Depresia má na mozog oveľa väčší vplyv, ako sme si dlho mysleli. Štúdia potvrdila špekulácie, že depresia môže spôsobiť poškodenie mozgu v oblasti hippocampus, ktorá je zodpovedná za vznik nových spomienok. Hippocampus sa zjednodušene povedané zmenšuje.
Ak rozumiem zverejnenému abstraktu správne, z celkového počtu ľudí bolo 1728 trpiacich depresiou a 7199 tvorilo kontrolnú skupinu.
Pri pacientoch trpiacich depresiou sa zistilo, že ich hippocampus je menší, respektíve sa zmenšuje. Táto oblasť zodpovedná za tvorbu nových spomienok sa tak stáva dôvodom zmien v správaní a emóciách.
Zároveň sa však ukázalo, že hippocampus sa dôsledkom depresie zmenšuje vtedy, ak ňou pacient začal trpieť ešte pred 21. rokom života.
Pamäť súvisí s našou osobnosťou oveľa viac, ako si uvedomujeme. To, čím sme, je v skutočnosti iba výber udalostí z nášho života a ich interpretácia. Keď prichádzame o schopnosť pamätať si nové veci alebo ich nesprávne zaraďujeme či interpretujeme, môže to mať významne negatívne dôsledky na naše sebavedomie, na vnímanie seba samého a aj aktuálne prežívanie.
Spoločnosť Kaspersky pripravila veľmi zaujímajú správu k problematike kybernetickej šikany. Zvyčajne je šikana ako taká ignorovaná, prehliadaná a dokonca nečinnosťou kompetentných priamo podporovaná. Preto nesmierne oceňujeme, keď sa veľké spoločnosti správajú spoločensky zodpovedne a otvorene sa vyjadrujú aj k tejto problematike. Viac čítajte v tlačovej správe nižšie.
Kyberšikana 24 hodín denne: Evolúcia šikany od školského dvora po smartfón
Problém šikany je dobre známy a mnohí sa s ním stretli najmä v školskom prostredí. Zatiaľ čo pojmom „klasická“ šikana možno označiť napríklad fyzické alebo verbálne násilie na ihrisku či v škole, kvôli dnešnému prepojeniu reálneho a virtuálneho sveta, sa deti šikane nevyhnú ani mimo školy. Takúto šikanu v online priestore internetu preto označujeme aj ako kybernetickú šikanu.
S narastajúcou popularitou sociálnych médií ako Facebook, Instagram alebo Twitter, je skutočný svet stále viac a viac prepojený s tým virtuálnym. Priamym dôsledkom tohto trendu je, že nebezpečenstvo šikany na dieťa nestriehne len na detskom ihrisku. Šikanovanie sa často začína v skutočnom svete, napríklad v škole, ale následne pokračuje prostredníctvom sociálnych médií. Prieskum spoločností Kaspersky Lab a B2B International odhalil, že takmer štvrtina rodičov (22%) nedokáže dohliadať na online aktivity svojho dieťaťa, pričom takmer polovica rodičov (48%) sa obáva, že by sa ich dieťa mohlo stať obeťou kybernetickej šikany.
Deti by preto mali ovládať užitočné bezpečnostné techniky, ale aj rodičia by im mali vysvetliť zodpovedný prístup k technológiám. David Emm, expert na bezpečnosť spoločnosti Kaspersky Lab vysvetľuje: „Deti si pri virtuálnej interakcii s inými ľuďmi musia osvojiť zmysel pre morálku a zodpovednosť za svoje činy rovnako, ako to platí aj pri komunikácii tvárou v tvár. Naučia sa tak byť empatickejšie a nebudú mať tendenciu sa do kybernetickej šikany zapájať. Dôležité je tiež, aby sa už v útlom veku naučili rozoznať potenciálne nebezpečenstvá niektorých online aktivít.“
Evolúcia šikany podľa Kaspersky Lab
I keď pri kybernetickej šikane nedochádza k fyzickému násiliu, z nasledujúcich dôvodov je online šikana ešte intenzívnejšia:
Je anonymná. Anonymita prostredia, v ktorom sa kybernetická šikana odohráva, zťažuje identifikáciu šikanujúcich a tých, ktorí šikanu iniciovali. Znamená to tiež, že vinníci si neuvedomujú dosah toho čo spôsobujú, a môžu šikanu ešte vystupňovať.
