Archív značiek: Odporúčané

Budovanie virtuálneho sveta celkom novým spôsobom s Unreal Engine 4

Spoločnosť Epic Games, ktorá stojí za revolučným rozhraním Unreal Engine, je v súčasnosti priam nadšená z možností virtuálnej reality. Ukázala spôsob, akým môžu vývojári budovať VR svet bez toho, aby sedeli pred monitorom počítača. Všetko môžu spraviť s nasadeným headsetom a prostredie tvoriť takmer vlastnými rukami.

Unreal Engine je platforma, na ktorej beží množstvo moderných vyspelých hier, napríklad Rocket League, Mortal Kombat X, Borderlands a pripravovaný titul Gears of War 4. Modelovanie prostredia takto rozsiahlych a náročných hier je jednou z najťažších úloh pre dizajnérov, grafikov a vývojárov. S riešením, ktoré ponúka Unreal Engine 4, by sa mohla výroba prostredia zjednodušiť a navyše spraviť atraktívnejšou.

Skvelé je, že tento nový feature by sa mal stať súčasťou samotného vývojárskeho prostredia Unreal Engine ešte tento rok, uvedený by mal byť vo svojej finálnej podobe na podujatí GDC už 16. marca 2016.

 

Demonštráciu technológie si pozrite nižšie, nepochybne z nej budete rovnako vo vytŕžení, ako my v redakcii.

Na videu vývojár modeluje 3D prostredie s nasadeným headsetom HTC Vive. O tomto skvelom VR headsete sme už na 3Digital.sk viackrát písali. Predpokladáme, že Epic Games je jedna z vybraných spoločností, ktoré po celom svete dostali od HTC a Valve celkovo 7-tisíc kusov headsetov Vive.

Pýtali sme sa česko-slovenského marketingu HTC, Hany Kremlovej, či je ešte aj dnes možné získať headset na developerské účely. Ak ste slovenský vývojár a máte záujem o HTC Vive, ešte nemusíte vešať hlavu, príde druhá vlna rozdávania. Nie je však možnosť uchádzať sa o zariadenie, o rozdeľovaní zariadení rozhoduje Valve.

Teď už se bohužel k němu (HTC Vive, pozn.red.) nedá přihlásit, prvních 7000 ks je rozdáno, ale bude prý druhá vlna.
Tyto nabídky ale posílá společnost Valve a ne HTC.

 

Zdroj: Building VR in VR with Unreal Engine 4 – Early Preview 

Porsche nemá záujem o autonómne riadenie, iPhone vraj nepatrí na cestu

Porsche CEO Oliver Blume v rozhovore pre nemecký magazín Westfalen-Blatt povedal, že automobily značky Porsche by mali aj v budúcnosti zostať výhradne pod kontrolou vodičov. Tvrdí, že iPhony by mali ostať vo vrecku nohavíc a nejazdiť po cestách.

 
Pokrok v automobilovom priemysle je nezastaviteľný a automobilky sa mu musia aktívne prispôsobovať. Jednou z významných inovácií, ktoré tento priemysel ešte len čakajú, je plne automatizované riadenie vozidiel. Autá, ktoré sú schopné počítačom rozpoznávať dopravné situácie a prechádzať nimi s minimálnym rizikom kolízie, môžete vidieť na cestách už dnes.
Napríklad Mercedes-Benz triedy E novej generácie dostal ako vôbec prvé autonómne vozidlo povolenie jazdiť po americkej Nevade. Samostatnou kapitolou sú potom automobily značky Tesla, ktoré vedia jazdiť vo veľkej miere autonómne aj v prípade, že sú už nejaký ten mesiac či rok staré. To všetko len za pomoci aktualizácie softvéru palubného počítača cez internet.

Interiér Porsche 911. Ilustračná fotografia | Zdroj: Porsche


Oliver Blume ďalej pre Westfalen-Blatt tvrdí, že uzatvoriť partnerstvo s inou dodávateľskou spoločnosťou považuje za nevýhodné, navyše ani ako veľký koncern nemajú žiadne plány vývoja autonómneho riadenia. Naopak, iné inovácie považuje za hodnotné a prínosné, napríklad taký hybridný pohonný systém.
Už v roku 2018 by sa mal do showroomov dostať nový model 911 s plug-in hybridným pohonom schopným prejsť čisto na elektrinu do 50 kilometrov.
Tiež sa v poslednej dobe často skloňuje Mission E Concept, koncepčné vozidlo od Porsche s možným dojazdom na elektrinu až 420 kilometrov. Toto elektrické 4-miestne 4-dverové športové vozidlo by sa však nemalo dočkať sériovej produkcie skôr ako na konci tejto dekády.

Porsche Mission E, koncept elektrického 4-miestneho auta | Zdroj: Porsche


 
Slová Olivera Bluma sú pre fanúšikov značky Porsche veľmi povzbudzujúce. Napovedajú o tom, že aj keď všetky ostatné prémiové nemecké automobilky pomalými krokmi pristupujú k svetu bez šoférovania, Porsche sa k nim nepripája. A celkom rozumieme, prečo by sa v takom Boxsteri či v 911 autonómna jazda neujala. Avšak modely Cayenne a Panamera oslovujú trocha inú cieľovú skupinu, ktorá by si kvôli nedostatočnej technike radšej vybrala model z ponuky BMW, Audi či Mercedesu.
 
 

Prvé vydanie časopisu ECOMOTO

Je pre mňa nesmierne potešenie, že Vám môžem predstaviť prvé vydanie magazínu Ecomoto. Je dostupný celkom zadarmo v tlačenej forme ako časopis a aj ako voľne šíriteľné PDF. Prvé vydanie má 64 strán, na ktorých nájdete široké spektrum tém a všetky nachádzajú súvislosť s tým, čo považujeme za modernú mobilitu.

Stiahnuť Ecomoto 01 (január – marec 2016) – PDF (13 MB)

 
Ecomoto je oveľa viac, ako iba tlačenou verziou webstránky ecomoto.sk. Je to priestor s dôsledne pripraveným a exkluzívnym obsahom, v ktorom nájdete to najpodstatnejšie zo sveta mobility, dopravnej infraštruktúry a s tým súvisiacimi technológiami. A najmä – venujeme sa domácim projektom zo Slovenska, ktoré považujeme za hodnotnejšie, ako desiatky a stovky zahraničných.
Magazín sme navrhli ako štvrťročník, ktorého tlačený náklad bude približne 5-tisíc kusov. Tlačiť budeme v niekoľkých edíciách. Je celkom bezplatný, nájdete ho na vysokých a stredných školách, v našich spriatelených firmách a rôznych spoločenských podujatiach a konferenciách. V elektronickom formáte PDF bude vždy voľne dostupný na stiahnutie zo stránok ecomoto.sk a jeho veľkosť je iba 13 MB, aby sa dal bez problémov stiahnuť aj v kaviarni do tabletu alebo mobilu. Venovali sme veľkú pozornosť tomu, aby aj pri takto malej veľkosti malo PDF pekné fotografie, takže Váš zážitok z čítania nebude poznačený nižšou kvalitou vizuálu.
V prvom vydaní Ecomoto sa dočítate o mnohých zaujímavých témach, od technológií minulosti po automobily budúcnosti. Obzvlášť sa teším z článku o hybridnom športovom vozidle BMW i8 od žilinského predajcu, o elektrických kolobežkách Perut, z rozhovoru o projekte slovenských študentov DriVR a zo všetkých ostatných príspevkov, ktorých príprava zabrala viac ako dva mesiace aktívnej práce.
 
