Archív značiek: Výskum

Ransomvér v mobiloch rástol trojnásobne, uvádza Kaspersky Lab

O tom, že ransomvér naberá na intenzite, sme sa presvedčili aj počas nedávnych masívnych útokov hrozby WannaCry. Len za prvé tri mesiace od začiatku roka počet ransomvérových útokov na mobilné zariadenia rástol viac ako trojnásobne (3,5-krát).

 

V prvom štvrťroku bolo odhalených až 218 625 súborov napadnutých mobilným ransomvérom, pričom v predchádzajúcom období ich bolo len 61 832. Až 86 % škodlivých aktivít majú na svedomí útoky rodiny malvérov označovanej ako Congur. Rovnako rástol aj počet nových rodín a modifikácií zameraných na všetky typy zariadení, systémov a sietí. Vyplýva to zo správy spoločnosti Kaspersky Lab, ktorá mapuje vývoj ransomvéru za prvý štvrťrok 2017.

Congur je ransomvér, ktorý funguje ako tzv. blocker – hneď po spustení infikovaného zariadenia požiada o administrátorské práva a následne zmení alebo nastaví nový PIN (prístupový kód) zariadenia. Takto získa prístup k systémovým súborom, kde nainštaluje vlastný modul, ktorý je takmer nemožné zo súboru odstrániť.

Geografické pôsobenie mobilného ransomvéru v prvom štvrťroku 2017 (počet všetkých napadnutých používateľov v percentách)

Najrozšírenejším ransomvérom napádajúcim mobilné zariadenia však stále ostáva Trojan-Ransom.AndroidOS.Fusob.h, ktorý je zodpovedný za takmer 45 % útokov na používateľov po celom svete. Ten si rovnako hneď po spustení vypýta administrátorské práva a začína zbierať informácie zo zariadenia, vrátane GPS súradníc či histórie hovorov. Všetky získané informácie potom presúva na škodlivý server. Podľa typu a hodnoty získaných údajov, môže server vydať spätný príkaz na zablokovanie zariadenia.

Najviac postihnutou krajinou boli v prvom štvrťroku USA, kde sa museli vysporiadať s mimoriadne škodlivým ransomvérom Svpeng – jednou z najrozšírenejších hrozieb svojho druhu.

Vo všetkých 55 679 nových ransomvérových modifikáciách zameraných na systémy Windows bol rovnako zaznamenaný takmer dvojnásobný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu (29 450 v 4. kvartáli 2016). Väčšina z týchto nových modifikácií patrila k rodine známej ako Cerber.

Ďalšie kľúčové zistenia zo správy o vývoji ransomvéru v 1. štvrťroku 2017:

  • Technológie Kaspersky Lab detekovali a odrazili takmer 480 miliónov škodlivých útokov, ktoré boli zachytené zo zdrojov pochádzajúcich z 190 krajín sveta

  • Takmer 80 miliónov unikátnych URL bolo rozpoznaných pomocou webových antivírových komponentov ako škodlivé

  • Na 288 000 počítačoch boli zaznamenané pokusy o infekciu malvérom s cieľom získať prístupové údaje k bankovým účtom obetí a obrať ich o finančné prostriedky

  • Na 240 799 počítačoch boli zablokované útoky crypto-ransomvéru

  • Antivírové riešenia Kaspersky Lab odhalili celkovo takmer 175 miliónov unikátnych škodlivých alebo podozrivých objektov

  • Bezpečnostné riešenia zamerané špecificky na mobilné produkty zachytili:

    •  1 333 605 škodlivých inštalačných balíčkov;

    •  32 038 trojanov (inštalačných balíčkov) zameraných na mobilné bankovníctvo

Odporúčania expertov, ako sa vyhnúť potenciálnych rizikám:

  • Používajte silné bezpečnostné riešenia a uistite sa, že sú aktuálne.

  • Pravidelne spúšťajte skenovanie systému, aby ste odhalili prípadné infekcie.

  • Správajte sa zodpovedne aj v online prostredí. Nezadávajte svoje osobné údaje do formulárov na webstránkach, ktoré nie sú bezpečné alebo sa vám zdajú podozrivé.

  • Zálohujte si cenné dáta a informácie.

Odporúčania a informácie o tom, ako postupovať pri napadnutí ransomvéru, ako aj dešifrovacie nástroje, nájdete na stránke celosvetovej iniciatívy No More Ransom

Pre firmy, ktoré chcú byť úspešné v boji proti ransomvéru (akým bol aj WannaCry), dávame do pozornosti voľne dostupný Kaspersky Antiransomware Tool for Business, ktorý si môžu stiahnuť bezplatne online.

Kompletné znenie správy o vývoji ransomvéru v prvom štvrťroku 2017 nájdete v Malware reporte na Securelist.com.

O spoločnosti KasperskyLab  

KasperskyLab patrí medzi popredné svetové spoločnosti zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou. Bola založená v roku 1997. Dlhodobú analýzu hrozieb, ako aj dlhoročné skúsenosti voblasti internetovej bezpečnosti využíva spoločnosť KasperskyLab pri vývoji bezpečnostných riešení a služieb zameraných na ochranu podnikov, kritických infraštruktúr, štátnych či vládnych inštitúcií, ale aj bežných spotrebiteľov po celom svete. Portfólio spoločnosti KasperskyLab zahŕňa komplexné riešenia voblasti ochrany koncových bodov, ako aj množstvo špecializovaných bezpečnostných riešení aslužieb poskytujúcich účinnú ochranu proti sofistikovaným aneustále sa vyvíjajúcim digitálnym hrozbám. Viac ako 400 miliónov používateľov a 270 tisíc korporátnych klientov po celom svete využíva na svoju ochranu technológie ariešenia vyvinuté spoločnosťou KasperskyLab. 

Hodnota všetkých fotiek v mobile? Ľudia si ich cennia iba na 11 eur, uvádza Kaspersky

Smartfón s kamerou je novodobý fotoalbum. Hodnota fotografie ako takej klesla, pretože sa stala dostupnou a štandardne kvalitnou. Možno aj preto ľudia vo výskume pre Kaspersky Lab uviedli, že by za obnovu stratených fotografií z mobilu zaplatili iba 11 eur.

 

Prieskum Kaspersky Lab: Fotky v smartfóne si ceníme len na necelých 11 eur

Obava zo straty digitálnych spomienok (fotografií či videí) patrí k našim najdesivejším nočným morám – hneď popri strachu z choroby blízkeho, rozchodu s partnerom alebo autonehode. Ak však ide o cenu, ktorú sme ochotní zaplatiť za ich obnovu, zdá sa, že nemáme vysoké očakávania. Prieskum spoločnosti Kaspersky Lab realizovaný 17 krajinách sveta, ktorého súčasťou bol aj experiment nemeckej Univerzity vo Würzburgu, poukázal na zaujímavý paradox. Za obnovu stratených dát v našich smartfónoch sme ochotní zaplatiť len necelých 75 eur v priemere (vo všeobecnosti). Pričom, ak ide o samotné fotografie ako vzácne záznamy našich spomienok, väčšina respondentov v prieskume by ich dokázala oželieť už za necelých 11 eur. Aký je teda náš skutočný vzťah k týmto dátam a prečo sme za ne ochotní zaplatiť len tak málo?

Digitálnym spomienkam patrí zvláštne miesto v našich srdciach. Mnohí z respondentov prieskumu ich považujú za nenahraditeľné. Vyše dve pätiny (45 %) z nich by za nič na svete nevymenili svoje fotky a videá z dovoleniek, a nepochybne ani spomienky pripomínajúce pokroky ich detí (44 %) alebo seba v mnohých, pre nich jedinečných, situáciách (40 %). Predstava, že by mali prísť o niektoré z týchto spomienok, mnohých skutočne desí. Niektorých dokonca viac ako rozchod s partnerom, hádka s blízkymi alebo choroba ich zvieracieho miláčika.

V rámci prieskumu sa výskumníci snažili zistiť, ktoré situácie patria k tým najstresovejším v živote ľudí. Respondenti z celého sveta sa jednoznačne zhodli v tom, že zdravotné problémy rodinných príslušníkov patria k tým najhorším scenárom. Strata alebo krádež digitálneho zariadenia (tabletu alebo smartfónu) sa umiestnila hneď na druhom mieste, ako tretia nasleduje obava zo strany digitálnych spomienok (fotiek). Nepríjemnosti spôsobené autonehodou, rozchod s partnerom, hádka s blízkymi a smútok z choroby zvieracieho miláčika zarezonovali v prieskume až na nižších pozíciách.

Experiment mediálnych psychológov z Univerzity vo Würzburgu priniesol protichodné výsledky. Napriek toľko proklamovanému vzťahu ľudí k ich osobným dátam, ak by mali možnosť predať ich
– vypýtali by si za ne prekvapivo nízku cenu.

Ilustračná fotografia (zdroj: Kaspersky Lab)


V experimente boli respondenti vyzvaní priradiť finančnú hodnotu k dátam uloženým v ich smartfónoch – vrátane fotografií rodiny a priateľov, kontaktných údajov a osobných dokumentov. Hodnoty, na ktoré ocenili respondenti svoje dáta, boli nakoniec oveľa nižšie ako sa očakávalo. Obzvlášť v spojitosti s rebríčkom najstresovejších situácií. Najvyššou sumou ocenili finančné a platobné detaily (v priemere 13,33 eur). Za kontaktné údaje by si vypýtali 11,80 eur v priemere, pričom za fotografie zo svojho digitálneho zariadenia by im stačilo v priemere len 10,37 eur.