Uniknúť jej je takmer nemožné. Internet je v dnešnej dobe súčasťou života takmer každého človeka, a akékoľvek zverejnené ponižujúce informácie na internete zostanú k dispozícii v podstate navždy a komukoľvek.
Neustála online prítomnosť. Obete sa kybernetickej šikane nemôžu vyhnúť, keďže sú na internete zastihnuteľné nielen pri používaní počítača, ale aj prostredníctvom smartfónov a to kedykoľvek a kdekoľvek.
Je invazívnejšia ako interakcia tvárou v tvár. Šikanujúci a ich obete si navzájom nevidia do tváre a nevnímajú navzájom svoju mimiku, gestá a priestorový pohyb. Iniciátori šikany vďaka tomu nevedia bezprostredne/adekvátne posúdiť dôsledok svojho správania, čo ich robí viac a viac ľahostajnými voči pocitom a názorom iných ľudí.
K problému kyberšikany významne prispieva aj fakt, že rodičia len v zriedkavých prípadoch zistia, že ich dieťa je obeťou kybernetickej šikany, keďže deti sa s takýmto problémom rodičom často neradi zdôverujú.
Viac informácií o kybernetickej šikane a možnostiach ako sa jej brániť, získate na edukačnom portáli spoločnosti Kaspersky Lab: kids.kaspersky.com/cyberbullying.
Profily na sieti Instagram nemusia byť iba črepinami informujúcimi o životnom štýle, ale aj pomôckou pre efektívnejšiu rehabilitáciu. Podľa zahraničných webov môžu napríklad pri poruchách príjmu potravy pomáhať čoraz populárnejšie inšpiratívne profily, na ktorých sa zdieľajú fotky zdravých jedál a pokroku v budovaní postavy.
Všetky správy o tom, že internet pomáha v otázke zdravia, by sme mali prijímať s určitou rezervou. Niekoľko príkladov totiž neznamená trend a môže to byť aj tento prípad. Zahraničné odborné tituly The Atlantic, BuzzFeed a Notimpossioblenow uvádzajú, že Instagram môže mať skutočne význam v rehabilitačnom procese.
Motiváciou je spätná väzba a snaha o napodobnenie
Dôvody tohto tvrdenia môžu byť dva. V prvom rade rôzne blogy venujúce sa zdieľaniu fotografií jedál vyzerajú veľmi dobre. Skutočne, veľmi dobre. Jedlá sú pekné, farebné, vyzerajú zdravo a hodnotne. To všetko môže niektorých ľudí motivovať k tomu, aby si k tomu jedlu našli cestu a nepovažovali ho za niečo zlé.
Druhým faktorom je motivácia, ak má človek s poruchami príjmu potravy sám takýto blog. Ten môže totiž monitorovať jeho pokrok v nadobúdaní hmotnosti alebo v príprave vhodných pokrmov. Následné zdieľanie a pozitívna spätná väzba sú motivujúcim faktorom.
Nech sme akýkoľvek, vždy nás zaujíma názor okolia.
Foto: instagram.com/Tumblinbumblincrumblincookie
Pozitívny príklad dievčaťa zo Singapuru
Podľa portálu BuzzFeed, na ktorom nájdete nepochybne aj množstvo nezmyslov, sa nachádza aj výpoveď istej Lin zo Singapuru. Tá si založila účet na Instagrame preto, aby prostredníctvom neho sledovala svoj pokrok v liečbe. Názov tohto účtu je Tumblinbumblincrumblincookie a odporúčam, aby ste si ho pozreli. Toľko krásnych sladkostí som ešte v živote nevidel.
16-ročná Lin mala poruchy príjmu potravy, mala s jedlom veľmi veľké problémy. V rámci liečby si založila profil a dnes má na ňom vyše 120-tisíc odberateľov a vyše 320 príspevkov. Všetky upevňujú jej pozitívny vzťah k jedlu a pozitívne reakcie internetovej komunity je ďalším motivátorom.