Prajem Vám príjemné čítanie
ERIK STRÍŽ
šéfredaktor magazínu Ecomoto
 
 
 

Stiahnuť Ecomoto 01 (január – marec 2016) – PDF (13 MB)

 

Prvé vydanie magazínu Ecomoto (január 2016)


 

Rozhovor s DriVR: Slovenský projekt spája virtuálnu realitu a diaľkové ovládanie malého auta

Projekt DriVR nemá ambície ovládať veľké automobily, zatiaľ si vystačí s tým malým, ktoré je možné kontrolovať prostredníctvom herného gamepadu. S headsetom virtuálnej reality sa však jeho vodič môže preniesť až do jeho malého kokpitu.

 
O projekte DriVR som počul prvýkrát na slávnostnom otvorení priestorov DigiLab na Fakulte informatiky a informačných technológií na STU v Bratislave, ktorý funkčne vybavila spoločnosť Samsung. Počas otvorenia sa v technicky vyspelom centre odprezentovali tri zaujímavé projekty študentov a pedagógov a jedným z nich bol DriVR.
Zariadenie pozostáva z troch častí a spojenia medzi nimi – vozidlo, centrálna stanica a ovládač. Súčasťou ovládača je gamepad a headset virtuálnej reality Oculus Rift. Malé vozidlo, ktoré pomerne dobre poznáme z našich detských čias, má na sebe pripevnenú kameru na pohyblivej platforme. Tá prijíma signály z headsetu virtuálnej reality a podľa toho sa otáča. Po technickej stránke ide o veľmi zaujímavé spojenie dvoch rôznych zariadení, ktorých používanie vás vie v spojení s ovládačom aspoň virtuálne preniesť na iné fyzické miesto s možnosťou pohybu v ňom.
Projekt DriVR je realizovaný na Ústave poč‎ítačových systémov a sietí na FIIT STU v Bratislave a bol podporený grantom e-talent Nadácie Tatra Banky.
 

Tím projektu DriVR: Natália Trybulová,Tomáš Morvay, Peter Protuš, Albert Prágai, Roman Broniš (vedúci tímu), Martin Habovštiak, Miroslav Siro a Erik Matejov (teamleader)


 
Ako vznikol projekt DriVR?
Roman: Projekt vznikol tak trochu nezvyčajne. Boli sme so spolužiakom na študijnom zahraničnom pobyte vo Švédsku. Po večeroch, keď sa nedalo na internáte zaspať, sme sa zhovárali o všetkom možnom i nemožnom. Jeden večer sme rozmýšľali, s akými technológiami by sme sa chceli stretnúť, vyskúšať si. Zariadenia virtuálnej reality boli vtedy ešte taká novinka. Rozmýšľali sme, čo by sme s nimi mohli robiť, keby sme ich mali. Odpoveď bola ľahká: Byť niekde, kde nemôžeme byť. Čo by to obnášalo? Najprv sme rozmýšľali pripojiť kamery na drony, no trochu sme sa obávali nedostatočnej stabilizácie obrazu, ktorá by pri lete mohla spôsobovať nevoľnosť používateľovi. Rozhodli sme sa preto zostať pri zemi. Prenesene a aj doslovne. No a tak vznikol základný kameň, vlastne hlavná myšlienka projektu DriVR.
 
Z myšlienky sa stal plnohodnotný projekt. Čo k tomu viedlo?
Roman: Ubehol asi rok a na škole sme mali možnosť vypísať pre študentov témy na tímové projekty (viacerí študenti inžinierského štúdia riešia jeden rok zvolenú tému). O tému prejavilo záujem viacero tímov študentov. Prebehlo výberové kolo a priznám sa, dostal som trošku slabší tím ako som mal predstavu (teraz asi na mňa budú na chodbe škaredo zazerať, keď som to prezradil :) ) Sadol som si s mojim tímom za stôl a začali sme navrhovať jednotlivé časti vozidla, kamerového systému, ovládania a pod. Keď sme to už mali vymyslené, stačilo to “už len zložiť”. To v sebe obsahovalo zohnať zariadenia, poskladať ich, prepojiť ich, nastaviť, naprogramovať…jednoducho veľa roboty.
 
Je zložité dopracovať sa k špecifickým zariadeniam, ako sú napríklad okuliare virtuálnej reality?
Roman: Predstavoval som si to jednoduchšie ako to v skutočnosti bolo. Mali sme myšlienku, návrh, ľudí, už len tie zariadenia. Zdalo sa nám, že projekt má potenciál a tak sme sa rozhodli skúsiť požiadať o grant. Prišla výzva na podávanie žiadostí o grant e-talent Nadácie Tatra Banky a povedali sme si, že sa skúsime prihlásiť. Potešilo nás, keď sme zistili, že vybrali aj náš projekt. Od toho momentu už to bolo o výbere zariadení, dodávateľov a dodacích dobách. Zariadenia sme objednávali postupne, aby sme si ich vyskúšali a podľa toho zvolili ďalšie. Mali sme celkom šťastie, veci sadli prekvapivo dobre.
 
Ako dlho na projekte pracujete?
Roman: Pracujeme na ňom približne rok a pol. Približne po pol roku sme mali hotový prvý prototyp. Bol to v podstate mohutný drevený stojan s jedným motorčekom, ktorí točil ramenom s dvomi kamerami. Vtedy sme ešte nemali dodané malé kamery, tak sme použili smartfóny. Bolo to také neohrabané, ale bol to prvý prototyp. Prezentovali sme ho na našej študentskej vedeckej konferencii, dokonca si ho vyskúšal aj prezident SR.
Druhý prototyp bol asi po roku. Zložili sme ho z podvozku RC modelu. Mobilné telefóny sme nahradili malými kamerami, vďaka čomu sme mohli zredukovať drevený držiak. Tento prototyp sme prezentovali na otvorení Samsung/STU Labu na FIIT STU.
No a teraz sme dokončovali práce na modeli ramena, ktoré by malo vedieť operovať v nebezpečných prostrediach.
 

Prototyp DriVR. Dvojica kamier sleduje okolie a nakláňa sa podľa pohybov hlavy používateľa.


 
Aká fáza ​vývoja ​projektu zabrala najviac času?
Roman: Ako pedagogickému vedúcemu mi najviac času zabrala administratíva ohľadom grantu, ale hlavne vybavovanie objednávok zariadení. Vedenie tímu pre mňa už bola len príjemná aktivita, na ktorú som sa vždy tešil. Študenti majú určite iné skúsenosti, veď oni povedia.
Erik: Ja osobne som vnímal ako najťažšiu a najdlhšie trvajúcu fázu počiatočnú analýzu. Náš projekt začínal úplne na nule a bolo potrebné preskúmať všetky možnosti ako sa dopracovať minimálne k prototypu, ktorý by splnil naše ciele. Išlo napríklad o výber vhodného hardvéru, spôsobu prenosu obrazu, spracovania obrazu, ovládania atď. Pre každú takúto oblasť riešenia sme analyzovali hneď viacero technológií a pri návrhu a tvorbe prototypu sme vybrali najvhodnejšie.   
 
A​ký je a​ktuálny stav?
Roman: Ciele projektu, ktoré sme si stanovili, sme aj splnili. Vyrobili sme model vozidla pre operáciu v nehostinných alebo život ohrozujúcich prostrediach. Okuliare virtuálnej reality umožňujú šoférovi lepší prehľad a orientáciu v prostredí. Vieme vozidlo ovládať herným zariadením (herný ovládač z hernej konzoly) a orientáciu kamier smerujeme podľa údajov zo senzorov zo zariadenia virtuálnej reality – čiže keď šofér otočí hlavou, otočia sa aj kamery. Momentálne čakáme na dodanie herného volantu a pedálov, aby mohol mať šofér lepší pocit z jazdy, ak sa to tak dá nazvať.
 
