrácie, avšak od známeho “čmeliaka” je komfort posunutý o niekoľko generácií vyššie. Pri optimálnych poveternostných podmienkach je let pokojný, vibrácie sú na veľmi prijateľnej úrovni (čoskoro ich prestanete vnímať) a hluk je čosi, s čím sa musíme zmieriť. S nasadenými slúchadlami a s mikrofónom však ruchy okolia celkom utíchajú, rozhovor môže byť celkom pokojný a zreteľný.

V súkromnom športovom lietadle je priestor pre päť pasažierov (foto: Cirrus)

Zadné sedadlá sú sklápacie – praktické riešenie (foto: Cirrus)

Padákový záchranný mechanizmus (foto: Cirrus)

Mercedes-Benz Star Experience 2016 v Piešťanoch

Pridaj komentár

Dobrý vodič nie je ten, ktorý ešte nikdy nekrčil plechy. Je to ten, kto vie bezpečne ovládať svoj automobil a zareagovať na nečakané situácie na ceste aj vo vysokej rýchlosti. Každý človek má však svoje limity a vtedy dokáže pomôcť samotný automobil. Najnovší Mercedes-Benz triedy E prichádza s mnohými asistenčnými funkciami, ktoré dokážu nahradiť reakciu vodiča, ak si nevšimne napríklad stojace auto pred ním. Tieto technológie sme vyskúšali osobne a popri tom si overili, kde sú hranice športovo ladených modelov od Mercedesu.

Všetky nové Mercedesy sú krásne a dobré automobily, o tom sa nedá pochybovať. V priebehu podujatia Star Experience sme mali príležitosť jazdiť (či už priamo spoza volantu alebo na mieste spolujazdca) pomerne slušnú paletu automobilov rôznych typov (okrem SUV a crossoverov).
Cieľom slovenského distribútora značky bolo, samozrejme, odprezentovať to najlepšie, čo vie ponúknuť, avšak skvelá koncipácia podujatia zabezpečila, že každý účastník odišiel s o niečo lepšími vodičskými zručnosťami. Nie každý deň máme možnosť jazdiť slalom so supervýkonnými športovými vozidlami Mercedes-AMG a brzdiť až na podlahu.
Kritické situácie sa dejú na cestách každý jeden deň, každú jednu minútu. Často je to o ignorancii a nezodpovednosti vodičov, ale nemožno prehliadať obyčajnú ľudskú nepozornosť a celkovú komplikovanosť premávky.

Núdzové brzdenie sa treba naučiť

Prvá skúška od Mercedesu bola na novej triede E, ktorá disponuje vyspelými bezpečnostnými funkciami a schopnosť zvládať aj mnohonásobné núdzové brzdenia. Núdzové brzdenie je také, pri ktorom dupnete na brzdu v okamihu a úplne na doraz. Automobil v tej chvíli zablokuje kolesá a iba sa šúcha vpred. Je to zaujímavá skúsenosť, keď z vysokej rýchlosti zabrzdíte a vytočíte volant – aj napriek tomu, že sa kolesá iba šmýkajú po vozovke, je schopný automobil reagovať na otáčanie volantom.
Pozerať sa na takýto manéver zvonka alebo zo sedadla spolujazdca je jednoduché, zdá sa to ako niečo jednoduché. Za volantom je však núdzové brzdenie oveľa náročnejšie na šoférsku zručnosť a tiež na mentálnu pripravenosť vodiča. Osobne som mal pri prvom pokuse problém v okamihu dupnúť na brzdu až na podlahu – akoby som mal stále na pamäti, že takýmto spôsobom zničím brzdové platničky. Samozrejme, že sa tak ľahko nezničia, ale aj keby, prvoradá je bezpečnosť. A vždy je lepšie meniť brzdové platničky nanajvýš za pár stoviek eur, ako doplácať tisíce za opravu auta alebo ešte horšie – žiť s vedomím, že kvôli vlastnej neschopnosti som neubrzdil a spôsobil úraz.
Od skúsenosti na Star Experience 2016 som si núdzové brzdenie vyskúšal aj na vlastnom aute, keď som vedel, že tie brzdy budem aj tak v priebehu týždňa meniť pre ich bežné opotrebenie. Myslím, že to táto (pre niekoho možno zbytočná) skúsenosť pre mňa znamenala veľmi veľa.