Ďalším prekvapivým zistením bolo, že keď boli respondentom ponúknuté uvedené sumy za úplné vymazanie dát, ako prvé padli „za obeť“ práve najcennejšie spomienky. K najčastejšie označeným patrili fotografie rodiny a priateľov, osobná dokumentácia, ako aj vlastné fotografie samotných účastníkov výskumu.  

„Tento experiment poukázal na zaujímavú skutočnosť: zatiaľ čo sa väčšina ľudí domnieva, že chápe, akú hodnotu majú ich dáta, v ich každodenných aktivitách sa to však vôbec neprejavuje.  Na jednej strane sa ľudia tvária, že ich dáta majú pre nich mimoriadnu hodnotu a mnohí sa desia predstavy, že by o ne prišli. Na druhej strane, ak ide o ich skutočnú hodnotu, vôbec si neuvedomujú aká je ich cena. Tento fakt je pravdepodobne spôsobený nízkym povedomím a je naozaj potrebné pripomínať ľuďom, aby si uvedomili, aké dôležité sú pre nich ich dáta ešte predtým, než ich budú ďalej zdieľať alebo dovolia ich vymazanie,“ komentoval prieskum Andrei Mochola, šéf sekcie Consumer Business v spoločnosti Kaspersky Lab.

 

Viac informácií a detailov z prieskumu, ako aj samotného experimentu, nájdete v správe: Risking data heartache: it hurts to lose the data you love.

 

O spoločnosti Kaspersky Lab  

Kaspersky Lab patrí medzi popredné svetové spoločnosti zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou. Bola založená v roku 1997. Dlhodobú analýzu hrozieb, ako aj dlhoročné skúsenosti voblasti internetovej bezpečnosti využíva spoločnosť Kaspersky Lab pri vývoji bezpečnostných riešení a služieb zameraných na ochranu podnikov, kritických infraštruktúr, štátnych či vládnych inštitúcií, ale aj bežných spotrebiteľov po celom svete. Portfólio spoločnosti Kaspersky Lab zahŕňa komplexné riešenia voblasti ochrany koncových bodov, ako aj množstvo špecializovaných bezpečnostných riešení aslužieb poskytujúcich účinnú ochranu proti sofistikovaným aneustále sa vyvíjajúcim digitálnym hrozbám. Viac ako 400 miliónov používateľov a 270 tisíc korporátnych klientov po celom svete využíva na svoju ochranu technológie ariešenia vyvinuté spoločnosťou Kaspersky Lab. 

Viac informácií nájdete na www.kaspersky.sk alebo www.kaspersky.com 

 

 

Zhoršuje internet rodinné vzťahy? Polovica ľudí tvrdí, že nie a dokonca ich zlepšuje

Najnovšia štúdia od Kaspersky Lab sa venovala sociálnym sieťam a ich ovplyvňovaniu medziľudských vzťahov. Výsledky štúdie nie sú veľmi prekvapivé, pretože v prijateľnej miere poukazujú na klady aj nedostatky života na internete. Na jednej strane je tu polovica ľudí, ktorí tvrdia, že ich vzťahy k blízkym sa nezmenili, prípadne sa upravili k lepšiemu; druhá polovica odpovedala kladne a priznala, že kompromitujúce príspevky od/o ich známych prijímajú ako dôvod na ochladnutie vzťahov.

 

  • 21% rodičov videlo svoje deti v kompromitujúcich situáciách a zhoršilo to ich vzájomný vzťah;
  • z výsledkov vyplýva, že aj deti nie sú spokojné so správaním svojich rodičov na internete;
  • tretina ľudí v priznala, že oveľa menej komunikuje priamo so svojimi rodičmi, deťmi a priateľmi;
  • 16% respondentov potvrdilo, že dôvodom rozpadu ich vzťahu s partnerom boli práve kompromitujúce situácie na sociálnych sieťach;

 

 

Plné znenie tlačovej správy k štúdii od Kaspersky Lab:

Sociálne médiá nám dávajú slobodu byť v spojení so svojimi blízkymi kedykoľvek a kdekoľvek chceme. Táto sloboda si ale vyberá svoju daň. Zaslepení svojimi zdanlivo šťastnými digitálnymi životmi si často neuvedomíme, aké škody môžu napáchať práve sociálne siete na našich vzťahoch v skutočnom živote. Z prieskumu spoločnosti Kaspersky Lab vyplýva, že až tretina ľudí komunikuje čoraz menej tvárou v tvár so svojimi blízkymi. Rovnako, až 21 % rodičov priznalo, že ich vzťah s deťmi sa zhoršil po tom, čo ich videli v kompromitujúcich situáciách na sociálnych sieťach.

 

Sociálne siete sú plné fotografií ľudí v rôznych kompromitujúcich situáciách (ako napr. zábavné „alkoholové“ spomienky či rôzne „šteklivé“ snímky). Tendencia zdieľať šokujúce zábery je vo väčšine prípadov poháňaná túžbou získať čo najviac „lajkov“. Môže však spôsobiť aj mnohé nepríjemné situácie v reálnom živote, ba dokonca negatívne ovplyvniť vzťahy s blízkymi. Zatiaľ čo sa od rodičov očakáva, že budú dozerať na online správanie sa ich detí v úmysle ochrániť ich pred hrozbami, na povrch však vyplával úplne iný problém. Poukázal na to aj prieskum bezpečnostnej spoločnosti Kaspersky Lab, v ktorom viac ako pätina rodičov priznala, že ich vzťah k deťom sa zhoršil po tom, čo ich videli v kompromitujúcich situáciách na sociálnych sieťach. Na druhej strane, len 14 % rodičov uviedlo, že ich trápi online správanie sa ich detí na internete. Navyše, každý piaty (16 %) respondent potvrdil, že dôvodom rozpadu ich vzťahu s partnerom boli práve kompromitujúce situácie, v ktorých sa prezentovali na sociálnych sieťach.

Vzťahy v rodine, k priateľom či kolegom sa zmenili aj pod vplyvom sociálnych médií. Dnes ľudia čoraz menej komunikujú tvárou v tvár. Tretina ľudí v prieskume sa priznala, že oveľa menej komunikuje priamo so svojimi rodičmi (31 %), deťmi (33 %), partnermi (23 %) a priateľmi (35 %). Dôvod je prostý – vraj sú s nimi v kontakte na sociálnych sieťach.

Psychologička zaoberajúca sa výskumom médií, doktorka Astrid Carolusová z Univerzity vo Würzburgu, tieto výsledky komentuje: „Digitálna komunikácia je v súčasnosti veľmi úzko prepojená s komunikáciou v reálnom svete. Žijeme v globalizovanom a vysoko mobilnom svete, čoho dôsledkom sú aj obrovské vzdialenosti medzi partnermi či rodinnými príslušníkmi. Digitálna komunikácia je príležitosťou na preklenutie priepastí v našich životoch spôsobených najmä tým, že dnes máme otvorené možnosti žiť a pracovať kdekoľvek na svete. Napriek tomu si treba uvedomiť, že digitálna komunikácia nikdy nenahradí tú skutočnú. Digitálna komunikácia je totiž ochudobnená o zmyslové vnímanie, čo sa samozrejme prejavuje v spôsobe jej prijímania a jej kvalite.”

Napriek tomu, že stále menej ľudí komunikuje tvárou v tvár, je tu stále polovica takých, ktorí sú presvedčení, že sa ich vzťahy vplyvom sociálnych médií nezmenili, ba dokonca sú podľa nich vďaka možnostiam online komunikácie ešte lepšie. Doktorka Astrid Carolusová však varuje, že aj keď sa zdá, že kvalita ich vzťahu sa vďaka online komunikácii zlepšila, nie je možné to takto objektívne vyhodnotiť. „Za určitých okolností vnímajú ich online komunikáciu ako „hyper-personálnu komunikáciu“, čo môže viesť k nesprávnemu pochopeniu či interpretácii odkazov na sociálnych sieťach. Máme pocit špeciálnej blízkosti, často prehliadame to, čo na nás pôsobí negatívne, snažíme sa hľadať skôr všetky možné pozitívne významy zdieľaného odkazu, ktorý nakoniec chybne zinterpretujeme,” dodáva doktorka Carolusová.

 

Je nepochybné, že sociálne médiá nám poskytujú jedinečnú možnosť, ako byť v kontakte so svojimi blízkymi. Rúcajú časové i vzdialenostné bariéry. Napriek tomu sa čoraz častejšie stretávame aj s ich odvrátenou tvárou. Nie vždy musia ľudia odchádzať s pocitom šťastia zo svojej návštevy na sociálnych sieťach. Často môžu byť znechutení, sklamaní či nahnevaní nad tým, čo práve videli. V snahe získať čo najviac „lajkov“ ľudia zdieľajú čoraz viac súkromných či citlivých informácií, čím vystavujú nebezpečenstvu nielen seba, ale aj priateľov, rodinu alebo kolegov. Ľudia zvažujú „odstrihnutie“ sa od sociálnych médií, no väčšina tento krok odkladá z obavy, že stratia časť života, ktorý majú uložený v digitálnych spomienkach (fotografiách a interakciách) na sociálnych sieťach.

Ľudia by mali byť obozretnejší a dodržiavať základné bezpečnostné pravidlá aj pri používaní sociálnych médií, ak chcú ochrániť seba a svoje vzťahy. To im pomôže nielen znížiť riziká online sveta, ale zároveň aj ochrániť pred problémami svoje vzťahy v skutočnom svete. Spoločnosť Kaspersky Lab vyvíja nástroj, ktorý pomôže bezpečne uchovať digitálne spomienky bez ohľadu na to, koľko času strávili používatelia na sociálnych sieťach. Aplikácia FFForget im umožní zálohovať spomienky zo sociálnych sietí a odloží ich do bezpečného a zašifrovaného úložiska.

