Archív značiek: Výskum

10 najdôležitejších spotrebiteľských trendov pre rok 2015

Pridaj komentár

  • Podľa zistení Ericsson ConsumerLab chcú spotrebitelia integrovať technológie a pripojenie na internet do všetkých aspektov svojho života – od zrkadiel v kúpeľni, cez inteligentné chodníky, medicínu až po sledovanie zdravia

  • Ľudia sa stále viac stotožňujú s predstavami, ktoré boli skôr za hranicami predstavivosti – s robotmi v domácnostiach a zdieľaním myšlienok

  • V roku 2015 budú ľudia viac sledovať streamované video z internetu než klasické televízne vysielanie

Michael Björn, šéf výskumu v Ericsson ConsumerLab, hovorí: „Kumulatívny efekt toho, ako sa smartfóny stali súčasťou našich životov a väčšinovej spoločnosti je udivujúci. Spotrebitelia skúšajú nové aplikácie, zachovávajú si tie súčasné a táto kombinácia vylepšuje, obohacuje a v niektorých prípadoch dokonca predlžuje naše životy. To všetko ale prebieha rýchlejším tempom, než kedykoľvek v minulosti. Ľudia si tieto zmeny však príliš nevšímajú a považujú ich za úplne samozrejmú súčasť života. Služby a produkty, ktoré dosiaľ boli za hranicou našej predstavivosti, prijímame veľmi rýchlo a ľahko a veľmi skoro sa stávajú súčasťou mainstreamu. Keď odhadujeme, čo bude v roku 2020, tak dnes vidíme, že za tých zostávajúcich päť rokov sa budúcnosť priblíži rýchlejšie, než sme si mysleli.“

Poznatky v štúdii „10 najdôležitejších spotrebiteľských trendov pre rok 2015 a ďalej“ pochádzajú z globálneho výskumného programu Ericsson ConsumerLab. Výskum kládol zvláštny dôraz na majiteľov smartfónov vo veku medzi 15-69 rokov, v najväčších mestách po celom svete. Reprezentuje viac ako 85 miliónov používateľov internetu.

10 najdôležitejších spotrebiteľských trendov pre rok 2015:

  1. Streamovaná budúcnosť. Vzory využívania médií sa menia po celom svete. Spotrebitelia stále viac preferujú jednoducho využiteľné služby na požiadanie (on-demand služby), ktoré umožnujú prístup k videoobsahu naprieč platformami. Rok 2015 bude prelomový tým, že budeme prvý krát sledovať viac streamované video na internete (na počítačoch, tabletoch a mobiloch), než klasické televízne vysielanie.

  2. Inteligentné domovy. Spotrebitelia majú stále väčší záujem o inteligentné domáce senzory, ktoré dohliadajú na domácnosť. Tento rok sa budú spotrebitelia zaujímať najmä o senzory, ktoré indikujú možné problémy s vodou či elektrinou, ale takisto aj tie, ktoré dohliadajú na pohyb členov rodiny.

  3. Zdieľanie myšlienok. Aj tento rok sa budú objavovať nové spôsoby komunikácie, ponúkajúce nové cesty ako zostať v kontakte s priateľmi a rodinou. Stále viac používateľov smartfónov bude zvažovať zakúpenie nositeľných zariadení na komunikáciu s ostatnými prostredníctvom myšlienky. Zatiaľ však tento trend nebude mainstreamový. K tomu by podľa Ericssonu malo dôjsť v roku 2020.

  4. Inteligentní občania. Myšlienka inteligentných miest je zaujímavá sama o sebe, ale mnoho z tejto inteligencie vlastne pochádza alebo príde ako vedľajší efekt využívania mobilných zariadení obyvateľmi. Internet nás robí viac informovanými a vďaka tomu robíme lepšie rozhodnutia a zdieľame viac informácií. To umožňuje vytvárať lepšie dopravné mapy s aktuálnymi informáciami a vďaka tomu aj lepšie plánovať pohyb po meste. V rýchlo sa rozvíjajúcich mestách to zase dovolí riešiť otázky efektívneho využitia energie a znižovania znečistenia ovzdušia a vody, prípadne umožní pred týmto znečistením varovať.