Podľa Claire Mysko, programovou riaditeľkou National Eating Disorder Association, sociálne siete nespôsobujú poruchy príjmu potravy. Môžu však doviesť niektorých ľudí k iným ľuďom s nevhodnými názormi a myšlienkami, píše The Atlantic.
Ťažko identifikovateľná zodpovednosť
Osobne nepochybujem o tom, že niektoré účty môžu mať aj negatívny dopad na svojich odberateľov. Nie je to však problém samotných blogov, pretože ich tvorcovia majú slobodu v tvorbe obsahu a je práve na odberateľoch, ako intenzívne ho budú akceptovať.
Ani módny priemysel preferujúci vychudnuté modelky v skutočnosti nie je celkom zodpovedný za ľudí, ktorí chcú chudnúť až v nezdravej miere, je to vždy o konkrétnych ľuďoch. Na druhej strane platí aj to, že množstvo informácií a trendov vnímame skôr podvedome a nie vždy sa im vieme brániť.
Sociálne siete zmenili spôsob našej komunikácie azda najvýznamnejšie od doby, kedy sa svetom začali šíriť klasické e-mailové správy. Je to možno nevyspelosť, neschopnosť pracovať s vlastnou slobodou a nezodpovednosť, čo robí Facebook a Twitter priestorom plným arogancie, hlúposti a pretvárky.
Keď takéto niečo občas vidíme, môže nás to priviesť k rôznym domnienkam a predsudkom, ktoré však nie sú opodstatnené. Nižšie nájdete 7 najčastejších mýtov o sociálnych sieťach, ktoré sa nezakladajú na pravde, no napriek tomu aú veľmi rozšírené.
1. mýtus: Sociálne médiá ničia naše sociálne zručnosti a nahrádzajú offline vzťahy.
Výskum ukazuje, že sociálne média poháňajú vzťahy.
Sociálne média poskytujú spojivo medzi priateľmi.
Väčšina sociálnych médií je používaných na posilnenie existujúcich offline vzťahov.
Sociálne médiá nás môžu spojiť s ľuďmi a príležitosťami, ktoré by bez nich neboli možné.
2. mýtus: Musíte byť na všetkých sociálnych sieťach.
Mali by ste byť na sociálnych sieťach, ktoré slúžia na to, čo sa snažíte robiť.
Všetky komunikačné stratégie (osobné alebo pracovné) musia byť založené na cieľoch.
Chcete vidieť fotky svojich známych? Buďte na Facebooku.
Chcete držať krok so všetkými novinkami? Sledujte Twitter.
3. mýtus: Vôbec nemusíte byť na sociálnych médiách, aby ste mali naplnený a šťastný život.
Možno sa vám sociálne médiá veľmi nepozdávajú, ale vašim blízkym áno. Nemôžete očakávať, že ak sa nepáčia vám, rovnaký postoj budú mať aj ostatní.
Ak ste profesionál, ľudia očakávajú, že budete na webe. Je to metóda validácie. Ak tam nie ste, vyzerá váš biznis neúplno. Ľudia vás chcú spoznať predtým, než s vami pracujú.
4. mýtus: Ľudia nehovoria na sociálnych médiách pravdu.
Výskumy ukazujú, že ľudia sú vo všeobecnosti pravdiví. Nikto nemá rád, keď je zavádzaný.
Prezentujete sa rôzne v závislosti od toho, kde ste a s kým, rovnako ako to platí aj v offline svete. Nejde teda o podvod, ale o vhodné správanie sa podľa kontextu situácie.
5. mýtus: Nemôžete kontrolovať vašu prítomnosť na sociálnych médiách.
Nemôžete, ale je veľký rozdiel, keď sa naučíte, ako fungujú nástroje, ktoré používate. Sú veci, ktoré môžete a mali by ste urobiť. Sociálne médiá sú mocné nástroje, tak by ste sa mali naučiť ich používať predtým, než pohoríte.
Naučte sa používať nastavenia súkromia pre každú platformu.
Opatrne aktualizujte svoj profil – neposkytujte osobné informácie, ktoré sa môžu zbierať naprieč všetkými stránkami.
Rozmýšľajte predtým, než hovoríte. Internet je trvácny a vyhľadateľný. Používajte pravidlo babičky – nezverejňujte niečo, čo by ste nechceli, aby vaša stará mama videla a nikdy nehovorte o niekom vo výťahu, lebo nikdy neviete, kto vás môže počuť.