Automobily radu Mercedes-AMG (foto: ecomoto.sk)

Mercedes-Benz triedy S Kupé (foto: ecomoto.sk)

Automatické brzdenie bez účasti vodiča

Inštruktori z Mercedes-Benz prakticky predviedli, ako sa má správne núdzovo brzdiť a ako dokáže nová trieda E reagovať aj za vodiča, ak ten v kritickom okamihu nevenuje pozornosť šoférovaniu.
Praktická ukážka automatického núdzového brzdenia, keď sa pred vozidlom objaví prekážka (či už automobil alebo chodec) vyzerá zvonka pôsobivo, sediac v automobile je však zážitok oveľa intenzívnejší. Keď idete autom smerom vpred rýchlosťou okolo 50 km/h a z boku sa do cesty postaví prekážka, trieda E dokáže v momente spustiť núdzové brzdenie. Technológia je účinná a na prvý pohľad vyzerá veľmi spoľahlivo.

Mercedes-AMG GT (foto: ecomoto.sk)

Erik Stríž (zakladateľ Ecomoto.sk) (foto: ecomoto.sk)

Mercedes-AMG C63S (foto: ecomoto.sk)

Jazda na plný plyn a plnú brzdu

Prvá skúška s núdzovým brzdením mala svoje opodstatnenie. Inštruktori Mercedesu tak pripravili účastníkov na jazdu na silných automobiloch Mercedes-AMG a Smart Brabus. Samozrejme, že Smart sa nedá s Mercedes-AMG porovnávať, ale za volantom aj týchto malých automobilov môžete citíť preťaženie a pravú radosť z jazdy.
Ako nám bolo povedané, s Mercedes-AMG sa jazdí na plný plyn a na plnú brzdu. Žiadne pomalé pribrzďovanie a pozvoľné akcelerovanie. Skúsenosť je to famózna, predovšetkým šoférovanie automobilov Mercedes-AMG C43, Mercedes-AMG C63S a skvostného Mercedes-AMG GT je nezabudnuteľné. Je celkom jedno, či zrýchľujete z rýchlosti 50 alebo 150 km/h, tieto raketoplány tlačia do sedadiel vždy.
Či už ste profesionál, amatér alebo laik, určite by ste boli nadšení z toho, ako výborne tieto automobily držia stopu aj v šmyku a ako precízne sa dajú manévrovať v akejkoľvek rýchlosti. Samozrejme, že tu vstupuje do hry zdatnosť vodiča, ktorý musí mať aspoň mierne pokročilé schopnosti s riadením silných strojov.

Smart Fortwo Brabus, interiér, vo variante s otvorenou strechou (foto: ecomoto.sk)

Slalom so Smart Brabus

Prudké zrýchlenie, núdzové brzdenie, slalom a krúženie okolo jedného bodu, to boli ciele účastníkov podujatia, keď jazdili na automobiloch Smart s výbavou Brabus. Tieto vozidlá sú predovšetkým mestské, sú pomerne vysoké a krátke, napriek tomu sa za ich volantom cítite skoro ako v športovo ladenom crossoveri. Môže za to vysoký posed a kvalitný interiér. Počas jazdy sa zreteľne prejavuje malá dĺžka automobilov a ich nízka hmotnosť, ktorá je nepriamej úmere s relatívne vysokými výkonmi motorov.
Aj napriek tomu, že moje súkromné vozidlo je vybavené šesťstupňovým manuálom, s manuálnou prevodovkou v Smarte som mal mierny problém. Nebol som schopný akcelerovať tak prudko, ako som si predstavoval, avšak aj napriek tomu mal Smart Fortwo Brabus veľmi podobné zrýchlenie, ako moja Alfa Romeo 159 JTDM.
Rozdiel medzi Smart Fortwo Brabus a akýmkoľvek Mercedes-AMG je enormný. Ale majú aj spoločného menovateľa, ktorým je športový paket výrazne ovplyvňujúci nielen vonkajší dizajn vozidla, ale aj jeho motorické prejavy.

Mercedes-Benz triedy SL vo variante kabriolet (foto: ecomoto.sk)

Mercedes-Benz triedy S Kabriolet (foto: ecomoto.sk)

Star Experience 2016 na jednotku

Spomedzi ostatných čitateľsky o niečo menej atraktívne, ale pre každého účastníka hodnotné, boli jazdy mestom Piešťany a priľahlými obcami na rôznych modeloch Mercedes-Benz. Najväčšou atrakciou bolo nepochybne kupé triedy S, ale aj modely SL400, SL500 a novej triedy E vo variante kombi bola radosť odšoférovať.

Ako novinár sa zúčastňujem pomerne veľkého množstva akcií, na ktorých sa predvádzajú nové technológie a produkty – vrátane automobilov. Preto môžem hodnotiť aj kvalitu organizácie, bezpečnosti a všetkého, čo vplýva na dobrú skúsenosť pozvaného účastníka.
V prípade Star Experience 2016 som sa stretol s tým najlepším, čo môže účastník podobného typu podujatia chcieť – skvelú organizáciu, efektívne využitie času, zachovanie pôvodného plánu, rozumné nastavenie prestávok a skvelý catering. Najdôležitejšie je však to, čo si človek z podobného podujatia odnesie – nové skúsenosti. A tí, ktorí absolvovali Mercedes-Benz Star Experience v Piešťanoch, sú bez pochyby oveľa bohatší na šoférske zručnosti.