  5. Zdieľanie a ekonómia života. Vzhľadom na to, ako internet umožňuje efektívne zdieľať informácie s nebývalou ľahkosťou, myšlienka zdieľanej ekonómie má naozaj veľký potenciál. Polovica majiteľov smartfónov je otvorená myšlienke prenajímať svoje voľné izby, zariadenie v domácnosti, či nástroje pre zábavu či oddych. Vnímajú to ako možnosť ušetriť, či zarobiť si nejaké peniaze. Dôvodom je aj jednoduchosť s akou je dnes možné tieto veci zdieľať na internete.

  6. Digitálna peňaženka. 48 % majiteľov smartfónov by najradšej používalo svoj telefón pre platbu za tovar a služby. 80 % z nich verí, že do roku 2020 nahradí peňaženky práve smartfón.

  7. Moje informácie. Hoci spotrebitelia radi zdieľajú informácie a vidia to ako výhodu, nepovažujú za nutné, aby ich informácie boli dostupné a otvorené komukoľvek. 47 % majiteľov smartfónov chce platiť elektronicky, ale bez automatické zdieľania osobných informácií s príjemcom platby. 56 % z nich chce, aby komunikácia bola šifrovaná a zabezpečená proti zneužitiu.

  8. Dlhší život. Používatelia smartfónov a aplikácií v nich vidia potenciál žiť zdravší a kvalitnejší život, v dôsledku toho očakávajú aj dlhší život. Veria, že dlhodobé využívanie športových či zdravotných aplikácií, prípadne tých, ktoré sledujú stravovacie návyky či upozorňujú na chyby a odporúčajú zdravšie správanie, im predĺžia ich životy alebo aspoň pomôžu žiť zdravší život.

  9. Domáci roboti. Spotrebitelia vítajú predstavu domácich robotov, ktorí im pomôžu s každodennými úlohami. 64 % z nich verí, že sa roboti stanú normálnou súčasťou domácností do roku 2020.

  10. Neustále pripojené deti. Deti budú neustále zvyšovať dopyt po viac „hmatateľnom“ internete, v ktorom je ich fyzický svet rovnako prepojený, ako obrazovky ich zariadení. Podľa 46 % majiteľov smartfónov deti už teraz očakávajú, že všetky veci budú pripojené, než vyrastú.

 

 

Odkaz na štúdiu 

http://www.ericsson.com/res/docs/2014/consumerlab/ericsson-consumerlab-10-hot-consumer-trends-2015.pdf

Odkaz na infografiku

http://www.ericsson.com/res/docs/2014/consumerlab/ericsson-consumerlab-10-hot-consumer-trends-2015-infographic.pdf

Odkaz na prezentáciu

http://www.ericsson.com/res/docs/2014/consumerlab/ericsson-consumerlab-10-hot-consumer-trends-2015-presentation.pdf

10 spôsobov, akými môžu sociálne médiá predpovedať budúcnosť

Pridaj komentár

Základnou funkciou sociálnych médii je sprostredkovanie komunikácie medzi ľuďmi. Pre mnohých výskumníkov je však naša komunikácia výborným zdrojom dát, ktoré im pomáhajú predpovedať množstvo vecí.

 

10. Ceny akcií

Nie každý sa zaujíma o obchodovanie s akciami, avšak pohyby cien na akciovom trhu nás všetkých ovplyvňujú, či už dostupnosťou práce alebo pôžičiek. V roku 2010 vedci z Indiany zistili, že všeobecná nálada na Twitteri môže predpovedať smer trhu s akciami až 6 dní v predstihu. Sociálne siete reflektujú emócie ako strach alebo chamtivosť, na čo reagujú aj trhy. Ak je verejnosť extrémne optimistická, ľudia, ktorí idú proti prúdu, prestanú kupovať akcie alebo ich dokonca predajú. Naopak, ak je verejnosť príliš pesimistická, niektorých akcionárov to podnieti ku kúpe. Výskumníci identifikovali tiež vzťah medzi určitým Google vyhľadávaním a blížiacimi sa prepadmi trhu.