6. mýtus: Online vzťahy nie sú „skutočné“.
Pri online vzťahoch môže trvať dlhšie, kým dosiahnu dôvernosť, ale majú iné výhody. Ľudia sa cítia bezpečnejšie a tak sú viac otvorení a online vzťahy sú založené skôr na podstate ako na výzore.
Fyzické nápovedy sú veľmi dôležité pre pochopenie významu. V online prostredí na vyjadrenie emócií, humoru, či sarkazmu slúžia väčšinou emotikony alebo rôzne skratky.
Online spojenia môžu poskytnúť veľmi významné prepojenia, keď nie je nič iné dostupné. Aj ľudia, ktorí sú od seba vzdialení, si môžu byť v istých chvíľach blízki a zdieľať spoločné emócie. Ďalej je tu príležitosť spojiť sa s ľuďmi v podobnej životnej situácii, aj keď sme dovtedy o nich nevedeli.
7. mýtus: Sociálne médiá nerobia nič dobré.
Umožňujú ľuďom prístup k pohotovostným zdrojom a darovanie peňazí v krízach.
Dávajú nám vhľad do sveta iných, čo zvyšuje empatiu.
Inšpirujú iných k činom, pretože vidia, že v niečom nie sú sami a iní ľudia sa cítia rovnako.
Nútia spoločnosti byť viac zodpovedné a čestné k zákazníkom.
Odhaľujú veľa zlého správania, ktoré by trvalo dlho, kým by sa zistilo, lokálne aj globálne.
Stále si myslíte, že sociálne siete sú zlé a že ich používatelia ich používajú iba na zdieľanie nezmyselných statusov? Prehodnoďte svoj postoj a majte na sociálne siete dospelý názor.
Po dlhom dni strávenom pred obrazovkou počítača prídeme domov unavení a jediné, čo v tej chvíli chceme, je oddych a pokoj. Niektorí si sadnú pre zmenu pred obrazovku televízora, iní uprednostnia dobré jedlo alebo kino a je tu aj veľmi početná skupina ľudí, ktorá si opäť sadá pred monitor svojho počítača, notebooku, či tabletu, aby trávila svoj voľný čas komunikáciou s priateľmi na sociálnych sieťach. Sme naozaj generáciou, ktorá uprednostňuje elektronický kontakt pred tým skutočným?
Počítač nevyžaduje účasť emócií a kognície, čím zjednodušuje našu interakciu.
Jedným zo známych psychologických experimentov je ultimátna hra. Úlohou účastníka tejto hry je prerozdeliť určité množstvo peňazí medzi seba a spoluhráča. Ak spoluhráč súhlasí s podielom, ktorý mu účastník chce dať, dostanú peniaze obaja. Ak však podiel navrhovaný druhým hráčom neprijme, pretože ho považuje za nespravodlivý, nedostane peniaze ani jeden z hráčov.
Výskumy porovnávajúce mozgovú činnosť pri tejto hre medzi dvomi osobami a medzi osobou a počítačom poukázal na zaujímavé zistenia. Nespravodlivé ponuky vykonané človekom boli odmietnuté vo významne väčšej miere ako rovnaké ponuky robené počítačom. Z toho môžeme usúdiť, že ľudia majú silnejšie emočné reakcie na nespravodlivé ponuky od ľudí ako na rovnaké ponuky od počítačov.
Pre človeka je tiež pirodzenou tendenciou, že pri kontakte s iným človekom automaticky vyhodnocuje jeho výraz tváre a analyzuje, čo si ten druhý myslí. Priama interakcia s ľuďmi si teda vyžaduje omnoho viac kognitívneho úsilia a účasti emócií ako interakcia s počítačom.
Nahradenie neverbálnej komunikáce emotikonmi zjednodušuje námahu pri interakcii.
Každá interakcia, ktorá prebieha tvárou v tvár, prebieha aj na neverbálnej úrovni. Sledujeme tón hlasu, gestá, pohyby, očný kontakt a mnoho iných faktorov, ktoré nám pomáhajú pri pochopení významu povedaného, skúmaní zámeru, postoja druhého účastníka komunikácie.