Prvé vydanie časopisu ECOMOTO

Pridaj komentár

Je pre mňa nesmierne potešenie, že Vám môžem predstaviť prvé vydanie magazínu Ecomoto. Je dostupný celkom zadarmo v tlačenej forme ako časopis a aj ako voľne šíriteľné PDF. Prvé vydanie má 64 strán, na ktorých nájdete široké spektrum tém a všetky nachádzajú súvislosť s tým, čo považujeme za modernú mobilitu.

Stiahnuť Ecomoto 01 (január – marec 2016) – PDF (13 MB)

Ecomoto je oveľa viac, ako iba tlačenou verziou webstránky ecomoto.sk. Je to priestor s dôsledne pripraveným a exkluzívnym obsahom, v ktorom nájdete to najpodstatnejšie zo sveta mobility, dopravnej infraštruktúry a s tým súvisiacimi technológiami. A najmä – venujeme sa domácim projektom zo Slovenska, ktoré považujeme za hodnotnejšie, ako desiatky a stovky zahraničných.
Magazín sme navrhli ako štvrťročník, ktorého tlačený náklad bude približne 5-tisíc kusov. Tlačiť budeme v niekoľkých edíciách. Je celkom bezplatný, nájdete ho na vysokých a stredných školách, v našich spriatelených firmách a rôznych spoločenských podujatiach a konferenciách. V elektronickom formáte PDF bude vždy voľne dostupný na stiahnutie zo stránok ecomoto.sk a jeho veľkosť je iba 13 MB, aby sa dal bez problémov stiahnuť aj v kaviarni do tabletu alebo mobilu. Venovali sme veľkú pozornosť tomu, aby aj pri takto malej veľkosti malo PDF pekné fotografie, takže Váš zážitok z čítania nebude poznačený nižšou kvalitou vizuálu.
V prvom vydaní Ecomoto sa dočítate o mnohých zaujímavých témach, od technológií minulosti po automobily budúcnosti. Obzvlášť sa teším z článku o hybridnom športovom vozidle BMW i8 od žilinského predajcu, o elektrických kolobežkách Perut, z rozhovoru o projekte slovenských študentov DriVR a zo všetkých ostatných príspevkov, ktorých príprava zabrala viac ako dva mesiace aktívnej práce.

Prajem Vám príjemné čítanie
ERIK STRÍŽ
šéfredaktor magazínu Ecomoto

Stiahnuť Ecomoto 01 (január – marec 2016) – PDF (13 MB)

Prvé vydanie magazínu Ecomoto (január 2016)

Vyskúšali sme HTC Vive, ohromujúci headset virtuálnej reality

1 Odpoveď

Na výstave NextGen Expo 2015 v bratislavskom Bory Mall sme si počas necelej polhodinky vyskúšali headset virtuálnej reality HTC Vive. Aj táto doba stačila na to, aby sme tento headset uznali za jeden z najlepších.

Ešte na začiatok je potrebné podotknúť, že pôvodné plány výrobcu na spustenie predaja ešte počas tohto roka nie sú reálne. Predstavitelia HTC nám potvrdili, že predaj bude spustený až v roku 2016, cena celého setu by sa mala pohybovať na úrovni okolo 700 eur. To znie veľmi dobre, avšak nevyhnutné je prihliadať na fakt, že k setu potrebujete mať aj výkonný počítač. Cena takého lepšieho sa pritom pohybuje na úrovni od 700 eur vyššie.

Kompletný set pre ľahké ovládanie

HTC Vive nie je iba displej v masívnom obale, ale súčasť väčšieho setu. Okrem headsetu potrebujete aj dva senzory, ktoré monitorujú váš fyzický pohyb v miestnosti a dvojicu (alebo aspoň jeden) ovládačov do ruky so vstavaným touchpadom a „spúšťou“ pre ukazovák.

Dvojica 2K displejov

Samotný headset je pohodlný a pomerne ľahký, netlačí na tvár a elastické popruhy by sa mali prispôsobiť rôznym veľkostiam hlavy. To najpodstatnejšie sú však displeje, ktoré máte tesne pred očami. Každý z nich má rozlíšenie 2K čo je formát prevyšujúci aj slávne Full HD. Virtuálny svet vyzerá vďaka týmto displejom vierohodne a jednotlivé pixely vidíte iba vtedy, keď v diaľke sledujete malé predmety. Od experta značky HTC sme sa dozvedeli, že ideálne rozlíšenie pre použitie vo virtuálnej realite je až 7K. Vtedy ani zdravé ľudské oko nie je schopné rozpoznať jednotlivé pixely, avšak myslíme si, že aj riešenie s 2K displejmi je na mimoriadne vysokej úrovni.