 

9. Výsledky volieb

V roku 2013 výskumníci dokázali prediktívnu silu zdieľaných tweetov kandidátov volieb na určenie víťaza volieb. Skúmali pri tom iba množstvo tweetov, nie politické presvedčenia alebo komentáre k jednotlivým kandidátom. Využitie sociálnych médii na predpovedanie víťazov volieb však nie je vždy rovnako úspešné, závisí najmä od reprezentatívnosti vzorky, ktorá by mala čo najlepšie zastupovať všeobecnú populáciu. Výskumníci však naďalej pracujú na zlepšení predpovedania výsledkov volieb prostredníctvom sociálnych médií.

 

8. Nákupné správanie

Dáta zo sociálnych médií môžu obchodníci využívať aj na predpovedanie nášho nákupného správania. Keď dáme na Facebook informáciu o tom, že sme sa práve zasnúbili alebo čakáme dieťa, začnú sa nám objavovať častejšie ponuky na kúpu svadobných šiat, či detských kočíkov. Ak sa v snahe chrániť si súkromie vyhýbame sociálnym sieťam alebo dokonca internetu, určite stále používame platobné alebo zákaznícke karty, ktoré sú zdrojom informácii o našom nákupe. A ak by sme to chceli dotiahnuť úplne do krajností a platili by sme výhradne iba v hotovosti, dnes takmer už v každom obchode snímajú zákazníkov kamery, ktoré vás zaradia do určitej kategórie spotrebiteľov, či už podľa pohlavia, rasy, veku, druhu nákupu alebo celkového vzhľadu.

 

 

7. Módne trendy

Analýzou 500-tisíc verejných príspevkov na sociálnych médiách, stránkach, fórach a blogoch sa IBM podarilo predpovedať módny trend o rok skôr. Dizajnéri a obchodníci však využívajú sociálne médiá aj iným spôsobom – vtiahnutím zákazníka do dizajnérskeho procesu. Najprv zverejnia svoj nový dizajn na určitých sociálnych sieťach a následne očakávajú spätnú väzbu, čo pomáha obchodníkom určiť, čo, v akom množstve a kde sa bude predávať. Pred spustením predaja môžu svoj produkt najskôr upraviť podľa predstáv svojich zákazníkov.

 

6. Váš pracovný výkon

Dnes sa už stalo bežným, že zamestnávatelia si „skontrolujú“ profily svojich potenciálnych zamestnancov na sociálnych sieťach. Vaše fotky v podnapitom stave, ohováranie, rasistické komentáre alebo gramatické chyby o vás určite nerobia dobrý obraz. Dôležité je aj to, čo lajkujete, pretože to môže predpovedať vašu inteligenciu, emočnú stabilitu alebo užívanie drog a alkoholu. Výskumníci vytvorili test, ktorý využíva informácie z facebookového profilu na predpovedanie pracovného výkonu. Skúma prejavy piatich osobnostných čŕt – prívetivosť, svedomitosť, otvorenosť ku skúsenosti, emočná stabilita a extraverzia – vo vašom profile. Napríklad extraverzia sa prejavuje počtom priateľov a fotiek zo spoločenských podujatí.

 

 

 

5. Čo potrebujete vedieť pred stretnutím

Mobilné aplikácie ako Humin, LinkedIn’s Pulse a Connected vás automaticky oboznamujú s novinkami a informáciami o ľuďoch, s ktorými máte stretnutie. Pomáhajú vám tak prelomiť ľady v komunikácii s novým obchodným partnerom, prehĺbiť vzťahy s partnermi alebo vám dávajú najnovšie informácie o firme a jej produktoch. Dokážu synchronizovať váš kalendár s narodeninami, pracovnými výročiami alebo zmenou práce vašich business partnerov.