Pri komunikácii na sociálnych sieťach používame iba minimálne sociálne nápovedy, ktoré môžu aj nemusia objasniť naše skutočné emócie a úmysly. Je omnoho jednoduchšie skryť naše skutočné emócie za jeden emotikon alebo stručnú odpoveď. Pri elektronickej komunikácii nedokážeme odhadnúť, prečo nám náš priateľ neodpovedá na správu alebo či niekto za smajlíky neskrýva svoje trápenie.
Online komunikácia je skutočne jednoduchšia ako komunikácia tvárou v tvár. Nevyžaduje si toľko pozornosti, okamžité odpovede, analýzu neverbálnych signálov. Umožňuje nám robiť súčasne viac vecí, napríklad pozerať si iné webstránky alebo komunikovať s viacerými ľuďmi naraz. Oberá nás však o možnosť pochopiť pocity a emócie človeka, s ktorým komunikujeme. Schopnosť pochopiť sociálnu interakciu vychádza zo zdieľania emočných stavov s druhými ľuďmi, ktoré je možné iba pri priamej interakcii s človekom.
Používanie Facebooku sa stalo bežnou súčasťou života moderného človeka. Častokrát si ani neuvedomujeme, koľko informácií sa dá z nášho správania na sociálnych sieťach vyčítať a koľko spoločných znakov v ich používaní máme napríklad s príslušníkmi rovnakého pohlavia, rovesníkmi alebo na základe nášho vzťahového statusu. V roku 2012 uskutočnili psychológovia zo Spojených štátov medzinárodný výskum o tom, ako sa ľudia správajú na Facebooku. Tu je niekoľko zaujímavých výsledkov:
1. Najaktívnejšie sú na Facebooku ženy, mladí ľudia a slobodní užívatelia.
Skúmané boli faktory ako sociálne porovnávanie, prezeranie si fotiek, hľadanie osobných informácii o druhých ľuďoch, skupinová interakcia, vytváranie dojmu prostredníctvom profilovej fotky, sociálna interakcia, zdieľanie linkov na videá a články a rodinná aktivita.
2. Ženy trávia na Facebooku viac času, majú viac priateľov a častejšie používajú profilovú fotku na vytvorenie dobrého dojmu.
V porovnaní s mužmi sa ženy tiež viac zaujímajú o vzťahový status iných a dávajú viac komentárov k príspevkom iných žien. Ženy si dávajú viac záležať na výbere profilovej fotky a viac sa zaujímajú o fotky svojich priateľov. Mužov viac zaujímal počet priateľov ich priateľov na Facebooku, avšak, nie celkom podľa očakávaní, ich nezaujímali akademické a kariérne úspechy iných.
3. Ženy a starší ľudia sa zapájajú viac do online rodinnej aktivity.
Ako by sa dalo očakávať, starší ľudia trávia na Facebooku najmenej času, majú menej priateľov a vo všeobecnosti sa menej zapájajú do väčšiny aktivít v porovnaní s mladšími ročníkmi. Čas strávený na Facebooku najčastejšie venujú priamej komunikácii s jednotlivcami, častejšie si pozerajú vlastný profil a rodinné fotografie. Starší ľudia si tiež zriedkavejšie pozerajú profily svojich rovesníkov, čo však môže súvisieť skôr s tým, že je stále iba málo zástupcov staršej generácie, ktorí sú aktívni na sociálnych sieťach.
4. Vzťahový status má vplyv na Facebookovú aktivitu mužov, ale iba malý vplyv na aktivitu žien.
Muži, ktorí boli vo vzťahu, trávili menej času pozeraním si profilov žien, venovali menej času písaniu príspevkov, komentovaniu a pozeraniu si fotiek. U žien toto pravidlo neplatilo a teda ženy, ktoré boli vo vzťahu, trávili rovnako veľa času na Facebooku ako ženy, ktoré neboli aktuálne vo vzťahu. Pre obidve pohlavia však platilo, že ako bol daný užívateľ nezadaný, dal si viac záležať na sebaprezentácii prostredníctvom profilovej fotky.