Skvelé sú najmä reakcie na pohyby hlavy – nespozorovali sme ani jediné oneskorenie alebo zaseknutie. Do veľkej miery plynulosť súvisí s výkonom počítača. Kam sa pozriete, tam sa nasmeruje aj virtuálna kamera. Práve plynulosť prehrávania je vo virtuálnej realite to najpodstatnejšie, pretože to určuje kvalitu ilúzie prirodzenosti.

Vynikajúce ovládače

Veľmi nás prekvapili najmä ovládače. Majú síce neurčitý tvar, vyzerajú skôr ako nedokončený výrobok z nejakej fabriky – ich funkčnosť je však vynikajúca. Keď ich držíte v rukách, ich pohyb aj poloha sa premietajú do virtuálneho prostredia so zachovaným vzhľadom alebo ako ruky či iné pomôcky.

Ovládače sú veľmi ľahké a obsahujú trojicu tlačidiel. To zadné slúži ako potvrdenie, predné tlačidlo na palec je určené ako pravé tlačidlo na myši. Zaujímavosťou je, že na tomto prednom tlačidle je aj dotykový touchpad, ktorým môžete napríklad vyberať položky z pop-up ponuky. Menšie červené tlačidlo na prednej strane ovládača slúži na otvorenie menu prostredia SteamVR, ktoré pre HTC dodáva firma Valve.

Strieľačka, ktorá je až priveľmi reálna

Nesmierne zaujímavé (ale morálne nevhodné) bolo využitie v hre, v ktorej kdesi medzi kaňonmi strieľate zombíkov.

Vyzerá to až priveľmi reálne, keď s virtuálnou zbraňou strieľate do ľudí. Prvá vec, ktorá ma napadla bola, že za mnou v rade čakajú asi desaťročné deti, ktoré budú robiť presne toto isté, čo práve teraz ja – budú strieľať do ľudí brokovnicou a automatickou zbraňou, pričom všade okolo bude striekať krv a dokonca budú lietať vnútornosti.

Nie je to síce pekný pohľad, ale z technického hľadiska ide o úžasné spojenie hardvéru so softvérom. Môžete uchopiť zbraň, mieriť ňou a strieľať práve tak, ako v skutočnosti. Skvelá je predovšetkým vibračná odozva ovládačov, ktorá v rámci možností imituje reakcie zbrane pri streľbe.

Dá sa aj kráčať a drepnúť si

Osobne považujeme za nesmierne zaujímavé, že HTC Vive reaguje nielen na horizontálnu, ale aj vertikálnu zmenu polohy. Keď nám vo virtuálnej kancelárii padla na zem šálka kávy, mohli sme si čupnúť a zdvihnúť ju. Celkom prirodzene, bez potreby použitia ovládača.

HTC Vive navyše výborne reaguje na pohyb v priestore. Ešte pred začatím práce s HTC Vive si vďaka ovládačom vymedzíte priestor, v ktorom sa chcete pohybovať a vo virtuálnej realite sa občas objavujú mriežky symbolizujúce steny.

Pocit z hĺbky

Je to vynikajúce, keď vám headset virtuálnej reality dokáže sprostredkovať pocit z výšok. Pri našich hrách s Google Cardboard sme tento pocit nikdy nemali tak intenzívny, ako práve s HTC Vive. Nepochybne je to aj o tom, že tento headset reaguje na pohyby hlavy a na vaše kroky bez akéhokoľvek oneskorenia. Vysoké rozlíšenie malých displejov navyše nedáva veľa priestoru skresleniam, takže sa viete pozrieť až hlboko do priepasti.

Hodnotnejšie využitie, ako len na hranie sa

Ľudia od HTC nám povedali, že projekt Vive nebude iba o hraní hier. Údajne už dnes vedia, že sa set bude využívať aj na edukatívne účely a tiež v prostredí dizajnu a architektúry. Dizajnéri si budú môcť priamo s headsetom na hlave nakresliť interiér a získať tak aj pocit z rozmiestnenia a veľkostí objektov.

My sme presvedčení, že headsety virtuálnej reality by sa mohli skvele uplatniť v autoškolách. Virtuálna realita je oveľa „skutočnejšia“, ako dnes používaný trenažér s projektormi.

Predstavitelia HTC nám potvrdili, že predaj bude spustený až v roku 2016, cena celého setu by sa mala pohybovať na úrovni okolo 700 eur. To znie veľmi dobre, avšak nevyhnutné je prihliadať na fakt, že k setu potrebujete mať aj výkonný počítač. Cena takého lepšieho sa pritom pohybuje na úrovni od 700 eur vyššie.