 
Viac k téme nájdete v blogu Kaspersky Lab, ktorý obsahuje aj tipy, ako si nenechať zruinovať rodinný život vrátane krátkeho kvízu v závere: Are you a likeaholic?

 

Štúdia Kaspersky Lab: Smartfóny znižujú náš výkon v práci

Bez našich smartfónov sme v práci produktívnejší o 26 %, dokazujú to výsledky psychologického experimentu uskutočneného spoločnosťou Kaspersky Lab v spolupráci s univerzitami vo Würzburgu a v Nottingham Trente.

Vďaka smartfónom môžeme byť v práci v neustálom kontakte s kolegami, vieme si skontrolovať našu e-mailovú poštu a vybaviť urgentné zadania, nech sa nachádzame kdekoľvek. Na druhej strane psychologický experiment ukázal, že pri práci za počítačom majú práve tieto mobilné zariadenia na svedomí zníženie nášho pracovného výkonu a produktivity.

Experiment objavil súvislosť medzi úrovňou produktivity v práci a vzdialenosťou medzi zamestnancom a jeho smartfónom. Vždy, keď boli účastníkom experimentu odobrané ich mobilné telefóny, ich výkon sa zvýšil až o 26 %. Tento experiment testoval správanie 95 osôb vo veku 19 až 56 rokov v laboratóriách renomovaných univerzít vo Würzburgu a v Nottingham Trente.

Výskumníci počas experimentu nechali účastníkov vykonať test koncentrácie v štyroch rozličných situáciách – so smartfónom vo vrecku, so smartfónom na pracovnom stole, so smartfónom zamknutým v šuplíku pracovného stola a v situácii, kedy bol smartfón úplne odstránený z miestnosti. Výsledky potvrdili naozaj významný vplyv smartfónov na pracovný výkon – najmenej bodov v teste získali účastníci, keď mali svoj smartfón v bezprostrednej blízkosti – teda na stole. S rastúcou vzdialenosťou medzi nimi a smartfónom sa zlepšovala aj ich sústredenosť, a tým sa im podarilo dosiahnuť aj lepšie hodnotenie v teste.

Napriek očakávaniam sa ukázalo, že absencia smartfónu nespôsobila nervozitu na strane účastníka. Hladiny úzkosti boli stabilné počas celého trvania experimentu. No ukázalo sa tiež, že vo všeobecnosti boli počas tohto experimentu nervóznejšie ženy než muži. To len potvrdilo predpoklady výskumníkov, že úroveň nervozity v práci nie je priamo zapríčinená smartfónmi (resp. ich absenciou), ale skôr rodovými rozdielmi.

Predchádzajúce štúdie ukázali, že odlúčenie od smartfónu má negatívny emocionálny dopad na používateľa, môže trpieť napríklad zvýšenou úzkosťou. Na druhej strane zo štúdií taktiež vyplynulo, že smartfón môže znižovať pozornosť používateľa. Inými slovami, absencia ako aj prítomnosť smartfónu má vplyv na sústredenosť,“ povedal Jens Binder z Univerzity v Nottingham Trente. „Naše zistenia z tejto štúdie však indikujú, že je to skôr absencia než prítomnosť smartfónu, ktorá zvyšuje úroveň pozornosti,“ dodáva Astrid Carolus z Univerzity vo Würzburgu.

Výsledky experimentu korešpondujú so závermi už skoršieho prieskumu nazvaného Digitálna amnézia v práci. V rámci tohto prieskumu Kaspersky Lab zistil, že digitálne zariadenia môžu mať negatívny dopad na úroveň sústredenia. Napríklad z neho vyplynulo, že písanie si poznámok priamo do digitálnych zariadení znižuje úroveň porozumenia toho, čo sa skutočne deje na stretnutí.

Aj keď zákaz digitálnych zariadení na pracovisku nepripadá do úvahy, na základe týchto zistení – v kombinácii s výsledkami prieskumu Digital Amnesia at Work – môžu firmy zaviesť opatrenia na zvýšenie produktivity svojich zamestnancov.

Zamestnanci by sa možno mohli vzdať nepretržitého prístupu k svojim smartfónom a venovať tento „bezsmartfónový“ čas práci, čo by sa v konečnom dôsledku premietlo do zvýšenej produktivity. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je stanoviť si jasné pravidlá, ktoré sa budú dodržiavať počas stretnutí – ako napríklad „vstup do zasadačky možný len bez telefónov a notebookov,“ hovorí Jan Sekera, regionálny manažér spoločnosti Kaspersky Lab. „Firmy by si mali takisto uvedomiť, že v dnešnom poprepájanom biznis prostredí môže nižšia miera sústredenia viesť aj k bezpečnostným rizikám. Napríklad pokročilé cielené útoky môžu byť odhalené len v prípade, ak sú zamestnanci v strehu, pričom je nutné zamerať sa na nečakaný alebo neobvyklý obsah emailov. Práve preto je skutočne dôležité, aby firmy zavádzali efektívne bezpečnostné procesy, vrátane školení, na zvýšenie ostražitosti zamestnancov bez ohľadu na to, či zamestnanec využíva na prácu smartfón alebo nie,“ dodáva Jan Sekera.

Spoločnosť Kaspersky Lab už dva roky skúma sociálne dopady digitalizácie a to, ako sa ľudia kvôli nej stávajú zraniteľnejšími voči kybernetickom útokom v online prostredí. Prehľad výsledkov výskumu je k dispozícii na stránke amnesia.kaspersky.com.

Štúdiu „Bez smartfónov sme produktívnejší“ nájdete na https://kas.pr/tempted.

Štúdiu o tom, ako sa smartfóny stali našimi digitálnymi spoločníkmi nájdete na https://kas.pr/digitalcompanions.

Bez našich smartfónov sme v práci produktívnejší o 26 %. Ilustračná fotografia, Kaspersky Lab

O spoločnosti Kaspersky Lab

Kaspersky Lab patrí medzi popredné svetové spoločnosti zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou. Bola založená v roku 1997. Dlhodobú analýzu hrozieb, ako aj dlhoročné skúsenosti v oblasti internetovej bezpečnosti využíva spoločnosť Kaspersky Lab pri vývoji bezpečnostných riešení a služieb zameraných na ochranu podnikov, kritických infraštruktúr, štátnych či vládnych inštitúcií, ale aj bežných spotrebiteľov po celom svete. Portfólio spoločnosti Kaspersky Lab zahŕňa komplexné riešenia v oblasti ochrany koncových bodov, ako aj množstvo špecializovaných bezpečnostných riešení a služieb poskytujúcich účinnú ochranu proti sofistikovaným a neustále sa vyvíjajúcim digitálnym hrozbám. Viac ako 400 miliónov používateľov a 270 tisíc korporátnych klientov po celom svete využíva na svoju ochranu technológie a riešenia vyvinuté spoločnosťou Kaspersky Lab.

Samsung v budove STU FIIT otvoril testovacie centrum DIGILAB

​​

​Spoločnosť Samsung dnes v budove STU FIIT v Bratislave otvorila centrum DIGILAB, ktorého priestory aj technické vybavenie bude k dispozícii študentom fakulty.

24 počítačov Windows, televízory a tablety s plným prístupom na internet Samsung venoval univerzite a trvanie projektu nie je časovo ohraničené.

„Samsung STU FIIT DigiLab bude tiež slúžiť pre rôzne druhy školení alebo špecializované workshopy a konferencie so zameraním na programovanie, grafický dizajn či všeobecne digitálne zručnosti, organizované občianskym združením DIGIPOINT, vytvoreným FIIT STU. Vybavenie učebne zahŕňa vybrané tablety radu Note, dotykové monitory, výkonné počítače a monitory s integrovanými tenkými klientmi, smart UHD televízory, smartfóny s príslušenstvom, tlačiarne a nábytok. Zariadenia vytvárajú jeden celok, s ktorým sa môžu študenti stretnúť v praxi vo firmách.“ uvádza tlačová správa spoločnosti Samsung.

STU Samsung DIGILAB v FIIT Bratislava. (foto: 3Digital.sk)

Súčasťou otvorenia Digilabu bolo aj predstavenie trojice projektov, ktoré vznikajú priamo na pôde univerzity.

Napríklad ovládanie malého auta na diaľku prostredníctvom gamepadu a headsetu virtuálnej reality. Všetka použitá technika je značky Samsung a študenti zabezpečili celkovú funkčnosť setu, ktorá je momentálne vo fáze prototypu. Vodič môže ovládať pohyb malého vozidla pomocou herného gamepadu a prostredníctvom prepojenia headsetu Gear VR s pohyblivými kamerami na ovládanom aute môže sledovať okolie. Technológia by mohla nájsť uplatnenie napríklad tam, kde sa človek nevie dostať, ale potrebuje vyslať prieskumné vozidlá.

Prezentácia projeku v STU Samsung DIGILAB (foto: 3Digital.sk)

Vision and graphics group vyvíja projekt superpixelovej segmentácie, pomocou ktorej by počítač vedel rozpoznávať objekty snímané kamerou a rozpoznávať ich. Algoritmus má za úlohu rozlišovať jednotlivé objekty aj na veľkej scéne. Technológia nachádza využitie aj v medicíne v MRI. Zaujímavosťou je funkčnosť aj v pohybe, kedy je softvér schopný identifikovať objekty s potenciálom pútať na seba pozornosť, napríklad dopravné značenia.

Praktickým využitím vizuálnej detekcie je aj identifikácia ohňa, hoci aj iného, ako červeného. Praktický význam tkvie v rozpoznávaní ohňa na diaľku pri lesných požiaroch len za pomoci bežných kamier.