​Je zariadenie plne funkčné?​
Roman: Myslíme, že hej. Po chvíľke používania sa môže prejaviť nevoľnosť. Je to individuálne. Niektorým ľuďom môže byť používanie neznesiteľné, iní nemusia nič pociťovať. V mojom prípade mi bolo zo začiatku nevoľno pri testovaní zariadenia, ale postupom času som si na to zvykol. Dokonca som počul, že vraj ľudia, ktorí majú prax s opicou, sú v tomto prispôsobivejší a nebýva im tak zle. No tak, ako aj pri šoférovaní reálnych vozidiel, aj pri tom našom nesmiete byť pod vplyvom omamných látok. Aj keď neviem, komu by policajti dali dychovú skúšku. Čo vedie k otázke, či budú niekedy jazdiť takéto autá.
 
Podľa vás, budú niekedy jazdiť autá ovládané na diaľku?
Roman: Ťažko povedať, ale myslím si, že skôr nie. V súčasnosti je asi najväčší tlak na samojazdiace autá. Zdá sa, že spoločnosti ako Tesla a Google teraz udávajú trend cestných samojazdiacich vozidiel. Existujú aj súťaže terénnych samojazdiacich áut, tuším ich sponzoruje DARPA.
 

Kostra vozidla DriVR bez kamer.


 
Máte ambície zúčastňovať sa s DriVR na súťažiach, prípadne sa uchádzať o nejaké dotácie, granty?​
Roman: Priznám sa, nerozmýšľal som nad tým. Študenti mi pomaly končia (tento rok končia inžinierske štúdium, tak im držme palce) a nový projekt som si nevypísal. Zariadenia sa však budú dať využiť na iné projekty a pri výučbe.
 
Existuje už niekde vo svete podobný produkt, ktorý vám slúžil ako inšpirácia?
Erik: Existuje podobný projekt IRE, ale neslúžil nám ako inšpirácia. Chceli sme ísť svojou vlastnou cestou a použili sme iné technológie, ako v spomínanom projekte.   
 
Je DriVR kratkodobý projekt alebo uvažujete o jeho rozvoji aj po skončení štúdia?
Erik: Stále existujú niektoré veci, ktoré by mohli DriVR rozšíriť, niektoré veci by sme zase asi urobili trošku inak, každopádne sa tento projekt ešte dá zdokonaliť. No po skončení štúdia, keď budeme pracovať, si už asi ťažko nájdeme čas na nejaké vylepšenia. Ja by som skôr videl možnosť pokračovať na projekte pre mladších študentov. K DriVR je voľne dostupná dokumentácia aj zdrojové súbory.
 
Máte komerčné ambície? Uvažujete, že by ste raz DriVR predávali napr. ako hračku?
Roman: Nie, práve naopak. Nechceli sme z nášho projektu spraviť produkt. Koniec koncov, je to v prvom rade školský projekt a tak sa k tomu staviame. Pri návrhu a vývoji sme sa snažili o výber voľne a ľahko dostupných programov a zariadení. Záujemci alebo študenti si vedia vyhľadať naše zdrojové kódy k programom a pokračovať na našom diele. Môžu si povyberať, čo sa im hodí a navrhnúť napríklad ponorku. Vlastne, ak by som mal teraz pokračovať, tak asi robím ponorku.
 
Je možné spojenie DriVR s Google Cardboard?
Roman: Hrali sme sa aj s touto krabicovou verziou, bola to zábava. Ale popravde, neskúšali sme to otestovať. Pravdepodobne by bolo treba prerobiť pár častí programového kódu. Lepšiu kompatibilitu máme so setom Samsung Gear VR. Programové prostredie aj zariadenia tohto setu sú pre naše účely viac prispôsobené. Každopádne, bolo by veľmi zaujímavé vidieť to aj v takomto lacnejšom prevedení, projekt by sa tak stal prístupnejší ešte väčšiemu množstvu záujemcov.
 
Tomáš: Google Cardboard sme zvažovali ako alternatívu k zariadeniu Oculus Rift. Ako už aj Roman spomenul, jedná sa o zariadenie, ktoré je zamerané hlavne na cenovú dostupnosť (cena rádovo v dolároch) a umožňuje vytvoriť zariadenie virtuálnej reality z bežného smartfónu. S týmto “papierovým zázrakom” sme  pred dodaním zariadenia Oculus Rift dokonca urobili pár pokusov. Ďalej sme sa tejto alternatíve podrobnejšie nevenovali. Určite by to však bola zaujímavá voľba pre cenovo dostupnú DIY verziu projektu DriVR, ktorú by si každý mohol poskladať, zručnejší kutil aj svojpomocne. Pre takúto verziu by bolo možné taktiež zverejniť 3D model vytlačiteľný na 3D tlačiarni, čo by taktiež minimalizovalo náklady.
 

Hardvér použitý pri tvorbe zariadenia DriVR: Headset virtuálnej reality, gamepad a samotné vozidlo na diaľkové ovládanie.


 
Každý individuálne: Ako je DriVR pre vás dôležitý, má vplyv na vaše kariérne ambície po štúdiu? V akej oblasti by ste sa radi videli o pár rokov?
Roman: Projekt DriVR bol pre mňa cenná skúsenosť. Mal som možnosť robiť s novými technológiami a s úžasnými študentami. Ako som na začiatku vravel, že som bol trochu sklamaný z prideleného tímu, tak moje sklamanie sa rozplynulo asi už pri prvom, možno druhom stretnutí so študentami. Veľmi milo ma prekvapili, vynikajúco sa s nimi spolupracovalo. Na stretnutiach postupom času zavládla skoro kamarátska atmosféra. Mal som pocit, že spolupracujem s kolegami a nie so študentami. Odviedli veľký kus roboty a som na nich veľmi hrdý. Okrem toho sa mi projekt DriVR dobre vyníma na mojom životopise. Jediné čo neviem, je povedať, kde sa vidím o 5 rokov.
 
Erik: DriVR bol pri počiatočnom výbere tém až naša druhá alebo tretia voľba. Lákala nás virtuálna realita, ale pre tento projekt bolo treba mať pokročilejšie znalosti aj z hardvéru, ktoré mal z nášho tímu iba jeden člen. Aj preto možno to počiatočné Romanove sklamanie. Čo je však hlavné, k projektu sme si postupne všetci vytvorili vzťah a neraz sa nám stalo, že sme pri riešení nejakého problému strávili aj celé dni. Všetci sme získali popri nových vedomostiach aj skúsenosti s prácou v tíme, rozdeľovaním úloh, komunikáciou v rámci tímu a zažili sme spolu aj veľa zábavy. Čiže nakoniec sme mali vlastne šťastie, že sme sa k tomuto projektu pod Romanovým vedením dostali a ja ho radím medzi najlepšie veci, ktoré som na škole robil.  
 