Volkwagen a jeho škandál s emisiami je hlavne o peniazoch (Editoriál)

Pridaj komentár

Nemeckej automobilke Volkswagen hrozí pokuta až 18 miliárd USD, pretože do svojich naftových automobilov inštalovala softvér zámerne znižujúci údaje o emisiách CO2. Straty na burze sú však vyššie ako pokuta, koncern navyše ťahá nadol aj akcie konkurentov Daimler a BMW.

Predstavitelia VW sa priznali a verejne ospravedlnili. Prakticky okamžite.

Je to škandál, za ktorý musí niesť Volkswagen zodpovednosť. Posledné správy z médií však znejú až priveľmi tvrdo, pokuta vo výške 18 miliárd amerických dolárov je bezprecedentná. Automobilka totiž platí svoj trest aj v inej forme – výraznom prepade hodnoty vlastných akcií na burze, pretože investori sa ich hromadne začali zbavovať. Straty podľa niektorých zdrojov dosahujú až 22 miliárd eur, ktoré ďaleko presahujú hodnotu prípadnej pokuty od federálneho Úradu pre ochranu životného prostredia (EPA) v USA.
Okrem toho Volkswagen so sebou ťahá aj celý automobilový priemysel v Nemecku – klesajú aj hodnoty koncernov Daimler (Mercedes-Benz, Smart, Jeep) a BMW (BMW, Rolls-Royce, Mini). Momentálne sa z Volkswagenu stala dvojka, čo sa týka hodnoty akcií, jednotkou je Daimler, trojkou BMW.
Otvorene sa hovorí, že problém so softvérom sa týka nielen amerických naftových modelov, ale aj tých európskych. Špekuluje sa, či sa podobný softvér neinštaloval aj do benzínových motorizácií, avšak bez akéhokoľvek dôkazu. Isté však je, že sa netýka iba vozidiel značky Volkswagen, ale aj Audi a hovorí sa tiež o Škodovke.
„Podvodný softvér nemecký koncern nainštaloval do 11 miliónov áut po celom svete. Problém majú autá, ktoré majú namontovaný dieselový motor EA 189. Ide o modely Jetta, Beetle, Golf a Audi A3, ktoré vyrobila po roku 2008 a Passat z rokov 2014 a 2015.“ uvádza vo svojom článku sme.sk.

Emisie a peniaze

Situácia okolo Volkswagenu a EPA nie je len o emisiách CO2, ktoré produkujú vznetové motory. Dokonca by sme mohli cynicky tvrdiť, že celý problém je len o peniazoch. V Spojených štátoch sa dnes vyrábajú a predávajú také vozidlá, predovšetkým sú to trucky a veľké SUV, ktorých emisie oxidu uhličitého ďaleko presahujú aj to, čo Volkswagen nepriznal úradom. Neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že naftové motory od VW sú úsporné a v rámci svojich možností ekologické. Škandál je skôr vhodnou témou pre médiá, úrady a žalobcov, ktorí potrebujú nájsť verejného vinníka za to, v akom stave sa dnes nachádza životné prostredie kvôli znečisteniu osobnou dopravou.
Správy o pripravovanej hromadnej žalobe na Volkswagen zo strany amerických zákazníkov, ktorí tvrdia, že ich koncern podviedol, sú skôr snahou o finančný zisk bez praktického odôvodnenia. Tvrdenia, že ich Volkswagen oklamal a že by si inak ich vozidlá nezakúpili, sú nepochybne klamstvo. O tom ani nepotrebujeme diskutovať.
Je však pravdou, že Volkswagen predával automobily, ktorým pripisoval nepravdivé vlastnosti. S rovnakým prístupom by sme ale mohli nazerať aj na údaje o spotrebe, ktorá je tiež priveľmi optimistická, zvyčajne na papieroch lepšia ako v skutočnosti.

Téme VW vs. EPA USA sa novinári venovali aj v nasledovných článkoch:
Čo spôsobí škandál Volkswagenu? (štyri otázky a odpovede) (sme.sk)
Šéf Volkswagenu odstúpil, padnú aj ďalšie hlavy (trend.sk)
Volkswagen sťahuje so sebou dole BMW aj Daimler, dokopy stratili 40 miliárd eur (sme.sk)
Zvládne Volkswagen pokutu 18 miliárd dolárov? (pravda.sk)

Čo som zistil po skúsenostiach s Google Carboard VR

Pridaj komentár

Virtuálna realita je priemysel, ktorý napriek svojej veľkej popularite ešte stále iba čaká na najlepšie časy. Google so svojím projektom Cardboard síce nekonkuruje Oculusu a či Galaxy Gear VR, avšak poskytuje základnú skúsenosť s tým, čo očakávame od fenoménu virtuálnej reality.