Prezentácia projeku v STU Samsung DIGILAB. (foto: 3Digital.sk)

Tretím odprezentovaným projektom bola aplikácia informujúca o nasledujúcej zastávke MHD v Bratislave. Nasledujúcu zastávku vyhodnocuje na základe GPS polohy vozidla, prepočítava meškanie spoja i čas, za ktorý sa vozidle zastaví na ďalších zastávkach. Zaujímavosťou je aj presné zobrazenie konkrétneho spoja na mape na základe GPS údajov a možnosť zobrazovania reklamy na základe polohy.

STU Samsung DIGILAB v FIIT Bratislava. (foto: 3Digital.sk)

Slávnostné otvorenie STU Samsung DIGILAB v FIIT Bratislava. (foto: 3Digital.sk)

STU Samsung DIGILAB v FIIT Bratislava. (foto: 3Digital.sk)

 

Polovica finančných inštitúcií nerieši prevenciu pred podvodmi

Polovica bánk a platobných systémov (konkrétne 48%) preferuje riešenie kybernetických incidentov namiesto toho, aby investovali do nástrojov, ktoré by online podvodom zabránili. Ukázal to prieskum spoločností Kaspersky Lab a B2B International skúmajúci postoj finančných organizácií k informačnej bezpečnosti, vrátane opatrení týkajúcich sa ochrany pred internetovými podvodmi.

Každá tretia finančná spoločnosť (29%) pritom verí, že je pre nich lacnejšie a efektívnejšie zaoberať sa incidentami až keď sa objavia, než sa pokúšať im zabrániť. V prípadoch, keď kybernetický podvod ohrozuje už aj účty klientov, iba 41% firiem prijíma opatrenia, ktoré zabránia opakovaniu podvodu v budúcnosti. Napríklad analýzu zraniteľností využitých pri útoku vypracuje len 36% spoločností a 38% spoločností kompenzuje straty. Najčastejším postupom firiem je snaha odhaliť pôvodcu útoku – pokúšajú sa o to dve tretiny (66%) opýtaných finančných organizácií.

 

Analytici spoločnosti Kaspersky Lab odporúčajú používanie komplexných metód ochrany pred online podvodom, ktoré ochránia klientov bánk na niekoľkých úrovniach. Platforma Kaspersky Fraud Prevention poskytuje ochranné kontrolné nástroje pre zariadenie na strane zákazníka i pre súčasti serverov v informačnej štruktúre banky. Dokáže na diaľku rozpoznať infikovanie zariadenia pomocou špeciálneho kódu vloženého do webových stránok banky. Viac sa o princípoch fungovania Kaspersky Fraud Prevention v prostredí internetového a mobilného bankovníctva dozviete v tejto štúdii, alebo si pozrite priložené YouTube video.

 

 

„Spoliehanie sa čisto na zmiernenie negatívnych dôsledkov podvodov by sa dalo prirovnať k liečbe príznakov, namiesto hľadania príčiny choroby. V tomto ohľade odporúčam nezabúdať na význam prevencie. Mnohé z popredných svetových bánk už zaviedli preventívne opatrenia proti kybernetickým podvodom, ale čo je znepokojujúce, mnohé finančné inštitúcie sa stále spoliehajú na „reaktívne“ odhaľovanie podvodov. Pritom každým rokom zločinci vymýšľajú stále sofistikovanejšie metódy útokov, a v prípade, že banky nerobia preventívne opatrenia, spôsobuje to rast finančnej počítačovej kriminality, čo napokon vedie aj k vyšším stratám,“ hovorí Ross Hogan, vedúci divízie prevencie pred podvodmi, Kaspersky Lab.

Do prieskumu „IT Security Risks Survey 2015“, realizovaného spoločnosťami Kaspersky Lab a B2B International, sa zapojilo viac ako päť tisíc zástupcov spoločností z 26 krajín, vrátane 131 bánk a platobných systémov.

Prvé fotografie Pluta a Chárona zblízka

Sonda New Horizons vypustená v januári 2006 dosiahla svoj cieľ. Vďaka kvalitnej technike vydržala prelet slnečnou sústavou a dnes nám poskytla historicky prvé fotografie povrchu planétky Pluto a jeho mesiaca menom Cháron. Ďalšie ciele sú prelety okolo objektov Kuiperovho pásu a opustenie slnečnej sústavy (2029).

Ako sa uvádza v mnohých zdrojoch, sonda za dobu svojej činnosti preletela slnečnou sústavou po trase dlhej až 4,8 miliardy kilometrov. Ako údaj je to zaujímavé číslo, pre bežného človeka však predstavuje takmer nepredstaviteľnú vzdialenosť.

Dnes sme boli svedkami historického okamihu, pretože je to vôbec prvýkrát, čo máme možnosť zhliadnuť skutočný povrch tohto telesa, ktoré bolo až do roku 2006 považované za šiestu planétu slnečnej sústavy. Dnes Pluto považujeme iba za súčasť nespočetného spektra objektov rotujúcich okolo Slnka za planétou Neptún (takzvaná transneptúnske objekty).

Zaujímavosťou je, že až dnes sme získali reálne predstavy a merateľné dáta o veľkostiach Pluta a Chárona. O týchto dvoch telesách sa často hovorí ako ako sústave „dvojplanéta“, keďže mesiac je iba o niečo menší ako jeho planéta. NASA už potvrdila, že priemer Pluta je 2 370 km, Cháron má priemer 1 208 km.

Sonda New Horizons tieto fotografie spravila zo vzdialenosti až jeden milión kilometrov od samotných telies.

 

Ľudia poslali sondy ešte ďalej

Sonda New Horizons nie je jediný človekom zostrojený objekt, ktorý doletel takto ďaleko. Sonda Voyager 2 je od Slnka vzdialená už vyše 16 miliárd kilometrov a sonda Voyager 1 dokonca až takmer 20 miliárd km. To sú násobné vzdialenosti ako New Horizons, tá však ako prvá vôbec mala príležitosť stretnúť sa s Plutom. Sondy Voyager mali zasa „šťastie“ na planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.

 

Pozrite si aj tieto webstránky k tejto téme:

 

Pluto a Cháron na reálnych fotografiách (vzájomná vzdialenosť nie je skutočná) (foto: NASA)

Pluto a Cháron v porovnaní so Zemou (foto: NASA)

Mesiac Cháron a jeho povrch (foto: NASA)

Pluto a jeho povrch s horami. Najvyššia zachytená má výšku až 3 500 m (foto: NASA)

Plutov mesiac Cháron (foto: NASA)

 

 

 

 

 

 

Depresia údajne poškodzuje mozog

Depresia má na mozog oveľa väčší vplyv, ako sme si dlho mysleli. Štúdia potvrdila špekulácie, že depresia môže spôsobiť poškodenie mozgu v oblasti hippocampus, ktorá je zodpovedná za vznik nových spomienok. Hippocampus sa zjednodušene povedané zmenšuje.

 

S takýmto tvrdením prišli autori štúdie „Subcortical brain alterations in major depressive disorder: findings from the ENIGMA Major Depressive Disorder working group„, ktorá bola publikovaná aj portálom nature.com. Štúdia bola realizovaná na vzorke až 9-tisíc ľudí. Takto rozsiahlu vzorku bolo možné získať vďaka už existujúcim skenom mozgu.

Ak rozumiem zverejnenému abstraktu správne, z celkového počtu ľudí bolo 1728 trpiacich depresiou7199 tvorilo kontrolnú skupinu.

Pri pacientoch trpiacich depresiou sa zistilo, že ich hippocampus je menší, respektíve sa zmenšuje. Táto oblasť zodpovedná za tvorbu nových spomienok sa tak stáva dôvodom zmien v správaní a emóciách.

Zároveň sa však ukázalo, že hippocampus sa dôsledkom depresie zmenšuje vtedy, ak ňou pacient začal trpieť ešte pred 21. rokom života.

Pamäť súvisí s našou osobnosťou oveľa viac, ako si uvedomujeme. To, čím sme, je v skutočnosti iba výber udalostí z nášho života a ich interpretácia. Keď prichádzame o schopnosť pamätať si nové veci alebo ich nesprávne zaraďujeme či interpretujeme, môže to mať významne negatívne dôsledky na naše sebavedomie, na vnímanie seba samého a aj aktuálne prežívanie.

 

Zdroj: IFLscience.com

Foto: ilustračné, zdroj Wikimedia Commons

 

 

 

Žiaci zo Zvolena poletia na Robocup 2015 vďaka firme PosAm

Slovenskí žiaci zo základnej školy vo Zvolene poletia do Činy zabojovať v celosvetovej súťaži robotov RoboCup Junior 2015. Súťažiť budú s tímami z viac ako 45 krajín. Exkluzívnym partnerom mladých robotikov je popredná slovenská IT spoločnosť PosAm.

 
Súťaž sa bude konať od 19. do 22. júla 2015 v čínskom meste Hefei. Žiaci zo Základnej školy na ulici P. Jilemnického 2 vo Zvolene si účasť v celosvetovej súťaži zabezpečili po víťazstve v národnom kole súťaže RoboCup. Súťažiť budú v kategórii Záchranca.

 

Úlohou v záchranárskej kategórii je postaviť robota, ktorý je plne autonómny a ktorý musí po vyznačenej trati prejsť bludisko, obísť prekážky, prekonať prevýšenie, vymotať sa z križovatky a identifikovať a preniesť „obeť nešťastia“ do evakuačnej zóny. Pri tom všetkom je potrebné nazbierať čo najvyšší počet bodov, ktoré sa udeľujú za prejdenú miestnosť, prejdený most, zvládnutie prerušenia trate, obídenie prekážky a nájdenú obeť.