Základnou funkciou sociálnych médii je sprostredkovanie komunikácie medzi ľuďmi. Pre mnohých výskumníkov je však naša komunikácia výborným zdrojom dát, ktoré im pomáhajú predpovedať množstvo vecí.
10. Ceny akcií
Nie každý sa zaujíma o obchodovanie s akciami, avšak pohyby cien na akciovom trhu nás všetkých ovplyvňujú, či už dostupnosťou práce alebo pôžičiek. V roku 2010 vedci z Indiany zistili, že všeobecná nálada na Twitteri môže predpovedať smer trhu s akciami až 6 dní v predstihu. Sociálne siete reflektujú emócie ako strach alebo chamtivosť, na čo reagujú aj trhy. Ak je verejnosť extrémne optimistická, ľudia, ktorí idú proti prúdu, prestanú kupovať akcie alebo ich dokonca predajú. Naopak, ak je verejnosť príliš pesimistická, niektorých akcionárov to podnieti ku kúpe. Výskumníci identifikovali tiež vzťah medzi určitým Google vyhľadávaním a blížiacimi sa prepadmi trhu.
9. Výsledky volieb
V roku 2013 výskumníci dokázali prediktívnu silu zdieľaných tweetov kandidátov volieb na určenie víťaza volieb. Skúmali pri tom iba množstvo tweetov, nie politické presvedčenia alebo komentáre k jednotlivým kandidátom. Využitie sociálnych médii na predpovedanie víťazov volieb však nie je vždy rovnako úspešné, závisí najmä od reprezentatívnosti vzorky, ktorá by mala čo najlepšie zastupovať všeobecnú populáciu. Výskumníci však naďalej pracujú na zlepšení predpovedania výsledkov volieb prostredníctvom sociálnych médií.
8. Nákupné správanie
Dáta zo sociálnych médií môžu obchodníci využívať aj na predpovedanie nášho nákupného správania. Keď dáme na Facebook informáciu o tom, že sme sa práve zasnúbili alebo čakáme dieťa, začnú sa nám objavovať častejšie ponuky na kúpu svadobných šiat, či detských kočíkov. Ak sa v snahe chrániť si súkromie vyhýbame sociálnym sieťam alebo dokonca internetu, určite stále používame platobné alebo zákaznícke karty, ktoré sú zdrojom informácii o našom nákupe. A ak by sme to chceli dotiahnuť úplne do krajností a platili by sme výhradne iba v hotovosti, dnes takmer už v každom obchode snímajú zákazníkov kamery, ktoré vás zaradia do určitej kategórie spotrebiteľov, či už podľa pohlavia, rasy, veku, druhu nákupu alebo celkového vzhľadu.
7. Módne trendy
Analýzou 500-tisíc verejných príspevkov na sociálnych médiách, stránkach, fórach a blogoch sa IBM podarilo predpovedať módny trend o rok skôr. Dizajnéri a obchodníci však využívajú sociálne médiá aj iným spôsobom – vtiahnutím zákazníka do dizajnérskeho procesu. Najprv zverejnia svoj nový dizajn na určitých sociálnych sieťach a následne očakávajú spätnú väzbu, čo pomáha obchodníkom určiť, čo, v akom množstve a kde sa bude predávať. Pred spustením predaja môžu svoj produkt najskôr upraviť podľa predstáv svojich zákazníkov.
6. Váš pracovný výkon
Dnes sa už stalo bežným, že zamestnávatelia si „skontrolujú“ profily svojich potenciálnych zamestnancov na sociálnych sieťach. Vaše fotky v podnapitom stave, ohováranie, rasistické komentáre alebo gramatické chyby o vás určite nerobia dobrý obraz. Dôležité je aj to, čo lajkujete, pretože to môže predpovedať vašu inteligenciu, emočnú stabilitu alebo užívanie drog a alkoholu. Výskumníci vytvorili test, ktorý využíva informácie z facebookového profilu na predpovedanie pracovného výkonu. Skúma prejavy piatich osobnostných čŕt – prívetivosť, svedomitosť, otvorenosť ku skúsenosti, emočná stabilita a extraverzia – vo vašom profile. Napríklad extraverzia sa prejavuje počtom priateľov a fotiek zo spoločenských podujatí.