Po tom, čo som od Google dostal kartónový headset Cardboard a po následnom svojpomocnom skonštruovaní vlastnej kópie tohto jednoduchého zariadenia som prišiel na niekoľko vecí, a síce:

1. Telefóny stále nemajú dosť vysoké rozlíšenie

Áno, aj HD nie je dosť dobré. Keď máte telefón v headsete orientovaný naležato a displej rozdelíte na polovicu, pre každé oko pripadá rozlíšenie iba 640×720 pixelov. To je veľmi málo, raster je pri pohľade z takto malej vzdialenosti neprehliadnuteľný. Rozlíšenie Full HD je už o niečo lepšie, ale skutočne hodnotný zážitok z VR headsetu ponúka až displej v nových Samsungoch (Galaxy S6 či najnovší Note) s jemnosťou obrazu nad 570 ppi. Napríklad môj Lenovo S850 s displejom 720×1280 px × 294 ppi veľmi pixelizuje obraz.

2. Telefóny stále nie sú dosť výkonné

Ani 4-jadrový procesor a 2 GB RAM nie sú dostatočné na to, aby bol 3D obraz skutočne kvalitný. Opäť, lepšie Samsungy sú v tomto ohľade v poriadku, ale ak si kupujete mobil s cenou okolo 300 eur, nebude vám poskytovať tak dobrý zážitok. Navyše, moja skúsenosť so spúšťaním VR obsahu na lacnejších telefónoch ukázala, že aj keď vedia tento obsah prehrať, začnú sa skoro prehrievať a rapídne sa im vybíja batéria.

3. Gyroskop sa nenápadne vytratil s priemerných mobilov, ale na VR je nevyhnutný

Ešte pred niekoľkými rokmi sa aj v lacných telefónoch objavovala súčiastka menom gyroskop. Spolu s akcelerometrom zabezpečovali korektné správanie sa telefónu pri nakláňaní a otáčaní. Dnes má väčšina telefónov vo výbave iba akcelerometer, ktorý otáča obsah na displeji podľa toho, že sleduje zrýchlenie. Nesleduje pohyb a polohu, ale iba zrýchlenie a jeho smer. Aby ste však mohli telefónom vytvárať panorámy alebo rozhliadať sa dookola, potrebujete práve gyroskop. LG G4c, Lenovo S850, Samsung Galaxy Xcover 3, tieto a mnohé smartfóny s nie práve najnižšou cenou gyroskop nemajú.

4. Nedostatok kvalitného obsahu

Keď vás zaujme koncept virtuálnej reality a budete mať aj výborný telefón, vaše potešenie nebude trvať veľmi dlho. Hry na Google Play sú skôr iba experimentálne, majú za úlohu demonštrovať možnosti virtuálnej reality. Kompaktné a robustné platformy pre publikovanie obsahu alebo vyspelé hry však ešte nie sú dostupné.

Zatiaľ majú VR headsety význam v prehliadaní 360-stupňových videí, panoramatických fotografií a hraní jednoduchých hier. Oveľa väčší význam by podľa mňa malo, keby sa hocijaký lacný Android telefón s dostatočne kvalitným displejom dal prepojiť s počítačom a využívať na hranie PC hier. Aktuálne softvérové riešenia umožňujúce takéto spojenie však stále nie sú dostatočne spoľahlivé a prenosné.

5. Cardboard má displej až priveľmi blízko k očiam – ďalej je lepšie

Konštrukcia VR headsetu Cardboard je veľmi jednoduchá, preto som sa rozhodol skúsiť si jednu kópiu spraviť doma aj svojpomocne. Z kartóna som vyzeral potrebný pôdorys, vystrihol a použil som šošovky vybraté z obyčajného slabého detského ďalekohľadu, ktorý kúpite aj v obchode s jednoeurovým tovarom.

Výsledok je veľmi pôsobivý – tým, že šošovky sú slabšie, musím sa na displej pozerať z väčšej vzdialenosti. Na 5-palcovom HD displeji však obraz vyzerá oveľa lepšie ako na pôvodnom Cardboarde. Je tomu tak aj preto, že vďaka asi o 3 cm väčšej vzdialenosti je využitá celá plocha displeja a raster s jemnosťou okolo 300 ppi nie je tak vypixelizovaný.

6. VR je budúcnosť aj pre zdravotne hendikepovaných

Headsety virtuálnej reality sú úžasným nástrojom aj pre ľudí, ktorým zdravotný hendikep neumožňuje pohyb. Napríklad ľudia odkázaní na invalidný vozík alebo paralyzovaní od krku dolu majú takto možnosť nielen virtuálne navštíviť vzdialené miesta, ale aj ovládať počítač.