 

PosAm je exkluzívnym partnerom slovenského tímu. „S PosAmom sme rýchlo našli spoločnú reč. Pre nás je to dôležitá podpora od spoločnosti, ktorej filozofiou sú užitočné technológie. Aj my sa snažíme, aby vzdelávanie, ktoré dávame žiakom bolo užitočné. Pre ich rozvoj, kariéru aj pre ich okolie,“ hovorí Ľuboslava Bieliková, riaditeľka Základnej školy.

 

„Príbeh chalanov zo Zvolena je nám veľmi blízky. Jednoducho im to nedá a stále skúšajú nájsť nové a nové riešenia problémov. To je veľmi blízko filozofie, ktorú máme aj u nás v PosAme. Držím chalanom palce,“ dodal marketingový riaditeľ PosAm, René Kubiš.

 

Tím RoboGen zo Zvolena

Tím RoboGen vedie učiteľ informatiky Maroš Hudík. Jeho členmi sú Martin Katriňák (8c), Dominik Radler (8c), Andrej Slovák (8c), Matúš Garaj (6c) a Tomáš Hitka (5c). Názov tímu si chlapci zložili z oblasti svojho záujmu (Robotika) a z názvu špeciálneho programu pre nadané deti APROGEN (Alternatívny program edukácie nadaných), ktorého sú súčasťou.

 

Viac o súťaži RoboCup

Tradícia podujatia začala už v roku 1997. Jej cieľom je propagovať robotiku a pokrok v oblasti vývoja umelej inteligencie. Víziou je, že v budúcnosti tím plne autonómnych humanoidných robotov – futbalistov porazí skutočných futbalových šampiónov z mäsa a kostí. V ostatných rokoch sa robotického šampionátu zúčastňujú stovky tímov z desiatok krajín s celého sveta.  V rámci podujatia dostávajú priestor aj tí najmladší. V juniorskej kategórií RoboCup Junior, ktorá mimochodom nemá žiadne spodné vekové obmedzenie, sa bojuje v troch súťažných kategóriách: Futbal, Tanec a Záchranca.

 

Ďalšie informácie

Oficiálna stránka RoboCup 2015: http://www.robocup2015.org
Facebook stránka tímu RoboGen: https://www.facebook.com/robogen
Reportáž TV Hronka: https://www.youtube.com/watch?v=QIBnnSnofnk

 

O spoločnosti PosAm

PosAm pôsobí na slovenskom trhu od roku 1990. Z niekoľkých nadšencov výpočtovej techniky sa spoločnosť rozvinula do firemnej štruktúry s viac ako 250 zamestnancami. V roku 2010 sa PosAm stal súčasťou skupiny Slovak Telekom, čím potvrdil a posilnil pozíciu vedúcej IT spoločnosti na Slovensku. Hlavným cieľom spoločnosti je prinášať partnerom a zákazníkom úžitok prostredníctvom unikátnych riešení s využitím potenciálu širokej škály informačných technológií. PosAm sústreďuje svoje úsilie na poskytovanie služieb a riešení pre korporátnych zákazníkov. V rámci svojho portfólia PosAm ponúka individuálny softvérový vývoj, vlastné aplikačné riešenia, systémovú integráciu, konzultačné služby, outsourcing a infraštruktúrne riešenia. Partnerské vzťahy so svetovými technologickými lídrami, inovačný potenciál manažmentu a silný lokálny tím, podporený investíciami do vzdelávania zamestnancov sú zárukou neustáleho napredovania a špičkových výkonov.

Evolúcia šikany od školského dvora po smartfón podľa Kaspersky

Spoločnosť Kaspersky pripravila veľmi zaujímajú správu k problematike kybernetickej šikany. Zvyčajne je šikana ako taká ignorovaná, prehliadaná a dokonca nečinnosťou kompetentných priamo podporovaná. Preto nesmierne oceňujeme, keď sa veľké spoločnosti správajú spoločensky zodpovedne a otvorene sa vyjadrujú aj k tejto problematike. Viac čítajte v tlačovej správe nižšie.

 

 

Kyberšikana 24 hodín denne: Evolúcia šikany od školského dvora po smartfón

Problém šikany je dobre známy a mnohí sa s ním stretli najmä v školskom prostredí. Zatiaľ čo pojmom „klasická“ šikana možno označiť napríklad fyzické alebo verbálne násilie na ihrisku či v škole, kvôli dnešnému prepojeniu reálneho a virtuálneho sveta, sa deti šikane nevyhnú ani mimo školy. Takúto šikanu v online priestore internetu preto označujeme aj ako kybernetickú šikanu.

 

S narastajúcou popularitou sociálnych médií ako Facebook, Instagram alebo Twitter, je skutočný svet stále viac a viac prepojený s tým virtuálnym. Priamym dôsledkom tohto trendu je, že nebezpečenstvo šikany na dieťa nestriehne len na detskom ihrisku. Šikanovanie sa často začína v skutočnom svete, napríklad v škole, ale následne pokračuje prostredníctvom sociálnych médií. Prieskum spoločností Kaspersky Lab a B2B International odhalil, že takmer štvrtina rodičov (22%) nedokáže dohliadať na online aktivity svojho dieťaťa, pričom takmer polovica rodičov (48%) sa obáva, že by sa ich dieťa mohlo stať obeťou kybernetickej šikany.

Deti by preto mali ovládať užitočné bezpečnostné techniky, ale aj rodičia by im mali vysvetliť zodpovedný prístup k technológiám. David Emm, expert na bezpečnosť spoločnosti Kaspersky Lab vysvetľuje: „Deti si pri virtuálnej interakcii s inými ľuďmi musia osvojiť zmysel pre morálku a zodpovednosť za svoje činy rovnako, ako to platí aj pri komunikácii tvárou v tvár. Naučia sa tak byť empatickejšie a nebudú mať tendenciu sa do kybernetickej šikany zapájať. Dôležité je tiež, aby sa už v útlom veku naučili rozoznať potenciálne nebezpečenstvá niektorých online aktivít.“

 

Evolúcia šikany podľa Kaspersky Lab

 

 

I keď pri kybernetickej šikane nedochádza k fyzickému násiliu, z nasledujúcich dôvodov je online šikana ešte intenzívnejšia:

  • Je anonymná. Anonymita prostredia, v ktorom sa kybernetická šikana odohráva, zťažuje identifikáciu šikanujúcich a tých, ktorí šikanu iniciovali. Znamená to tiež, že vinníci si neuvedomujú dosah toho čo spôsobujú, a môžu šikanu ešte vystupňovať.
  • Uniknúť jej je takmer nemožné. Internet je v dnešnej dobe súčasťou života takmer každého človeka, a akékoľvek zverejnené ponižujúce informácie na internete zostanú k dispozícii v podstate navždy a komukoľvek.
  • Neustála online prítomnosť. Obete sa kybernetickej šikane nemôžu vyhnúť, keďže sú na internete zastihnuteľné nielen pri používaní počítača, ale aj prostredníctvom smartfónov a to kedykoľvek a kdekoľvek.
    Je invazívnejšia ako interakcia tvárou v tvár. Šikanujúci a ich obete si navzájom nevidia do tváre a nevnímajú navzájom svoju mimiku, gestá a priestorový pohyb. Iniciátori šikany vďaka tomu nevedia bezprostredne/adekvátne posúdiť dôsledok svojho správania, čo ich robí viac a viac ľahostajnými voči pocitom a názorom iných ľudí.

 

K problému kyberšikany významne prispieva aj fakt, že rodičia len v zriedkavých prípadoch zistia, že ich dieťa je obeťou kybernetickej šikany, keďže deti sa s takýmto problémom rodičom často neradi zdôverujú.

 

Viac informácií o kybernetickej šikane a možnostiach ako sa jej brániť, získate na edukačnom portáli spoločnosti Kaspersky Lab: kids.kaspersky.com/cyberbullying.

 

Online platby sú stále obľúbenejšie, tvrdí Heureka

Heureka: Hoci medzi najrozšírenejšie spôsoby platby v e-shopoch stále patria platba na dobierku a platba pri osobnom prevzatí tovaru, online platby sa predierajú vpred. Stále viac platíme cez inovatívne online metódy. Najradšej máme platobné brány.

Bratislava 9. júna – Slováci radi využívajú platbu kartou online cez platobnú bránu. Takto najradšej platí 15 % Slovákov a práve táto metóda dominuje medzi inovatívnejšími metódami platieb za tovar v e-shopoch. Vyplýva to z prieskumu nákupného portálu Heureka.sk. „Online platby naberajú na obľúbenosti. Uľahčujú a urýchľujú nákup, navyše dnes sa už netreba obávať o bezpečnosť pri online platbách pri dodržaní základných zásad bezpečného správania,“ vysvetlil riaditeľ nákupného portálu Heureka.sk Tomáš Braverman. „Podiel platieb cez platobné brány postupne rastie. Ponúka ich stále viac e-shopov, no vďaka ich rýchlosti a spoľahlivosti sú stále obľúbenejšie aj medzi zákazníkmi,“ dodal Braverman.

 

Bankový prevod tiež stále patrí medzi obľúbené spôsoby platby, využíva ho desatina Slovákov, i keď tento spôsob platby môže znamenať oddialenie termínu dodania tovaru. „Zaznamenali sme zníženie podielu tohto spôsobu platby, do popredia vystupujú metódy, ktoré sú praktickejšie,“ vysvetlil Braverman.