5. Čo potrebujete vedieť pred stretnutím
Mobilné aplikácie ako Humin, LinkedIn’s Pulse a Connected vás automaticky oboznamujú s novinkami a informáciami o ľuďoch, s ktorými máte stretnutie. Pomáhajú vám tak prelomiť ľady v komunikácii s novým obchodným partnerom, prehĺbiť vzťahy s partnermi alebo vám dávajú najnovšie informácie o firme a jej produktoch. Dokážu synchronizovať váš kalendár s narodeninami, pracovnými výročiami alebo zmenou práce vašich business partnerov.
4. Vaše pohyby
Softvér RIOT využíva vláda na sledovanie pohybov a lokalizáciu ľudí prostredníctvom sociálnych sietí. Lokalizuje človeka na základe jeho zverejnených fotiek a miest, kde boli nasnímané. Táto metóda však čelí vážnej kritike kvôli narúšaniu súkromia.
3. Pokusy o samovraždu
Sociálne média môžu byť použité aj ako varovný systém na predikciu a prevenciu pred samovražednými pokusmi. Keďže väčšina príspevkov je verejná, mohli by fungovať určité prevenčné skupiny, ktoré by poskytovali služby cez sociálne siete. Na základe lokalizácie príspevkov by mohli byť varované školy a zdravotnícke oddelenia v okolí.
2. Vzťahové konflikty a rozvod
Štúdia z Bostonskej univerzity ukázala, že časté používanie sociálnych médií je dobrým prediktorom konfliktov vo vzťahoch a dokonca rozvodu v USA. Ľudia, ktorí nepoužívajú sociálne médiá, boli o 11 percent šťastnejší v ich vzťahu, ako ich používatelia. Sociálne médiá sú síce silným prediktorom vzťahových problémov, ale zväčša nie ich príčinou.
1. Miestny zločin
Aj zdanlivo nevinné príspevky môžu pomôcť policajtom predpovedať, kde sa pravdepodobne vyskytnú určité typy zločinov. Analýza takýchto príspevkov je najúčinnejšia pri predpovedaní prenasledovaní, poškodzovaní cudzej veci, gemblovaní, avšak nie je užitočná pri predpovedaní podpaľačstva, únose detí a zastrašovaní.
Moderné technológie sa stali prirodzenou súčasťou nášho života. Uvedomujeme si však, ako moderné technológie a adaptácia na ne ovplyvňujú náš mozog? Či už v dobrom alebo v zlom, technológie menia naše zmýšľanie.
10. Gramofóny zmenili našu predstavu ideálnej dĺžky piesne
Priemerná dĺžka modernej piesne sú 4 minúty, potom už človek stráca pozornosť. Aj keď by sa mohlo zdať, že tento jav súvisí skôr s internetovou dobou, v skutočnosti súvisí ešte s vynájdením gramofónu v 19. storočí. Staré prehrávače totiž dokázali prehrať iba 4-minútové piesne, čo spôsobilo, že klasická hudba bola prispôsobená novému médiu svojou dĺžkou. Časom sa tak stala táto dĺžka normou a postupne ubúdali aj priaznivci klasickej hudby.
9. Počúvanie rádia zhoršuje naše kritické myslenie
Psychológovia sa dlho zaoberali vplyvom rádia na naše myslenie a prišli k zaujímavému záveru – rádio nás robí viac ovplyvniteľnými. Na rozdiel od iných médii totiž hlas z rádia nie je asociovaný so žiadnou konkrétnou osobou a ľudia mu tak prisudzujú väčšiu dôveryhodnosť. Pri počúvaní rádia menej analyzujeme informácie a vo všeobecnosti sa spája so slabšími kognitívnymi schopnosťami.
8. Staré televízory spôsobili, že naše sny sú čiernobiele
Skúmanie vplyvu televízie na náš mozog je stále aktuálne, ale menej známy je výskum farebnosti snov ovplyvnených typom televízie. Psychologička Eva Muryzn porovnávala farebnosť snov ľudí z rôznych generácii a zistila, že sny starších ľudí sú častejšie čiernobiele v porovnaní s mladšou generáciou, ktorej sny sú prevažne farebné. Rovnako aj v tomto prípade platí, že zážitky z detstva vo veľkej miere ovplyvňujú našu dospelosť. Keď teda človek počas detstva pozeral čiernobielu televíziu, jeho sny budú z veľkej časti aj v súčasnosti čiernobiele.