S vhodným UI by sa dalo takto hendikepovaným pomôcť v komunikácii, zábave a možno raz aj v práci. O presných formách takejto budúcnosti virtuálnej reality síce ešte nemám predstavu, ale nepochybujem o tom, že práve toto je jedna z najzásadnejších oblastí, v ktorých bude mať VR skutočný význam.

Hrať sa hry je predsa len primitívna a dočasná zábava…

Ako využiť Google na odhalenie podvodu s nehnuteľnosťami

Pridaj komentár

V týchto týždňoch prehľadávam internetové ponuky na prenájom bytu v Bratislave a stretávam sa s rôznymi inzerciami. Väčšina z nich je, samozrejme, prehnané nadcenená a zdá sa, že druhá časť sú rôzne snahy o podvod. Ten môže mať niekoľko úrovní, kde jeho najnižšia forma je zavádzajúca cena, v horšom prípade prídete o stovky eur za nájomné a depozit.

Keďže som sa sťahoval už veľakrát a absolvoval som množstvo telefonátov a obhliadok bytov s majiteľmi a realitkami, mám niekoľko tipov, ako si dať pozor a nezapliesť sa do podvodu.

Podvod s cenami prenájmov, kde nie sú uvedené „energie“

Najčastejším podvodom je zavádzanie o cene. V inzeráte nájdete ponuku typu „Byt 3+kk za 500 €“. Na Bratislavu je to veľmi dobrá cena za prenájom 3-izbového bytu a preto sa začnete o ponuku zaujímať. Na konci textu inzerátu sa však dozvedáte, že konečná cena nie je 500 €, ale s energiami za jednu osobu o 100 eur viac. V prípade dvoch osôb aj o 150 eur viac.

Tento podvod je pomerne bežný a zdá sa, že vlastne ani o podvod nejde, keďže je to na konci inzerátu upresnené. Avšak treba si uvedomiť, že keď predajca láka ľudí na klamlivé ceny, nie je to správne a je veľmi pravdepodobné, že bude mať pre vás neskôr pripravené aj ďalšie prekvapenia.

Pozor na spolubývajúcich – hlavne, keď vám o nich majiteľ nepovie

Ešte pred dvomi rokmi som sa stretol s veľmi kreatívnym podvodníkom na bratislavskej Trnávke. Veľmi sympatický chlap ponúkal na prenájom spodné podlažie svojho rodinného domu s tým, že bol ústretový obhliadke a aj cena za prenájom bola veľmi príjemná. V dome boli ešte osobné veci aktuálneho nájomníka, s tým, že podľa majiteľa majú byť tieto veci odpratané.

Na druhý deň, keď som už sedel u majiteľa v obývačke a mal v peňaženke hotovosť za depozit a zmluvu na stole, som sa od majiteľa len tak mimochodom dozvedel, že si mám priestory prenajať aj s jedným podnájomníkom. Tento fakt nebol počas komunikácií ani raz vyslovený a navyše nebol uvedený ani v zmluve.

Pýtajte sa vždy na to, či tam práve niekto býva, kedy presne odchádza a majte uvedené v zmluve, že ste výhradným a jediným nájomníkom priestorov!

Ako využiť Google na klamlivé inzeráty, teda skutočné podvody

V poslednom týždni som reagoval aj na tieto dva inzeráty, obidva sú podvod:

http://www.bezrealitky.sk/nehnutelnosti-byty-domy/18643-ponuka-prenajom-zahradnicka-bratislava/

http://www.bezrealitky.sk/nehnutelnosti-byty-domy/20311-ponuka-prenajom-jurigovo-namestie-karlova-ves/

Po zareagovaní na prvú z uvedených ponúk mi prišla zdĺhavá, ale sympatická a zdanlivo úprimná odpoveď od istého Nicholasa Martina z Londýna, ktorý je vlastníkom bytu. Na druhý byt mi zasa reagoval istý Rovas Nikolaos z Atén s rovnakým prístupom. Nicholas mi anglicky upresnil ako prebieha uzatvorenie zmluvy aj to, že okrem prvého nájmu 335 eur (iná suma ako v inzeráte) vyžaduje aj vratný depozit vo výške 500 eur. Cenové podmienky sú výborné a mnohých ľudí zlomí aj to, že na fotkách je byt veľmi pekný. Navyše často komunikujeme s ľuďmi zo zahraničia a tak nemusíme vždy hneď podozrievať len preto, že to nie je Slovák. Je však treba si uvedomiť, že to podozrivé je, lebo seriózny zahraničný majiteľ si na toto najme agentúru alebo aspoň známeho.