 

 

Slováci zostávajú konzervatívni

Faktom zostáva, že Slováci si ešte úplne nezvykli na online platby, napriek tomu, že ich ponuka sa rozširuje a ich využívaním by mohli zrýchliť dodanie tovaru aj platbu. Najrozšírenejšími spôsobmi platby naďalej zostávajú platba na dobierku a platba pri osobnom prevzatí tovaru. Stále takto nakupujú skoro tri štvrtiny Slovákov. „Slováci sú konzervatívnejší ako Česi. V Česku využíva dobierku 38 % nakupujúcich a platbu pri prevzatí 29 %,“ uviedol Braverman. Tieto dva najrozšírenejšie spôsoby platby ponúka väčšina slovenských a českých e-shopov.

 

Dobierka už niekoľko rokov postupne klesá. Platby pri osobnom odbere naopak stále rastú. Je to spôsobené najmä tým, že najväčšie e-shopy budujú sieť svojich odberných miest.

 

Spôsob platby v roku 2015

Dobierka: 57%

Platba pri osobnom odbere tovaru: 16%

Platba kartou online: 15%

Bankový prevod: 10%

Platobné tlačidlá (rýchla online platba): 1%

Iný spôsob: 1%

Zdroj: online prieskum portálu Heureka.sk na vzorke 1125 respondentov (25.-26.5.2015)

 

 

O Heureka

je najväčší nezávislý nákupný radca a porovnávač cien, zahŕňa milióny produktov z tisícok internetových obchodov. Heureka pôsobí na trhu od roku 2007. Snaží sa, aby nakupovanie cez internet bolo čo najjednoduchšie a bezproblémové. Aj preto ponúka niekoľko nástrojov na zjednodušenie nákupov cez e-shopy. Napríklad služba Overené zákazníkmi ukazuje, ktoré obchody sú dôveryhodné, spoľahlivé a bezpečné.

 

Ilustračná fotografia (zdroj: 3Digital.sk)

 

 

 

 

 

Ohybné batérie s hliníkovo-grafitovým obsahom

Na vedeckom pracovisku Stanford Precourt Institute for Energy vyvinul profesor Hongjie Dai so svojím tímom prvý prototyp hliníkovo-grafitovej batérie. Jej dominantou je predovšetkým ohybnosť.

 

Tento typ batérií ponúka nové možnosti, o ktorých aj veľkí producenti smartfónov a tabletov ešte iba uvažujú v štúdiách. Batérie sa dajú sa ohýbať až do zlomu približne 170 stupňov, dajú sa nabiť doplna za minútu a majú dobrú kapacitu. Navyše sú údajne bezpečné a majú dlhú životnosť.

Táto technológia môže priniesť revolúciu pri uchovávaní veľkého množstva elektrickej energie a prispieť k zavedeniu skutočných ohybných displejov na trh.

 


 

Ohybné batérie nie sú úplnou novinkou, napríklad LG má vo svojom portfóliu smartfón G Flex a G Flex 2, ktorých batériu aj displej je možné mierne ohýbať, respektíve vyrovnať zo zahnutého stavu.

 

Foto: Stanford Precourt Institute for Energy

 

Zdroje: mojevideo.sk, Stanford Precourt Institute for Energy

Inovatívny materiál prepúšťa vodu a filtruje olej

Vedeckí pracovníci z Ohio State University majú na konte jeden významný objav, ktorý môže vo významnej miere prispieť k efektívnej likvidácii dôsledkov ekologických havárií. Materiál dokáže oddeliť olej od vody.

 

Ako uvádza portál notimpossiblenow.com, materiál je viacmenej kovový a obsahuje perforácie, ktoré zabraňujú prechodu oleja. Cez otvory sa však dostane voda, vďaka čomu môže byť materiál efektívnym filtrom.

 

Zaujímavosťou je, že inšpiráciu v dizajne perforácie našli vedeckí pracovníci v prírode, konkrétne v lotosovom kvete. Aspoň to tvrdia Bharat Bhushan a Howard D. Wingbigler, tvorcovia nového filtra. Perforácia je voľným okom neviditeľná, otvory majú priemer v nanometroch. Zároveň tvorcovia dodávajú, že je možné priamo vo výrobnom procese upravovať vlastnosti materiálu podľa potreby.

 

O pripravovanom využití v praktických podmienkach sa však zatiaľ nehovorí, technológiu je potrebné doviesť do stavu, kedy bude jej výroba výhodná aj finančne.

 

Foto: Jo McCulty, The Ohio State University

 

 

 

 

 

Instagram môže pomôcť pri liečbe anorexie, vďaka zdieľaniu pokroku

Profily na sieti Instagram nemusia byť iba črepinami informujúcimi o životnom štýle, ale aj pomôckou pre efektívnejšiu rehabilitáciu. Podľa zahraničných webov môžu napríklad pri poruchách príjmu potravy pomáhať čoraz populárnejšie inšpiratívne profily, na ktorých sa zdieľajú fotky zdravých jedál a pokroku v budovaní postavy.

Všetky správy o tom, že internet pomáha v otázke zdravia, by sme mali prijímať s určitou rezervou. Niekoľko príkladov totiž neznamená trend a môže to byť aj tento prípad. Zahraničné odborné tituly The Atlantic, BuzzFeed a Notimpossioblenow uvádzajú, že Instagram môže mať skutočne význam v rehabilitačnom procese.

 

Motiváciou je spätná väzba a snaha o napodobnenie

Dôvody tohto tvrdenia môžu byť dva. V prvom rade rôzne blogy venujúce sa zdieľaniu fotografií jedál vyzerajú veľmi dobre. Skutočne, veľmi dobre. Jedlá sú pekné, farebné, vyzerajú zdravo a hodnotne. To všetko môže niektorých ľudí motivovať k tomu, aby si k tomu jedlu našli cestu a nepovažovali ho za niečo zlé.

 

Druhým faktorom je motivácia, ak má človek s poruchami príjmu potravy sám takýto blog. Ten môže totiž monitorovať jeho pokrok v nadobúdaní hmotnosti alebo v príprave vhodných pokrmov. Následné zdieľanie a pozitívna spätná väzba sú motivujúcim faktorom.

Nech sme akýkoľvek, vždy nás zaujíma názor okolia.

 

Foto: instagram.com/Tumblinbumblincrumblincookie

 

Pozitívny príklad dievčaťa zo Singapuru

Podľa portálu BuzzFeed, na ktorom nájdete nepochybne aj množstvo nezmyslov, sa nachádza aj výpoveď istej Lin zo Singapuru. Tá si založila účet na Instagrame preto, aby prostredníctvom neho sledovala svoj pokrok v liečbe. Názov tohto účtu je Tumblinbumblincrumblincookie a odporúčam, aby ste si ho pozreli. Toľko krásnych sladkostí som ešte v živote nevidel.

 

16-ročná Lin mala poruchy príjmu potravy, mala s jedlom veľmi veľké problémy. V rámci liečby si založila profil a dnes má na ňom vyše 120-tisíc odberateľov a vyše 320 príspevkov. Všetky upevňujú jej pozitívny vzťah k jedlu a pozitívne reakcie internetovej komunity je ďalším motivátorom.

 

Podľa Claire Mysko, programovou riaditeľkou National Eating Disorder Association, sociálne siete nespôsobujú poruchy príjmu potravy. Môžu však doviesť niektorých ľudí k iným ľuďom s nevhodnými názormi a myšlienkami, píše The Atlantic.

 

Ťažko identifikovateľná zodpovednosť

Osobne nepochybujem o tom, že niektoré účty môžu mať aj negatívny dopad na svojich odberateľov. Nie je to však problém samotných blogov, pretože ich tvorcovia majú slobodu v tvorbe obsahu a je práve na odberateľoch, ako intenzívne ho budú akceptovať.

 

Ani módny priemysel preferujúci vychudnuté modelky v skutočnosti nie je celkom zodpovedný za ľudí, ktorí chcú chudnúť až v nezdravej miere, je to vždy o konkrétnych ľuďoch. Na druhej strane platí aj to, že množstvo informácií a trendov vnímame skôr podvedome a nie vždy sa im vieme brániť.

7 mýtov o sociálnych médiách a vzťahoch

Sociálne siete zmenili spôsob našej komunikácie azda najvýznamnejšie od doby, kedy sa svetom začali šíriť klasické e-mailové správy. Je to možno nevyspelosť, neschopnosť pracovať s vlastnou slobodou a nezodpovednosť, čo robí Facebook a Twitter priestorom plným arogancie, hlúposti a pretvárky. 

 

Keď takéto niečo občas vidíme, môže nás to priviesť k rôznym domnienkam a predsudkom, ktoré však nie sú opodstatnené. Nižšie nájdete 7 najčastejších mýtov o sociálnych sieťach, ktoré sa nezakladajú na pravde, no napriek tomu aú veľmi rozšírené.

 

1. mýtus: Sociálne médiá ničia naše sociálne zručnosti a nahrádzajú offline vzťahy.

  • Výskum ukazuje, že sociálne média poháňajú vzťahy.
  • Sociálne média poskytujú spojivo medzi priateľmi.
  • Väčšina sociálnych médií je používaných na posilnenie existujúcich offline vzťahov.
  • Sociálne médiá nás môžu spojiť s ľuďmi a príležitosťami, ktoré by bez nich neboli možné.

 

2. mýtus: Musíte byť na všetkých sociálnych sieťach.

  • Mali by ste byť na sociálnych sieťach, ktoré slúžia na to, čo sa snažíte robiť.
  • Všetky komunikačné stratégie (osobné alebo pracovné) musia byť založené na cieľoch.
  • Chcete vidieť fotky svojich známych? Buďte na Facebooku.
  • Chcete držať krok so všetkými novinkami? Sledujte Twitter.