7. Neustále používanie mobilov nás deprimuje
Štúdia z roku 2011 skúmala mentálne zdravie užívateľov mobilných telefónov. Zistený bol vzťah medzi zvýšeným rizikom depresie a poruchami spánku v súvislosti s nadmerným používaním mobilu. Najsilnejším spúšťačom týchto porúch bola neustála dostupnosť, ktorá ľuďom nedávala čas na poriadny nerušený oddych.
6. Internet mení spôsob čítania
Tisíce rokov ľudia čítali prevažne lineárne a väčšina informácii bola prezentovaná vo forme knihy. V súčasnosti sa viac zameriavame na klávesnicu, sledovanie linkov a zhromažďovanie malého množstva informácii, pričom neustále preklikávame na iné stránky. Jediným spôsobom, ako zachovať tradičné čítanie u našich detí, je učiť ich čítať aj z klasických kníh. Samozrejme, iba ak to považujeme v dnešnej dobe ešte za potrebné.
5. Sociálne médiá zvyšujú našu sebaúctu
Väčšina výskumov poukazuje na negatívne účinky sociálnych médii, avšak netreba sa na ne pozerať iba jednostranne. Výskumníci z univerzity v Indiane zistili, že selektívne správy o sebe nám umožňujú vytvoriť si ideálny sebaobraz, čo následne zvyšuje pocity sebaúcty. Ľudia si tak prispôsobujú obraz seba tak, aby im vyhovoval, čiže sú sami so sebou spokojní bez ohľadu na skutočnosť a to môže byť jedným z kľúčov k sebaúcte.
4. Kultivačná teória
Aj keď sa snažíme neustále popierať negatívne vplyvy televízie na naše zmýšľanie, výskumy dokazujú opak – naše rozlišovanie medzi fantáziou a realitou nie je také dobré, ako si myslíme. Nadmerné pozeranie televízie nám predkladá obrazy, ktoré nereflektujú realitu, no napriek tomu ich integrujeme do nášho obrazu sveta. Takto sa potom formujú naše názory a predsudky, ktoré sú založené na skreslenom zobrazení sveta.
3. Digitálne fotoaparáty zmenili spôsob, akým sa zúčastňujeme podujatí
V minulosti si fotografovanie vyžadovalo veľa času, prípravy a úsilia a bolo bezpochyby limitované nedokonalosťami fotoaparátov. S používaním digitálnych fotoaparátov sa stalo fotenie jednoduchým, rýchlym a dostupným spôsobom zachytenia akejkoľvek situácie. V dôsledku týchto zmien sa však zmenilo aj naše správanie na rôznych koncertoch a oslavách, keďže viac času trávime fotením ako samotným zúčastnením na danom podujatí. Súvisí to aj so spomínaným sebaobrazom v sociálnych médiách, keďže zverejnením fotky z nejakého podujatia vytvárame pozitívny obraz seba.
2. „Walkman efekt“ a interpersonálna komunikácia
Počúvaním osobných prehrávačov sa efektívne zatvárame svetu a vnárame sa do toho vlastného. Ich používanie má však aj sociálne vplyvy na milovníkov hudby. Jedným z nich je pocit, že človek dokáže kontrolovať svoje prostredie. Pozorovaním sa tiež zistilo, že ľudia častejšie diskutujú o súkromných záležitostiach pred ľuďmi so slúchadlami, pretože im to dáva pocit súkromia, aj keď ich používateľ nemusí aktuálne počúvať hudbu.
1. Hranie sa na zlých chlapov vo videohrách zvyšuje pocity viny
Negatívne vplyvy násilných videohier na správanie človeka sú síce stále nejasné, ale zaujímavé je skúmanie pozitívnych vplyvov. Ľudia, ktorí hrajú hry plné násilia a nemorálnych činov, zažívajú pocity viny, pretože mozog interpretuje tieto skutky ako reálne. Vina je zároveň silným motivačným faktorom pre konanie dobra, čo sa premieta tiež do konania dobra v reálnom živote.