Tomáš: Spočiatku som projekt DriVR bral ako každé iné „zadanie“, s ktorým sa na univerzite stretávame. Tématicky mal dosť široký záber – bolo potrebné vytvoriť kompletné riešenie od elektroniky na nízkej úrovni až po softvér vykresľujúci výsledný obraz na zariadenie virtuálnej reality. Postupom času sme si však všetci k tomuto projektu vytvorili vzťah. Jednotlivé podúlohy sa prirodzenou cestou rozdelili a každý z nás sa venoval problémom, ktoré mu boli najbližšie. Myslím, že pre všetkých z nás to bola cenna skúsenosť. Projekt nám nedal len teoretické vedomosti, praktické zručnosti a možnosť vyskúšať najnovšie technológie v tejto oblasti. Taktiež sme sa naučili spolupracovať v tíme a navzájom komunikovať. Atmosféra v tíme bola veľmi pohodová, a preto sme zažili aj veľa zábavy. Problémy, ktoré by sme ako jednotlivci pravdepodobne nevyriešili, sme spoločne zvládli a myslím, že celkom úspešne.
Čo sa týka oblasti, v ktorej sa vidím o pár rokov, momentálne to na virtuálnu realitu nevidím. Skôr niečo bližšie k bezpečnosti. Ale človek nikdy nevie, virtuálna realita je veľmi zaujimavé odvetvie a všetko ukáže budúcnosť.
 
Peter: Zo začiatku vyzeral projekt DriVR celkom náročne, ale postupne ako sme analyzovali rôzne spôsoby riešenia sa projekt rozdelil na menšie časti, ktoré sme postupne vypracovali. Pri tvorbe projektu sme sa stretli s niektorými technológiami po prvýkrát, ako napríklad Oculus Rift, či OpenGL, s týmito by sme sa počas bežného štúdia asi nestreli. Tak isto bol tento projekt prvým, na ktorom sme pracovali vo väčšom tíme a toto je asi jedna z hlavných skúseností, ktoré si z tohoto projektu odnesiem. Myslím, že sme tvorili dobrý tím, a naše stretnutia boli občas aj zábavné.
 
Natália: Projekt DriVR nemá vplyv na moje kariérne ambície, ale za to veľmi obohatil moje doterajšie skúsenosti. Či už ide o prácu s novými technológiami, hardvérom alebo prácu a komunikáciu v tíme. Čo sa týka nášho tímu, ako kolektív nám to išlo super, fungovala tam tá správna chémia. Vždy sme vedeli spoločnými silami vyriešiť problém alebo prísť na vhodnú alternatívu s chladnou hlavou a taktiež troškou zmyslu pre humor. S projektom sme strávili dva semestre, či už bol pracovný týždeň alebo víkend, deň alebo noc, trávili sme spolu nad ním veľa času, čím nám určite každému prirástol k srdcu a veľa sme si z neho odniesli. Na otázku, kde by som sa videla o pár rokov, odpoveď ešte neviem.
 
Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a za Ecomoto.sk prajeme veľa úspechov v štúdiu i v práci.

Facebook spraví streamovanie VR videí efektívnejším

Streamovanie videí s 360° záberom nie je dnes vôbec uspokojivé. Vyžaduje si rýchly internet a výkonné zariadenia s nadštandardnou operačnou pamäťou, inak je obraz viditeľne nekvalitný. So zmenou teraz prichádza Facebook, ktorý pripravil nový koncept pre kódovanie a dekódovanie takto veľkých videí. Rozumieť tomu možno nebudete, ale určite zaregistrujete vyššiu kvalitu.

 

Pyramídová geometria pre 360-stupňové VR videá

Rozloženie videa pre použitie vo VR headsetoch a na mobilných zariadeniach je dnes o premietaní celého 360- alebo 180-stupňového záberu do jedného širokouhlého záberu. Celý záber je pritom dekódovaný rovnakým spôsobom, bez ohľadu na to, či sa predpokladá jeho sledovanie vo vodorovnej alebo mierne naklonenej polohe.

Inžinieri z Facebooku prišli s inováciou, ktorá sa týka práve spôsobu rozloženia scény na jednej ploche a spôsobu, akým sa obraz dekóduje v prehrávači. Rozdelenie obrazu na päť častí má potenciál znížiť celkovú veľkosť videa až o 25 percent a navyše redukuje všetky tie nedokonalosti, ktoré v 360-stupňových videách vznikajú.

Nová metóda kódovania a dekódovania videa od Facebooku umožní streamovanie aj 8K videí s 60 snímkami za sekundu (fps). Práve kombinácia rozlíšenia 8K a snímkovania 60 fps je potrebná k tomu, aby sme mali z virtuálnej reality optimálny zážitok.

 

Veľmi dôležitou vecou pre štandardizovanie tohto typu kódovania 360-stupňových videí je jeho využívanie aj mimo Facebooku. Preto vývojári zdrojový kód sprístupnili celkom bezplatne ako open-source.

Viac sa dočítate v nasledovnom príspevku od vývojárov Facebooku:
  Next-generation video encoding techniques for 360 video and VR

 

Pyramídová geometria pre 360-stupňové VR videá od Facebooku

Facebook na poli virtuálnej reality

Možno sa pýtate, prečo s inováciou prichádza práve Facebook. Aktivity tejto sociálnej siete na poli zariadení s virtuálnou realitou však nie sú vôbec nové, práve naopak – sám zakladateľ siete, Mark Zuckerberg, označuje virtuálnu realitu za Next Big Thing, teda významný technologický míľnik.

Okrem toho Facebook v minulosti odkúpil vlastnícke práva na jeden z najvyspelejších VR headsetov na svete, Oculus Rift. Verí, že spojenie sociálnych sietí Facebook, Instagram a virtuálnej reality prinesú pestrú budúcnosť s ešte väčšou interaktivitou.

Netreba tiež zabúdať na to, že Facebook v poslednej dobe investuje veľa energie do rozvoja svojho video-potenciálu, ak to tak môžeme nazvať. Snaží sa presvedčiť používateľov, že by mali svoje videá zverejňovať radšej priamo na Facebooku a nie na YouTube. Integrácia 360-stupňových videí a podpora VR zobrazenia by bola priamym pokračovaní tohto úsilia.

 

ILUSTRAČNÉ FOTO: Carl Zeiss VR One

 

 

Silvia Švecová a jej umelecké portfólio (Rozhovor)

MADE IN SLOVAKIA – Je pre nás potešením, že vám môžeme predstaviť Silviu Švecovú, slovenskú umelkyňu s veľmi zaujímavým portfóliom. Keď som vyhľadával zaujímavých ľudí pre náš seriál Made in Slovakia, viackrát som narazil na diela Silvie Švecovej a vždy na mňa zapôsobili veľmi neurčitým spôsobom. Diela sú atypické, v širokom spektre grafík, fotografií a dizajnov priam vytŕčajú svojou emotívnosťou a zdanlivou jednoduchosťou.

Silvia, tvoju prácu sledujem asi od konca minulého roka, ale grafike a kresbe sa venuješ už dlhšie. Povieš viac o tvojich začiatkoch v tejto umeleckej činnosti?

Všetko to začalo už v detstve. Zbierala som rôzne materiály, kombinovala, skúšala ich kreatívne spájať. Rada som kreslila, čítala literatúru o umení a umelcoch. Mojím najväčším vzorom bol Vincent van Gogh. Aktívne som začala tvoriť asi pred 9 rokmi. Dostala som prvé plátno, farby, štetce a skúsila som sa vyjadriť. Tak ma to očarilo, že som už nemohla prestať. Bol to osud. Začala som maľbou, kresbou, pokračovala som kolážou, kombinovanými technikami, spoločnými objektami vytvorenými s manželom a ďalšími experimentami.

 

Autor: Silvia Švecová

 

Máš umelecké vzdelanie? Má vplyv na tvoje umelecké práce?
Vyštudovala som na Technickej Univerzite Geodéziu, kartografiu a kataster, čo nie je priamo umelecký smer :-)
Ale napriek tomu ma to ovplyvnilo a posunulo istým spôsobom v samotnej tvorbe, čiary, body, línie, geometria, …to všetko akosi mám stále v dielach zakódované ako tajnú šifru. Na vernisážach sa mi často stáva, že ľudia, po tom ako sa dozvedia, že som vyštudovala geodéziu, to zrazu jasne cítia v tvorbe.