 

3. mýtus: Vôbec nemusíte byť na sociálnych médiách, aby ste mali naplnený a šťastný život.

  • Možno sa vám sociálne médiá veľmi nepozdávajú, ale vašim blízkym áno. Nemôžete očakávať, že ak sa nepáčia vám, rovnaký postoj budú mať aj ostatní.
  • Ak ste profesionál, ľudia očakávajú, že budete na webe. Je to metóda validácie. Ak tam nie ste, vyzerá váš biznis neúplno. Ľudia vás chcú spoznať predtým, než s vami pracujú.

 

4. mýtus: Ľudia nehovoria na sociálnych médiách pravdu.

  • Výskumy ukazujú, že ľudia sú vo všeobecnosti pravdiví. Nikto nemá rád, keď je zavádzaný.
  • Prezentujete sa rôzne v závislosti od toho, kde ste a s kým, rovnako ako to platí aj v offline svete. Nejde teda o podvod, ale o vhodné správanie sa podľa kontextu situácie.

 

5. mýtus: Nemôžete kontrolovať vašu prítomnosť na sociálnych médiách.

  • Nemôžete, ale je veľký rozdiel, keď sa naučíte, ako fungujú nástroje, ktoré používate. Sú veci, ktoré môžete a mali by ste urobiť. Sociálne médiá sú mocné nástroje, tak by ste sa mali naučiť ich používať predtým, než pohoríte.
  • Naučte sa používať nastavenia súkromia pre každú platformu.
  • Opatrne aktualizujte svoj profil – neposkytujte osobné informácie, ktoré sa môžu zbierať naprieč všetkými stránkami.
  • Rozmýšľajte predtým, než hovoríte. Internet je trvácny a vyhľadateľný. Používajte pravidlo babičky – nezverejňujte niečo, čo by ste nechceli, aby vaša stará mama videla a nikdy nehovorte o niekom vo výťahu, lebo nikdy neviete, kto vás môže počuť.

 

6. mýtus: Online vzťahy nie sú „skutočné“.

  • Pri online vzťahoch môže trvať dlhšie, kým dosiahnu dôvernosť, ale majú iné výhody. Ľudia sa cítia bezpečnejšie a tak sú viac otvorení a online vzťahy sú založené skôr na podstate ako na výzore.
  • Fyzické nápovedy sú veľmi dôležité pre pochopenie významu. V online prostredí na vyjadrenie emócií, humoru, či sarkazmu slúžia väčšinou emotikony alebo rôzne skratky.
  • Online spojenia môžu poskytnúť veľmi významné prepojenia, keď nie je nič iné dostupné. Aj ľudia, ktorí sú od seba vzdialení, si môžu byť v istých chvíľach blízki a zdieľať spoločné emócie. Ďalej je tu príležitosť spojiť sa s ľuďmi v podobnej životnej situácii, aj keď sme dovtedy o nich nevedeli.

 

7. mýtus: Sociálne médiá nerobia nič dobré.

  • Umožňujú ľuďom prístup k pohotovostným zdrojom a darovanie peňazí v krízach.
  • Dávajú nám vhľad do sveta iných, čo zvyšuje empatiu.
  • Inšpirujú iných k činom, pretože vidia, že v niečom nie sú sami a iní ľudia sa cítia rovnako.
  • Nútia spoločnosti byť viac zodpovedné a čestné k zákazníkom.
  • Odhaľujú veľa zlého správania, ktoré by trvalo dlho, kým by sa zistilo, lokálne aj globálne.

 

 

Stále si myslíte, že sociálne siete sú zlé a že ich používatelia ich používajú iba na zdieľanie nezmyselných statusov? Prehodnoďte svoj postoj a majte na sociálne siete dospelý názor.

 

Zdroj: Psychology Today

Kybernetické hrozby sú rovnako aktuálne pre majiteľov Mac-ov ako klasických PC

Výsledky prieskumu spoločností Kaspersky Lab a B2B International potvrdzujú, že používateľov systému OS X od Apple sa kybernetické hrozby týkajú rovnako ako používateľov iných platforiem. Je dokonca možné, že majitelia počítačov Apple sú vystavení väčšiemu množstvu určitého typu hrozieb. Bezpečnostní experti síce doposiaľ nezaznamenali také množstvo softvéru ohrozujúceho OS X ako v prípade Windows, to ale neznamená, že by boli Mac zariadenia voči počítačovým hrozbám imúnne.

 

Podľa spomínaného prieskumu sa s malvérom za uplynulý rok stretlo 26% používateľov desktopov od Apple a 15% používateľov MacBookov. O niečo vyšší (31%) je počet používateľov s podobnou skúsenosťou na PC. Za povšimnutie ale stojí, že napríklad s malvérom typu ransomware sa stretlo 19% používateľov OS X v porovnaní s len 11% majiteľov počítačov s MS Windows. Pokusy o zneužitie finančných dát uvádzajú majitelia oboch platforiem: 52% sa týka operačného systému OS X a v 54% prípadov ide o Windows.

 

Z prieskumu ďalej vyplýva, že vlastníci počítačov od Apple si hrozby na internete neuvedomujú do takej miery ako používatelia počítačov s Windows. Svedčí o tom aj údaj, že 41% európskych používateľov MacBookov nevie takmer nič o ransomware a 34% z nich nevie o existencii škodlivých programov zneužívajúcich chyby v bežnom softvéri.

 

Prieskum tiež odhalil, že až polovica používateľov počítačov od Apple ignoruje potrebu internetových bezpečnostných riešení, keď iba 38% MacBookov v Európe a 50% stolových počítačov Apple disponuje zabezpečením voči internetovým hrozbám. Až 40% majiteľov Apple zariadení sa navyše pri výbere bezpečnostného riešenia riadia primárne cenou, pričom 37% vlastníkov počítačov od Apple zohľadňuje i kvalitu.

 

Používatelia OS X boli od nebezpečenstiev internetu dlho izolovaní a v dôsledku toho sa necítia zraniteľní. Vzhľadom na to, že kybernetické hrozby neustále rozširujú pole svojej pôsobnosti, je rozumné sa na ne pripraviť. My preto odporúčame používateľom zariadení Mac nielen nainštalovanie bezpečnostného riešenia, ale aj dodržiavanie pravidiel bezpečného správania na internete,” uviedol Vladimír Zapoliansky, viceprezident spoločnosti Kaspersky Lab pre produktový a technologický marketing.

 

Riešenie spoločnosti Kaspersky Lab pre domácich používateľov Kaspersky Internet Security – multi-device 2015 bolo vytvorené tak, aby pred kybernetickými hrozbami ochránilo používateľov rôznych operačných systémov vrátane OS X. Bezpečnostné riešenie od Kaspersky Lab pritom poskytuje spoľahlivú obranu voči malvéru, vrátane novej vlny ransomware, vďaka bezkonkurenčnej technológii System Watcher, ktorá rozpozná nebezpečné správanie počítača a prostredníctvom integrovanej Safe Money technológie slúži aj na ochranu pred finančnými hrozbami.

Pozrite si toto YouTube video, ako Kaspersky Lab odhaľuje vydieračský ransomware a chráni tak používateľa pred zašifrovaným jeho dát v reálnom čase.

Kybernetickí zločinci majú na muške aj malé firmy

Malé a stredné firmy prichádzajú pri počítačových útokoch v priemere o viac ako 41 tisíc eur (47 tisíc dolárov). Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Kaspersky Lab, do ktorého sa zapojilo 3 900 IT profesionálov z celého sveta. Veľa malých a stredných firiem sa pritom domnieva, že pre počítačových zločincov nie je ich firma dostatočne zaujímavá.

Škody z kybernetických útokov zahŕňajú zmeškané obchodné príležitosti, náklady na externých špecialistov, ktorí naprávajú škody a potenciálne aj náklady na nové vybavenie. Podľa prieskumu v 57% prípadov vedie strata dát k strate peňazí a môže mať za následok aj ukončenie podnikania. 56% útokov viedlo k poškodeniu povesti firmy ako aj dojmu o jej spoľahlivosti. Malé podniky pritom čelia širokej škále útokov – od bežného malvéru až po cielené útoky.

Analytický tím Kaspersky Lab spracuje každý deň 325 tisíc nových škodlivých súborov. Celosvetovo 38% používateľov čelilo v priebehu roka webovému útoku minimálne raz. Okrem toho experti z Kaspersky Lab odhalili za posledný rok sedem vyspelých trvalých hrozieb (APT), ktoré majú na svedomí 4 400 obetí v podnikateľskom sektore v 55 krajinách, čo predstavuje 2,4-násobný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Základom ochrany malého podnikania je presne si nastaviť priority zabezpečenia. Zo začiatku malá firma nepotrebuje hneď investovať do nákladných riešení, ako je prevencia straty dát (DLP), namiesto toho by sa  mala skôr sústrediť na oblasti, ktoré sú kľúčové práve pre danú spoločnosť. Absolútnym základom počítačovej bezpečnosti musí byť pre firmy antimalvérová ochrana a správne nastavený firewall. V prípade, že firma spracováva objednávky, alebo iné citlivé osobné údaje, potrebuje aj šifrovacie technológie k ochrane platobných a zákazníckych informácií, ktoré sú často požadované priamo zo zákona.

Ak zamestnanci firmy často pracujú mimo kancelárie, je dobré zabezpečiť aj ich mobilné zariadenia. Dôležité je pritom nespoliehať sa na produkty, ktoré sú určené domácim používateľom. Podobne softvér určený pre veľké podniky býva príliš zložitý a drahý na prevádzku. Ideálnym riešením je nástroj pre malé podniky, ako napríklad Kaspersky Small Office Security, ktorý je vytvorený pre potreby malých podnikov a jeho nasadenie a správa je jednoduchá aj pre bežných používateľov a zároveň obsahuje funkcie pre sofistikovanú ochranu kľúčových oblastí podnikania, vrátane firemných serverov.