Odpoveď na prvý e-mail o záujme o prenájom bytu

Stačilo však veľmi málo na to, aby sa mi podvod podarilo odhaliť aj s dôkazmi. Tento postup odporúčam všetkým, pretože je rýchly, bezplatný a hneď zistíte, či vám majiteľ nehnuteľnosti klame:

fotku bytu si nechajte vyhľadať v prehľadávači Google Images (images.google.com)
dobre si prezrite zástrčky na fotkách bytu – možno nebudú naše slovenské
prezrite si, čo je za oknami (ak je byt na sídlisku, zrejme výhľad nebude na les či more)

Takto som hneď zistil, že fotografie bytu v Bratislave sú v skutočnosti fotkami bytu niekde v Barcelone v ponuke akejsi miestnej realitnej kancelárie. Navyše, keď sa lepšie pozriem na dodané fotografie, vidím, že zástrčky v byte nie sú slovenské a navyše výhľad z okna je vyretušovaný – ostatné okná sú pre istotu zastreté.

Keď vyhľadávate fotky v Google Images, môžete to spraviť aj nasledovne:

použite internetový prehliadač Google Chrome
na fotku kliknite pravým tlačidlom a vyberte možnosť „Hľadať tento obrázok v službe Google“
výsledky sa vám zobrazia na novej záložke v prehliadači

Takto zistíte, či sa fotka bytu nachádza aj v iných ponukách (navštívte images.google.com)

Ľudia reagujú, pretože potrebujú bývať hneď

Je potrebné si uvedomiť, že niekoľko ľudí na takéto inzeráty skutočne reaguje a niektorí aj vopred vyplatia všetky náležité poplatky (1. nájom a depozit). Je tomu tak preto, lebo nežijú v Bratislave, ale chystajú sa v nej bývať a nemajú možnosť chodiť na obhliadky bytu napríklad z východného Slovenska. Tak sa spoľahnú na fotky a ústretovosť od majiteľa bytu.

Samozrejme, že po vyplatení peňazí sa už zahraničný majiteľ neozve a do bytu sa nedostanú, pretože ten ani neexistuje. Trh s nehnuteľnosťami je plný podvodníkov a treba si dávať pozor.

Máte s podobnými podvodmi skúsenosti? Napíšte o vašich skúsenostiach do komentárov, prípadne uveďte odkazy na podvodné inzeráty.

Zodpovednosť a morálka

Pridaj komentár

7. januára 2015 sa stal Paríž stredobodom pozornosti všetkých médií u nás na Slovensku, rovnako i vo svete. Nad tým, čo sa stalo, vyjadrujem v mojom mene, ako i v mene celej redakcie 3DIGITAL, úprimnú ľútosť. Na vykonané činy neexistuje ospravedlnenie a ani relevantný dôvod.

Vinu nesú teroristi, ale zodpovednosť má aj vydavateľ.
Je na mieste uvedomiť si, že sloboda je relatívny pojem. Aj keď sme slobodní, nemáme právo vraždiť a mstiť sa, ale ani ponižovať a zosmiešňovať iných. Všetci sa zhodneme na tom, že radikáli nemali žiadne právo reagovať na kritiku a satiru takto krutým spôsobom. Je však nevyhnutné priznať si aj tú časť pravdy, že vydavateľ nemal právo publikovať príspevky, ktoré cielene urážajú tisíce alebo dokonca milióny ľudí. Najmä nie vtedy, keď si bol vedomý dôsledkov, ktoré bude jeho konanie mať.

Zodpovednosť a morálka sú dve základné veci, ktorých dodržiavanie z nás robí dospelých, vyzretých a vyspelých ľudí. Zosmiešňovanie určitej komunity alebo kultúry, túžba pomstiť sa, snaha o vyvolávanie škandálov a schovávanie toho všetkého sa za slobodu prejavu a „srandu“ je alibizmus. Zodpovedné pozície musia nevyhnutne zastávať zodpovední ľudia.

Pre nás, vydavateľov médií akéhokoľvek druhu a typu, je nesmierne dôležité a najvyšší čas pochopiť, že práve my tvoríme verejnú mienku. My sme tí, ktorí do značnej miery určujú, ako sa bude verejnosť pozerať na svet, na udalosti a na ľudí. Preto musíme robiť všetko preto, aby sme publikovali výlučne v súlade s morálkou a zodpovednosťou.

Avšak skutočnosť, že desiatky médií po celom svete publikovali kresby, ktoré boli dôvodom vraždenia v Paríži, bohužiaľ svedčí o tom, že aj medzi nami, vydavateľmi, stále zodpovednosť a morálka chýbajú. Verím však, že aj toto sa raz zmení.

Doplnené 19.1.2015: Pôvodne bola k článku priradená ilustračná fotografia s motívom Je suis Charlie. Následne bola vymazaná a nahradená aktuálnou, pretože s aktuálnymi arogantnými a ziskuchtivými krokmi vydavateľa magazínu Charlie Hebdo sa v žiadnom prípade nestotožňujeme.