 

Myslíš, že aby umelec mohol tvoriť kvalitne, potrebuje mať aj formálne vzdelanie?
Neviem, či sa dá zovšeobecniť skutočnosť, že umelec musí byť vyštudovaný. Umenie musí mať človek v krvi, musí ho cítiť a vedieť podať. Musí ním dýchať a nevedieť bez neho žiť. Ja bez neho nie som ja. Formálne vzdelanie je skvelá vec, pomáha zístať prehľad o histórii umenia, prehľad o technikách tvorby, vytvára komunitu rovnako orientovaných ľudí a umožňuje počas školy vystavovať tam, kde to bez akademického vzdelania nie je možné. Ale na druhej strane, to všetko ešte nie je cieľ, je to len nástroj, ktorý človek až svojou vlastnou tvorbou po škole môže zhodnotiť a posunúť do roviny profesionálneho umelca. Čo nie je jednoduché. Kvalita umelca sa nedefinuje školou, ale samotnou originalitou, invenčnosťou a výpovednou hodnotou jeho diel. Preto si myslím, že umelec nie je len ten, kto striktne dodržal hierarchiu spoločenských postupov a skončil školu, ale že ním môže byť i človek, ktorý sa neformálne vzdeláva, objavuje, hľadá, tvorí, baží po sebaobjavovaní, sebavyjadrovaní, stále rastie a chce sa do diela celý odovzdať. Tak sa cítim ja.

 

Silvia Švecová, kresba

 

Z tvojich prác ma veľmi oslovili najmä diela Targets a Swirl of events. Neviem sa rozhodnúť, či na mňa pôsobia pozitívne alebo (presne naopak) depresívne. Čo ti slúžilo ako inšpirácia pri týchto dielach?
Inšpiráciou pri diele Targets bola myšlienka, že človek si môže vyberať v živote z viacerých možností, ktoré zdanlivo pôsobia rovnako – ako tri terče na obraze – ale on má možnosť iba jedného zásahu. Hľadanie správneho rozhodnutia, to čo sa javí ako rovnaké, identické, nie je rovnaké, je jedinečné, osobité ako všetko, čo na tomto svete vytvorila príroda a Boh. Nebolo mojím úmyslom vytvárať depresiu, skôr naopak, hlbšie zamyslenie a hľadanie ciest. Swirl of events je ako špirála, ktorá v sebe nesie udalosti nášho života, ktoré sa rodia, plynú, trvajú, menia sa a znova a dokola, sú nekonečným vírom. Obrazu dominuje síce čierna farba, ale dôvodom jej výberu bolo skôr vytvorenie hĺbky, tajomnosti a majestátnosti priestoru.

 

Silvia Švecová: Swirl of events

 

Existuje niečo, čo by ťa v práci inšpirovalo všeobecne?
Inšpirácia prichádza sama, nečakane, nebadane, po rôznych cestovateľských zážitkoch, po návštevách múzeí a galérií, pri pohľade na inšpiratívnu architektúru, po brázdení na internete, po skvelej hudbe, po skvelých zážitkoch s rodinou a priateľmi, po stretnutí so skvelými tvorivými ľuďmi, ale hlavne vtedy, keď sa nad vecami zamýšľam do hĺbky.

 

Koho práce ťa ovplyvňovali v začiatkoch a koho dnes? Prípadne koho práce vo svojej oblasti považuješ za inšpiratívne?
Ako som už vravela, Vincent van Gogh bol a aj je môj vzor. Jeho neľahký osud, jeho impresia a cit v obrazoch, ale hlavne to, že bol úplne iný ako ostatní a stále sám sebou. Mám rada diela Joana Miró, Melity Gwerkovej, Fera Liptáka, Márie Slovákovej, Lucy Hudec, Eweliny Suchanek, Oli Niepsuj, ale môj súčasný top je Scott Bergey. Je to bývalý kanadský pilot, ktorý sa okolo tridsiatky rozhodol pre výtvarné umenie a dal si pauzu v lietaní. Teraz lieta na plátnach a iných podkladoch a je skvelý. Nenapodobniteľný.

 

Autor: Silvia Švecová, projekt RECYKLOVAČKA

 

Okrem maľby/kresby sa venuješ aj inému? 
Najradšej maľujem, kreslím a robím koláže. Spolupracujem so zahraničnou firmou Bakero, kde na základe môjho obrazu „Urban Space“ vyrobili v Indii exkluzívny ručne tkaný koberec, ktorý bol prezentovaný v máji tohto roka na veľtrhu INDEX 2015 v Dubaji a v septembri na veľtrhu Maison and Objet v Paríži. Momentálne je vystavený v Prahe a v budúcom roku plánujem obraz spolu s kobercom vystaviť v ZOYA Museum v Elesko wine park v Modre, kde sa koná i Salón výtvarníkov, kde sa každoročne spolu s výtvarníkmi z malokarpatského regiónu spoločne prezentujem.

Digitálnej grafike a recyklovanému umeniu sa momentálne venujem dosť intenzívne. Mám záujem vytvárať umenie zo zdanlivo nepotrebných materiálov a pre verejnosť ponúknuť vo svojom ateliéri zážitkové RECYKLOVAČKY, kde si vytvoria pod mojim dohľadom neopakovateľné dielo, ekologickej, ľudskej i umeleckej hodnoty. Mám potrebu šíriť svoje umelecké cítenie bližšie k ľuďom a nabádať ich k radosti z tvorenia a k umelecko-duševným hodnotám.

 

Ako to vyzerá s komerčným uplatnením umelcov tvojho typu na Slovensku? A v zahraničí? Dá sa vďaka umeniu celkom vynechať zo života tradičné zamestnanie?
Na Slovensku je to s umením vo všeobecnosti ťažšie. Vyštudovaní umelci majú problém živiť sa vyslovene výtvarným umením. Veľakrát sú z nich učitelia či grafici, málokto ostáva vyslovene slobodným umelcom na voľnej nohe a živí sa výlučne umením. V zahraničí je to reálnejšie. Komerčné uplatnenie umelca je hlavne o tom, ako sa propaguje, aký ma marketing, ako často a kde vystavuje, aké má kontakty a chuť robiť podporu predaja svojich diel viac ako samotnú tvorbu. Ideálne je mať manažéra na túto činnosť, čo však na Slovensku nie je typické. Ja si hľadám cestičky na výstavy a propagáciu sama. Snažím sa o spojenie príjemného s užitočným, tvorím grafický dizajn a rozbieham vo svojom ateliéri takzvané RECYKLOVAČKY, ktoré budú mať pravidelný charakter a budú určené pre deti i dospelých. Budú zážitkovou formou v príjemnom prostredí pozitívne umelecky kreovať ľudí.

 

Autor: Silvia Švecová

 

Čo okrem Recyklovačky pripravuješ pre rok 2016? Kde môžeme vidieť tvoje diela?
Plán je tvoriť, tvoriť, tvoriť. Chcem sa viac venovať plagátovej tvorbe a kolážám, pripravujem si podklad na grafickú publikáciu s ilustráciami. Milujem ilustrácie. Budem už tradične vystavovať v ZOYA Museum v Modre na Salóne výtvarníkov; v Národnom osvetovom centre v Bratislave, kde sa zúčastňujem už niekoľko rokov súťaže Výtvarné spektrum; vo svojom ateliéri počas Dňa otvorených ateliérov, ktoré organizuje MOS Modra; snáď aj budúci rok sa budem môcť naživo odprezentovať na plenéry živelnej maľby na festivale Umenie a víno vo Svätom Jure. Hádam sa mi podarí sa odprezentovať i v zahraničí a naštartovať nové obzory v tvorbe.