Prečo vlastní polovica svetovej populácie mobilný telefón?

S rozvojom komunikačných technológií je čoraz dôležitejšie skúmať meniace sa postoje verejnosti k rôznym moderným zariadeniam, ktoré sa akoby zo dňa na deň stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Preto sa výskumníci z Číny, ktorá predstavuje najväčší svetový trh mobilných telefónov, rozhodli preskúmať postoje používateľov mobilných telefónov.

 

Väčšina predchádzajúcich výskumov sa venovala skôr vplyvu mobilných telefónov na spoločnosť ako na jednotlivca a jeho osobný život. Pozícia mobilných telefónov v živote človeka sa však rapídne mení a stáva sa vysoko personalizovaným objektom. Jeho vzhľad a spôsob používania na verejnosti odrážajú osobné preferencie jeho používateľa a jeho identitu. Pre starších ľudí možnosť kedykoľvek niekomu zavolať, napríklad v prípade núdze, vyvoláva pocit odkázanosti na mobilný telefón. Z výsledkov výskumu možno usúdiť, že postoje k mobilným telefónom tvoria tri dimenzie.

 

1. Vnímanie bezpečnosti

Ide o schopnosť mobilného telefónu redukovať neistotu. Táto dimenzie je jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia vlastnia mobilné telefóny. Ide o najdôležitejši dôvod používania mobilov seniormi a deťmi.

 

2. Rozširovanie vlastnej osobnosti

Mobilný telefón nie je iba nástrojom na komunikáciu, ale je tiež rozšírením nášho ja. Ľudia si môžu prostredníctvom mobilu budovať a ukazovať ich identitu tým, že si ho personalizujú. Deje sa to napríklad prostredníctvom ozdobovania mobilov personalizovanými obrázkami alebo fotkami na pozadí a výberom zvonenia. Ľudia, ktorí majú potešenie z fotografovania mobilom, hrania hier alebo častého menenia zvonenia alebo pozadia, venujú viac pozoronosti ukazovaniu svoje identity a charakteru používaním svojho mobilu personalizovaným spôsobom.

 

3. Vnímanie odkázanosti

Väčšina užívateľov má svoj mobil stále pri sebe a zapnutý a keď ho niekde zabudnú, cítia sa stratení a majú obavy. Nejde však o problematické správanie, ktoré sa týka závislosti. Ide o pocit nevyhnutnosti mať mobil vždy pri sebe a nijak nesúvisí s mentálnymi poruchami, ani nepoškodzuje sociálne funkcie. Problémom sa stáva až vtedy, keď sa prejavuje u užívateľa strata kontroly nad množstvom času strávenom používaním mobilu. Ľudia, ktorí používajú mobilný telefón najčastejšie na telefonovanie a písanie správ majú väčšiu tendenciu vnímať odkázanosť na mobil.

 

Zdroj: CyberPsychology & Behavior

Prečo komunikujeme radšej cez sociálne siete ako tvárou v tvár?

Po dlhom dni strávenom pred obrazovkou počítača prídeme domov unavení a jediné, čo v tej chvíli chceme, je oddych a pokoj. Niektorí si sadnú pre zmenu pred obrazovku televízora, iní uprednostnia dobré jedlo alebo kino a je tu aj veľmi početná skupina ľudí, ktorá si opäť sadá pred monitor svojho počítača, notebooku, či tabletu, aby trávila svoj voľný čas komunikáciou s priateľmi na sociálnych sieťach. Sme naozaj generáciou, ktorá uprednostňuje elektronický kontakt pred tým skutočným?

 

Počítač nevyžaduje účasť emócií a kognície, čím zjednodušuje našu interakciu.

Jedným zo známych psychologických experimentov je ultimátna hra. Úlohou účastníka tejto hry je prerozdeliť určité množstvo peňazí medzi seba a spoluhráča. Ak spoluhráč súhlasí s podielom, ktorý mu účastník chce dať, dostanú peniaze obaja. Ak však podiel navrhovaný druhým hráčom neprijme, pretože ho považuje za nespravodlivý, nedostane peniaze ani jeden z hráčov.

 

Výskumy porovnávajúce mozgovú činnosť pri tejto hre medzi dvomi osobami a medzi osobou a počítačom poukázal na zaujímavé zistenia. Nespravodlivé ponuky vykonané človekom boli odmietnuté vo významne väčšej miere ako rovnaké ponuky robené počítačom. Z toho môžeme usúdiť, že ľudia majú silnejšie emočné reakcie na nespravodlivé ponuky od ľudí ako na rovnaké ponuky od počítačov.

 

Pre človeka je tiež pirodzenou tendenciou, že pri kontakte s iným človekom automaticky vyhodnocuje jeho výraz tváre a analyzuje, čo si ten druhý myslí. Priama interakcia s ľuďmi si teda vyžaduje omnoho viac kognitívneho úsilia a účasti emócií ako interakcia s počítačom.

 

 

Nahradenie neverbálnej komunikáce emotikonmi zjednodušuje námahu pri interakcii.

Každá interakcia, ktorá prebieha tvárou v tvár, prebieha aj na neverbálnej úrovni. Sledujeme tón hlasu, gestá, pohyby, očný kontakt a mnoho iných faktorov, ktoré nám pomáhajú pri pochopení významu povedaného, skúmaní zámeru, postoja druhého účastníka komunikácie.

 

Pri komunikácii na sociálnych sieťach používame iba minimálne sociálne nápovedy, ktoré môžu aj nemusia objasniť naše skutočné emócie a úmysly. Je omnoho jednoduchšie skryť naše skutočné emócie za jeden emotikon alebo stručnú odpoveď. Pri elektronickej komunikácii nedokážeme odhadnúť, prečo nám náš priateľ neodpovedá na správu alebo či niekto za smajlíky neskrýva svoje trápenie.

 

Online komunikácia je skutočne jednoduchšia ako komunikácia tvárou v tvár. Nevyžaduje si toľko pozornosti, okamžité odpovede, analýzu neverbálnych signálov. Umožňuje nám robiť súčasne viac vecí, napríklad pozerať si iné webstránky alebo komunikovať s viacerými ľuďmi naraz. Oberá nás však o možnosť pochopiť pocity a emócie človeka, s ktorým komunikujeme. Schopnosť pochopiť sociálnu interakciu vychádza zo zdieľania emočných stavov s druhými ľuďmi, ktoré je možné iba pri priamej interakcii s človekom.

 

Zdroj: www.psychologytoday.com

Ako sa správame na Facebooku?

Používanie Facebooku sa stalo bežnou súčasťou života moderného človeka. Častokrát si ani neuvedomujeme, koľko informácií sa dá z nášho správania na sociálnych sieťach vyčítať a koľko spoločných znakov v ich používaní máme napríklad s príslušníkmi rovnakého pohlavia, rovesníkmi alebo na základe nášho vzťahového statusu. V roku 2012 uskutočnili psychológovia zo Spojených štátov medzinárodný výskum o tom, ako sa ľudia správajú na Facebooku. Tu je niekoľko zaujímavých výsledkov:

 

1. Najaktívnejšie sú na Facebooku ženy, mladí ľudia a slobodní užívatelia.

Skúmané boli faktory ako sociálne porovnávanie, prezeranie si fotiek, hľadanie osobných informácii o druhých ľuďoch, skupinová interakcia, vytváranie dojmu prostredníctvom profilovej fotky, sociálna interakcia, zdieľanie linkov na videá a články a rodinná aktivita.

 

2. Ženy trávia na Facebooku viac času, majú viac priateľov a častejšie používajú profilovú fotku na vytvorenie dobrého dojmu.

V porovnaní s mužmi sa ženy tiež viac zaujímajú o vzťahový status iných a dávajú viac komentárov k príspevkom iných žien. Ženy si dávajú viac záležať na výbere profilovej fotky a viac sa zaujímajú o fotky svojich priateľov. Mužov viac zaujímal počet priateľov ich priateľov na Facebooku, avšak, nie celkom podľa očakávaní, ich nezaujímali akademické a kariérne úspechy iných.

 

 

3. Ženy a starší ľudia sa zapájajú viac do online rodinnej aktivity.

Ako by sa dalo očakávať, starší ľudia trávia na Facebooku najmenej času, majú menej priateľov a vo všeobecnosti sa menej zapájajú do väčšiny aktivít v porovnaní s mladšími ročníkmi. Čas strávený na Facebooku najčastejšie venujú priamej komunikácii s jednotlivcami, častejšie si pozerajú vlastný profil a rodinné fotografie. Starší ľudia si tiež zriedkavejšie pozerajú profily svojich rovesníkov, čo však môže súvisieť skôr s tým, že je stále iba málo zástupcov staršej generácie, ktorí sú aktívni na sociálnych sieťach.

 

4. Vzťahový status má vplyv na Facebookovú aktivitu mužov, ale iba malý vplyv na aktivitu žien.

Muži, ktorí boli vo vzťahu, trávili menej času pozeraním si profilov žien, venovali menej času písaniu príspevkov, komentovaniu a pozeraniu si fotiek. U žien toto pravidlo neplatilo a teda ženy, ktoré boli vo vzťahu, trávili rovnako veľa času na Facebooku ako ženy, ktoré neboli aktuálne vo vzťahu. Pre obidve pohlavia však platilo, že ako bol daný užívateľ nezadaný, dal si viac záležať na sebaprezentácii prostredníctvom profilovej fotky.