 

4. Vaše pohyby

Softvér RIOT využíva vláda na sledovanie pohybov a lokalizáciu ľudí prostredníctvom sociálnych sietí. Lokalizuje človeka na základe jeho zverejnených fotiek a miest, kde boli nasnímané. Táto metóda však čelí vážnej kritike kvôli narúšaniu súkromia.

 

3. Pokusy o samovraždu

Sociálne média môžu byť použité aj ako varovný systém na predikciu a prevenciu pred samovražednými pokusmi. Keďže väčšina príspevkov je verejná, mohli by fungovať určité prevenčné skupiny, ktoré by poskytovali služby cez sociálne siete. Na základe lokalizácie príspevkov by mohli byť varované školy a zdravotnícke oddelenia v okolí.

 

2. Vzťahové konflikty a rozvod

Štúdia z Bostonskej univerzity ukázala, že časté používanie sociálnych médií je dobrým prediktorom konfliktov vo vzťahoch a dokonca rozvodu v USA. Ľudia, ktorí nepoužívajú sociálne médiá, boli o 11 percent šťastnejší v ich vzťahu, ako ich používatelia. Sociálne médiá sú síce silným prediktorom vzťahových problémov, ale zväčša nie ich príčinou.

 

1. Miestny zločin

Aj zdanlivo nevinné príspevky môžu pomôcť policajtom predpovedať, kde sa pravdepodobne vyskytnú určité typy zločinov. Analýza takýchto príspevkov je najúčinnejšia pri predpovedaní prenasledovaní, poškodzovaní cudzej veci, gemblovaní, avšak nie je užitočná pri predpovedaní podpaľačstva, únose detí a zastrašovaní.

10 spôsobov, ako menia technológie naše zmýšľanie

Pridaj komentár

Moderné technológie sa stali prirodzenou súčasťou nášho života. Uvedomujeme si však, ako moderné technológie a adaptácia na ne ovplyvňujú náš mozog? Či už v dobrom alebo v zlom, technológie menia naše zmýšľanie.

 

10. Gramofóny zmenili našu predstavu ideálnej dĺžky piesne

Priemerná dĺžka modernej piesne sú 4 minúty, potom už človek stráca pozornosť. Aj keď by sa mohlo zdať, že tento jav súvisí skôr s internetovou dobou, v skutočnosti súvisí ešte s vynájdením gramofónu v 19. storočí. Staré prehrávače totiž dokázali prehrať iba 4-minútové piesne, čo spôsobilo, že klasická hudba bola prispôsobená novému médiu svojou dĺžkou. Časom sa tak stala táto dĺžka normou a postupne ubúdali aj priaznivci klasickej hudby.

 

9. Počúvanie rádia zhoršuje naše kritické myslenie

Psychológovia sa dlho zaoberali vplyvom rádia na naše myslenie a prišli k zaujímavému záveru – rádio nás robí viac ovplyvniteľnými. Na rozdiel od iných médii totiž hlas z rádia nie je asociovaný so žiadnou konkrétnou osobou a ľudia mu tak prisudzujú väčšiu dôveryhodnosť. Pri počúvaní rádia menej analyzujeme informácie a vo všeobecnosti sa spája so slabšími kognitívnymi schopnosťami.

 

8. Staré televízory spôsobili, že naše sny sú čiernobiele

Skúmanie vplyvu televízie na náš mozog je stále aktuálne, ale menej známy je výskum farebnosti snov ovplyvnených typom televízie. Psychologička Eva Muryzn porovnávala farebnosť snov ľudí z rôznych generácii a zistila, že sny starších ľudí sú častejšie čiernobiele v porovnaní s mladšou generáciou, ktorej sny sú prevažne farebné. Rovnako aj v tomto prípade platí, že zážitky z detstva vo veľkej miere ovplyvňujú našu dospelosť. Keď teda človek počas detstva pozeral čiernobielu televíziu, jeho sny budú z veľkej časti aj v súčasnosti čiernobiele.