 

Silvia Švecová, rozhovor pre 3Digital.sk

Silvia Švecová – profil (siskart.eu, Behance)

Narodila som sa v Prešove ( Slovensko ) v roku 1978, žijem v Bratislave od roku 2001 a od roku 2011 tvorím v ​​Častej. Som kreativistka, experimentátorka, realizátorka, idealistka, i výtvarníčka.  Od mala, som sa venovala  tvorbe úžitkového umenia a umeleckým remeslám. Veľmi pozitívne ma „zasiahla“ ilustračná tvorba ako aj práca s rôznymi materiálmi pri vytváraní textilných či iných diel. Spolu s manželom sa spolupodieľam pri zrode kreatívnych myšlienok a kreatívnych návrhov prevažne v oblasti umeleckej činnosti. Prostredníctvom maľovania a kreatívneho vytvárania sa snažím „potichu“ vyjadrovať svoje vnútorné „ja“ a komunikovať tak s okolitým svetom. Tvorím prevažne ilustrácie s orientáciou na detail, až po abstraktné, expresionistické obrazy a kresby, ktoré zachytávajú mnoho výjavov a podôb. Moja abstraktná tvorba je plná prekvapení a odhaľuje nové dimenzie maľby. V súčasnosti spolupracujem s grafikmi v oblasti web dizajnu ako aj na poli interiérového dizajnu. Vytváram i originálne grafické návrhy pre konkrétne zameranie či zadanie.

 

 

Remix OS je Android pre počítače, bude prenosný a celkom zadarmo

Android je softvérová platforma, ktorej možnosti presahujú uplatnenie iba v mobilných telefónoch a tabletoch. Remix OS je taká úprava systému Android, ktorá ponúka plnohodnotné Windows UI v kompaktnej veľkosti, s nízkymi nárokmi na výkon a pamäť. Vyzerá skvele a úžasné je, že bude prenosný, spustiteľný z obyčajných USB kľúčov typu FAT32 a celkom zadarmo. Zadarmo bude inštalácia, používanie a tiež všetky aktualizácie.

Svet elektroniky sa mení a počítače sa vyvíjajú veľkou rýchlosťou. Na poli, ktoré dodnes prakticky monopolne obsadzovali Microsoft a Apple, dnes prichádza Android ako lepšia alternatíva k distribúciam Linuxu. Android pre počítače s názvom Remix OS je kompletne prepracovaný, hoci ako jadro používa Android Lollipop.

V základnom režime je tvorený upraveným rozhraním, aplikácie otvára v oknách. Má spodnú lištu v štýle Štartu vo Windowse a na ploche niekoľko radov a riadkov odkazov na aplikácie. Vývojár svoj operačný systém štandardne vybavil správcom súborov, ktorý funguje prakticky rovnako, ako sme na to zvyknutí z Windowsov, Macov a Linuxov.

Zdroj: Jide Technology na Youtube.com

 

Android zameraný na produktívne využitie

Remix OS je v prvom rade o produktivite. Podporuje pokročilý multitasking, čo je vo svete androidových zariadení významný skok vpred. Ani tablety s 10-palcovými displejmi stále nepodporujú taký multitasking, ktorý by sa dal porovnať s Windowsom. A pritom je to veľmi dôležité, pretože až vtedy sa môže systém uchádzať o pozornosť ľudí, ktorí potrebujú na svojom zariadení skutočne pracovať – napríklad písať články či pripravovať reporty.

Po stránke kompatibility by mal byť Remix OS celkom otvorený, rovnako ako ostatné Androidy. Budú sa dať na ňom spustiť všetky bežné aplikácie, podľa videa v ich verzii pre mobilné telefóny. V prípade potreby však bude možné prepínať aj na celoobrazový mód, prípadne aplikáciu minimalizovať do spodnej lišty.

Remix OS bežiaci na Android Lollipop

 

Prenosný a celkom zadarmo

Nespornou výhodou systému Remix OS bude jeho prenosnosť. Bude sa dať spustiť z USB 3.0 kľúča s minimálnou veľkosťou 8 GB a formátovaný do FAT32. Systém je možné bootovať na čipsetoch x86, na ktorých beží až 80 percent počítačov vo svete.

Stiahnutie, inštalácia, používanie a aj preberanie aktualizácií bude celkom zadarmo, čo je veľmi zásadné v budúcej uplatniteľnosti systému. Inštalačný súbor sa bude dať od polovice januára zo stránok vývojára – JIDE.COM.

Remix OS bežiaci na Android Lollipop

 

Remix OS od Jide nie je jediným Androidom upraveným pre potreby pokročilého multitaskingu a s lepším UI. Aj samotné Google už predáva notebooky so systémom Chrome OS, na ktorom je možné spúšťať aj Android aplikácie. V minulosti sme tiež písali o vývojároch, ktorí sa síce snažili napodobniť Windows UI na Androide, avšak ich riešenie bolo pomalé a nie celkom praktické – išlo skôr o launcher bežiaci na bežnom Androide.

Iný prípad je All-in-One počítač HP Slate 21 – ten pracuje so štandardným Androidom, čo však nemusí byť celkom ideálne riešenie, keď všetky spúšťané aplikácie sú celoobrazové.

 

Remix OS bežiaci na Android Lollipop

Remix OS bežiaci na Android Lollipop

Remix OS bežiaci na Android Lollipop

Remix OS bežiaci na Android Lollipop

Remix OS bežiaci na Android Lollipop

 

HTC Vive Pre – Druhá generácia VR headsetu

Spoločnosť HTC predstavila Vive Pre, druhú generáciu systému virtuálnej reality pre vývojárov, s úplne novou prednou kamerou a technológiou room-scale.

 

Vynovený dizajn náhlavnej súpravy Vive bol prepracovaný tak, aby ponúkol väčšie pohodlie pre užívateľa a zvýšil mieru virtuálneho zážitku. Náhlavná súprava je teraz kompaktnejšia a ponúka nový dizajn popruhu, ktorý zaisťuje väčšiu stabilitu a rovnováhu. Zdokonalený vizuálny systém s jasnejším displejom a vylepšeniami obrazu ponúkne ešte hlbší pocit z virtuálneho zážitku. Vymeniteľné penové vložky na vnútornej strane a tesnenie v oblasti nosa zabezpečia pohodlné a bezpečné používanie. Vive Pre je možné ľahko upraviť, aby perfektne sadla na každý typ tváre a bola kompatibilná s rôznymi druhmi okuliarov.

 

HTC Vive sme vyskúšali aj my – čítajte náš článok z novembra 2015.

 

Integrovaná predná kamera spája fyzické a virtuálne svety

Vive Pre prináša prvky reálneho sveta do ríše virtuálnej reality. Novo vyvinutá predná kamera vám umožní robiť viac tak vo vnútri, ako aj mimo vášho virtuálneho sveta zmiešaním fyzických prvkov do virtuálneho priestoru. Byť schopný si sadnúť, nájsť svoj nápoj a pokračovať v rozhovore bez toho, aby ste si dali dole náhlavnú súpravu, je len začiatok toho, čo všetko je možné.

VR set HTC Vive Pre

 

Lepšie ovládanie

re dokonalý zážitok z virtuálnej reality boli ovládače pre Vive prerobené a vylepšené, ponúkajú lepšiu ergonómiu, oblejšie hrany, väčšiu rovnováhu, nové textúrované tlačidlá a priľnavé podložky pre komfortnejší pocit v ruke. Nová dvojfázová spúšť umožňuje hladkú interakciu s predmetmi a hmatová odozva dodáva životne dôležitú spätnú väzbu o vašich interakciách s virtuálnym svetom. Ovládače sú vybavené integrovanými dobíjacími lítium-polymérovými batériami s microUSB portom pre nabíjanie. Na jedno nabitie poskytnú viac ako 4 hodiny prevádzky.

Základňové stanice Vive boli tiež prepracované, aby boli viac kompaktné, tichšie a zabezpečili zlepšené sledovanie.

Bezdrôtové ovládače k HTC Vive Pre

 

Formovanie priemyslu virtuálnej reality

Od ohlásenia Vive spoločnosti HTC a Valve pracovali s tisíckami vývojárov a partnerov s cieľom vytvoriť obsah pre virtuálnu realitu naprieč širokým spektrom sektorov – od gamingu a zábavy až po zdravie, automobilový priemysel, maloobchod a vzdelávanie. HTC a viac ako 15 Vive partnerov predstaví aplikácie pre virtuálnu realitu na veľtrhu CES 2016, kde budú demonštrovať potenciál sveta predstavivosti bez obmedzení. Popredný výrobca automobilov Audi vytvoril luxusný zážitok pre spotrebiteľov, ktorí si môžu preskúmať virtuálne modely áut, vrátane Audi R8. Spoločnosť Dassault predstaví svoj vývoj a budúcnosť v oblasti 3D produktového dizajnu vo virtuálnej realite. HTC na podujatí CES 2016 tiež predstaví novú značku pre Vive.

Externé senzory pre HTC Vive Pre

 

Komerčné spustenie Vive je naplánované na apríl 2016, ale spoločnosti HTC a Valve začnú nový rok tým, že pre vývojárov dajú k dispozícii ďalších 7000 zariadení.

 

VR headset HTC Vive Pre

 

Malý zázrak. Fotili sme nové BMW radu 7 so Sony RX100 IV.

Fotili sme nové BMW radu 7 asi najlepším kompaktným fotoaparátom na svete. RX100 od Sony je hotový zázrak, pretože napriek malým rozmerom zhotovuje fotografie na úrovni lepšej zrkadlovky. Musím sa dokonca priznať, že po skúsenosti s týmto fotoaparátom mám chuť redakčný Fujifilm S4000 zahodiť do koša.

 

Sú to veľmi odvážne slová, avšak možno aj vy by ste ich hovorili po skúsenosti s týmto malým zázrakom o Sony.

Po technickej stránke je RX100 kúskom vyspelej techniky s kvalitným snímačom, variabilným displejom, spoľahlivou automatikou a modernými spojeniami pre pre o súborov. Okrem tradičného USB je fotoaparát vybavený aj Wi-Fi a NFC spojeniami.

Sony RX100 IV

Sony RX100 IV

 

Nové BMW radu 7 som fotil pre magazíny ecomoto.sk a UnitedLife. Pôvodne som zamýšľal vo veľkej miere využiť redakčný Fujifilm rady S, avšak už prvé snímky zo Sony ma presvedčili o kladoch tohto síce malého, ale potenciálom veľkého fotoaparátu.

Fotené so Sony RX100 IV

Veľmi pozitívne hodnotím spoľahlivú a priam úžasnú automatiku. V automatickom režime sa RX100 o všetko postará sám. Akoby vedel sám a správne zhodnotiť, kam zaostriť, veľmi dobre sa vyrovnáva aj s priveľkými svetelnými kontrastmi v rámci jednej scény a farby udržiava verné realite aj vtedy, keď svetelné podmienky nie sú ideálne.

Sony RX100 IV

Sony RX100 IV

Sony RX100 IV

 

Samostatnými kapitolami sú makro a nočný režim. Zábery z blízkosti približne 3 – 6 cm jednoducho nemajú konkurenciu. S jediným objektívom dokáže automatika robiť skvelé zábery, snáď akéhokoľvek druhu.

Fotené so Sony RX100 IV

Fotené so Sony RX100 IV

 

Nočné zábery boli pre mňa potešením. Fotoaparát nepotrebuje vysoké ISO, aby boli aj nočné scény svetlé a plné detailov. Obzvlášť dobre si vie Sony poradiť s nočnými scénami, v ktorých je jeden výrazne osvetlený objekt.

Fotené so Sony RX100 IV

Fotené so Sony RX100 IV

 

Zhodnotenie

Sony RX100 IV je vynikajúci fotoaparát, ktorý síce vyzerá ako kompakt, ale zhotovuje fotografie na úrovni Canon 60D – a to vôbec nepreháňam. Určite odporúčam pozrieť si neupravené fotografie, môžete si ich stiahnuť z nášho Google Drive. Snáď jediným nedostatkom tohto malého zázraku je jeho vyššia cena. Nepochybujem však o tom, že pri niektorej z foriem financovania vám tých zopár desiatok eur mesačne bohato vykompenzujú skvelé výrazne nadpriemerné fotografické výsledky.

Pomerne dobre si viem predstaviť aj to, že by bol Sony RX100 sekundárnym prístrojom eventového fotografa. Musel by sa však naučiť niekoľko stručných argumentov, aby vysvetlil, prečo fotí kompaktom.

Fotografie nájdete na našom Google Drive:

Francúzsky plán na elektromobil za menej ako 7-tisíc eur

Konferencia o klimatických zmenách v Paríži sa konala v komplikovaných časoch a venovala sa ešte komplikovanejším otázkam. Zúčastnené krajiny predstavili svoje plány na zlepšenie svetovej klímy a Francúzsko v tomto kontexte ohlásilo prípravu ľudového elektromobilu.

 
Ľudový elektromobil by mal nachádzať inšpiráciu vo vozidle Citroen 2CV, ktoré je dodnes ikonické. Mestský automobil s plne elektrickým pohonom by mal byť po vzore tohto vozidla malý, ľahký, po novom rýchlo dobíjateľný a hlavne lacný. Jeho cena by sa mala pohybovať niekde okolo úrovne 7-tisíc eur, prípadne ešte menej. Až vtedy by sa mohlo stať skutočne ľudovým a malo by potenciál osloviť široké masy ľudí, ktoré by jeho používaním aktívne znižovali emisie uvoľňované do ovzdušia.
Do vízie malého, úsporného a ľahkého vozidla celkom dobre zapadá napríklad Renault Twizy. Je to síce aptypické vozidlo s jediným sedadlom, má však hmotnosť iba 474 kilogramov, 13 kW elektrický motor, maximálnu rýchlosť okolo 80 km/h a cenu štartujúcu už na 7 340 eurách. Jeho dojazd je necelých 100 km.
Vieme si predstaviť, že s pridaním niekoľkých kilowattov a aspoň jedného či troch sedadiel by sa mohol z Twizyho stať typický francúzsky elektromobil do mesta.

Renault Twizy, elektromobil pre jedného pasažiera


Renault Twizy, elektromobil pre jedného pasažiera


 
 

Essen International: Gant bolo potrebné modernizovať, jeho zákazníci starli

O rebranding odevnej značky GANT sa postarala švédska spoločnosť Essen International. Firma s centrálou v Štokholme prezradila viac o tom, prečo pre klienta pripravila tak radikálny rebranding, aký mal klient problém a s akými ambíciami uvádza medzinárodnú kampaň „They changed the world. Not the shirt“.