 

 

7. Neustále používanie mobilov nás deprimuje

Štúdia z roku 2011 skúmala mentálne zdravie užívateľov mobilných telefónov. Zistený bol vzťah medzi zvýšeným rizikom depresie a poruchami spánku v súvislosti s nadmerným používaním mobilu. Najsilnejším spúšťačom týchto porúch bola neustála dostupnosť, ktorá ľuďom nedávala čas na poriadny nerušený oddych.

 

6. Internet mení spôsob čítania

Tisíce rokov ľudia čítali prevažne lineárne a väčšina informácii bola prezentovaná vo forme knihy. V súčasnosti sa viac zameriavame na klávesnicu, sledovanie linkov a zhromažďovanie malého množstva informácii, pričom neustále preklikávame na iné stránky. Jediným spôsobom, ako zachovať tradičné čítanie u našich detí, je učiť ich čítať aj z klasických kníh. Samozrejme, iba ak to považujeme v dnešnej dobe ešte za potrebné.

 

5. Sociálne médiá zvyšujú našu sebaúctu

Väčšina výskumov poukazuje na negatívne účinky sociálnych médii, avšak netreba sa na ne pozerať iba jednostranne. Výskumníci z univerzity v Indiane zistili, že selektívne správy o sebe nám umožňujú vytvoriť si ideálny sebaobraz, čo následne zvyšuje pocity sebaúcty. Ľudia si tak prispôsobujú obraz seba tak, aby im vyhovoval, čiže sú sami so sebou spokojní bez ohľadu na skutočnosť a to môže byť jedným z kľúčov k sebaúcte.

 

4. Kultivačná teória

Aj keď sa snažíme neustále popierať negatívne vplyvy televízie na naše zmýšľanie, výskumy dokazujú opak – naše rozlišovanie medzi fantáziou a realitou nie je také dobré, ako si myslíme. Nadmerné pozeranie televízie nám predkladá obrazy, ktoré nereflektujú realitu, no napriek tomu ich integrujeme do nášho obrazu sveta. Takto sa potom formujú naše názory a predsudky, ktoré sú založené na skreslenom zobrazení sveta.

 

3. Digitálne fotoaparáty zmenili spôsob, akým sa zúčastňujeme podujatí

V minulosti si fotografovanie vyžadovalo veľa času, prípravy a úsilia a bolo bezpochyby limitované nedokonalosťami fotoaparátov. S používaním digitálnych fotoaparátov sa stalo fotenie jednoduchým, rýchlym a dostupným spôsobom zachytenia akejkoľvek situácie. V dôsledku týchto zmien sa však zmenilo aj naše správanie na rôznych koncertoch a oslavách, keďže viac času trávime fotením ako samotným zúčastnením na danom podujatí. Súvisí to aj so spomínaným sebaobrazom v sociálnych médiách, keďže zverejnením fotky z nejakého podujatia vytvárame pozitívny obraz seba.

 

 

2. „Walkman efekt“ a interpersonálna komunikácia

Počúvaním osobných prehrávačov sa efektívne zatvárame svetu a vnárame sa do toho vlastného. Ich používanie má však aj sociálne vplyvy na milovníkov hudby. Jedným z nich je pocit, že človek dokáže kontrolovať svoje prostredie. Pozorovaním sa tiež zistilo, že ľudia častejšie diskutujú o súkromných záležitostiach pred ľuďmi so slúchadlami, pretože im to dáva pocit súkromia, aj keď ich používateľ nemusí aktuálne počúvať hudbu.

 

1. Hranie sa na zlých chlapov vo videohrách zvyšuje pocity viny

Negatívne vplyvy násilných videohier na správanie človeka sú síce stále nejasné, ale zaujímavé je skúmanie pozitívnych vplyvov. Ľudia, ktorí hrajú hry plné násilia a nemorálnych činov, zažívajú pocity viny, pretože mozog interpretuje tieto skutky ako reálne. Vina je zároveň silným motivačným faktorom pre konanie dobra, čo sa premieta tiež do konania dobra v reálnom živote.

 

 

 

Zdroj témy: Listverse.com
Foto: Linxspiration.com