Problém

Odevná značka Gant existuje od roku 1949, kedy bola založená v Spojených štátoch. Dnes značka patrí pod švajčiarsku retailovú skupinu Maus Fréres. Gant je typický precíznym šitím, vysokou kvalitou materiálov a skôr konzervatívnym dizajnom produktov, pričom jeho základy nachádzame v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Bolo to obdobie významných inovácií nielen v móde, ale aj v celom modernom svete a druhá polovica 20. storočia pre Gant znamenala obdobie úspechov.

Vstup značky do 21. storočia síce nebol najhorší, avšak potýkala sa s veľkým problémom. Konzervatívna značka iba ťažšie oslovovala nové generácie zákazníkov a jej existujúca zákaznícka základňa starla. Aj napriek jej lojálnosti sa Gant začínal stávať módnou značkou typickou pre staršie ročníky, čo nevyhovovalo záujmu spoločnosti o oslovovanie mladých ľudí.

Gant disponuje veľmi pozitívnym imidžom, ľudia vo všeobecnosti vnímajú značku dobre. Práve v tomto videla agentúra Essen International veľký potenciál pre výraznejšiu modernizáciu, ktorá by mohla byť pozitívne prijatá aj staršími zákazníkmi.

 

Ambície

Essen International uvádza, že chcela značke Gant dopriať to „halo“, ktoré mala koncom minulého storočia. Koncept spočíval v pripomínaní si historickej hodnoty značky, ktorej v posledných rokoch nebola venovaná dostatočná pozornosť.

Cieľom bolo komunikovať Gant ako prémiovú lifestyleovú značku oblečenia a jeden hero produkt, ktorý by sa mal stať pre značku typický. Nebolo ťažké za tento hero produkt vybrať práve košeľu.

Rozhodlo sa, že namiesto komplikovaných vizuálov bude dominovať jednoduchosť. Dôraz sa bude klásť na charakter značky, na jej históriu a na jednoznačné slogany. Zmena vo vizuálnej propagácii značky je pritom nepopierateľná.

 

Proces

Essen International spoločne s Gantom vypracoval komplexnú štúdiu o tom, ako je značka vnímaná vo svete, aké sú jej silné stránky, slabosti a príležitosti. Boli vedené rozhovory so stalkholdermi z celého sveta a s potencionálnymi zákazníkmi z Berlína, Londýna, Madridu, Šanghaja, Štokholmu a Washingtonu.

Na tomto základe sa Essen International rozhodol pre košeľu ako pre hero produkt značky Gant. Aj naďalej sa tým oslovuje staršia časť zákazníckeho spektra, ale vďaka jednoduchým vizuálom kampaní aj mladšie ročníky. Gant tak vstupuje do moderného sveta, ale zachováva si svoj vlastný charakter.

Agentúra pripravila pre klienta rozsiahly balíček obsahujúci nové dizajnové guidelines, ale aj vlastné fonty a nové jednoduché logo – písmeno G v štvorci pootočenom o 45 stupňov. Nový font, ktorý by sa mal pre Gant stať typickým, je Gant Modern.

 

Výsledok

Podľa slov agentúry Essen International sa vlastníkom Gantu nový vizuál veľmi páčil, prijal ho a rozhodol nasadiť už tento rok. Výsledkom je medzinárodná kampaň „They changed the world. Not the shirt“, ktorá má verejnosť zoznámiť nielen s novým imidžom značky, ale aj poukázať na jej historickú hodnotu.

 

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

Rebranding značky GANT od Essen International (Švédsko, 2015)

 

Headset virtuálnej reality HTC Vive si budete môcť skúsiť v Bory Mall Bratislava

HTC ponúkne slovenským fanúšikom jedinečnú príležitosť vyskúšať si pohľad do virtuálnej reality vďaka headsetu HTC Vive na podujatí NextGen Expo 2015 v Bory Mall Bratislava.

 

Po veľkom úspechu na svetových gamingových podujatiach pripravila spoločnosť HTC aj pre slovenských fanúšikov jedinečnú príležitosť vyskúšať si naživo virtuálnu realitu vďaka headsetu HTC Vive. Dych berúci zážitok budú môcť zažiť v HTC Playzóne na digitálno-lifestylovej show NextGen Expo 2015 v priestoroch nákupného centra Bory Mall v Bratislave.

HTC Playzóna otvorí svoje brány do virtuálnej reality v dňoch 21. – 22. novembra 2015. V sobotu 21. novembra 2015 o 15:00 sa v HTC Playzóne navyše uskutoční aj zaujímavá prednáška o mobilných technológiách v podaní HTC experta Jana Dvořáka.

Headset HTC Vive, pracujúci na platforme SteamVR, prenáša virtuálne svety z obrazovky počítača priamo do vášho domova. Ponúkne pohľady a zvuky natoľko živé a reálne, že zažijete cestovanie v čase a priestore bez akýchkoľvek obmedzení.

Headset Vive bol vyvinutý v spolupráci so spoločnosťou Valve, tvorcom takých prelomových hier ako Portal alebo Half-Life. HTC je svetovým výrobcom špičkovej spotrebnej elektroniky, Valve je naopak bezkonkurenčná v realizácii architektúry virtuálnych svetov. Vive beží na platforme Valve SteamVR, takže veľa hier, ktoré využívajú jej schopnosti, budú už čoskoro k dispozícii prostredníctvom služby Steam.

 

Test Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style: Ako funguje režim Active ECO?

Krásny hatchback s hodnotným interiérom a dobrými jazdnými vlastnosťami. Ekologický mód nefunguje tak výrazne, ako by sme očakávali, ale priemerná spotreba je stále prijateľná.
 

Zhodnotenie v skratke

Hyundai i30 bol pre mňa vôbec prvým jazdeným vozidlom tejto značky a možno aj preto vo mne zanechal pozitívne dojmy. Očakával som kvalitný interiér s veľkorysým priestorom a jazdné vlastnosti, ktoré ustoja aj dynamickú jazdu – a dočkal som sa. Nie je toho veľa, čo by som i30 mohol vyčítať, v skutočnosti je pre mňa takmer prototypom automobilu pre mladú rodinu.
Hyundai i30 sa navyše predáva za rozumné ceny od 11 990 eur, s financovaním už od 102 eur a v ponuke predajcov sú často bonusové balíčky výbavy.
 
Ak zvažujete kúpu vozidla Hyundai 30, nepochybne ste prečítali už niekoľko recenzií a testov. My sa venujeme predovšetkým témam, ktoré súvisia s ekologickou a ekonomickou prevádzkou vozidiel, preto sa aj Hyundai i30 pozeráme z tohto pohľadu. 
Na test sme získali variant 1,6 GDi DCT Style, ktorý sa pýši dobrými oficiálnymi údajmi o prevádzke:
Mesto: 7,5 l / 100 km
Medzimesto: 4,8 l / 100 km
Kombinovaná spotreba: 5,8 l / 100 km (namerali sme 6,8 l/ 100km)
Emisie CO2: 136 g / 100 km
Realita je podobná, hoci som počas testu nameral o celý liter vyššiu kombinovanú spotrebu, ako je uvádzané. Bol to dôsledok veľmi dynamickej jazdy, rozhodne sa nejazdilo na spotrebu – napriek tomu je výsledok veľmi dobrý.
 
 

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


 

Technické údaje

Motor: 1,6 GDi, 4 valce, benzín
Max. výkon: 99 kW, 135 koní
Max. krútiaci moment: 164 Nm
Objem nádrže: 53 litrov
Objem valcov: 1591 cm3
Prevodovka:  2-spojkový 7-stupňový automat s možnosťou poloautomatického radenia
Max. rýchlosť: 195 km/h
Zrýchlenie: 10,7 sekundy
Rozmery: d4300 × š1780 × v1470 mm
Rázvor kolies: 2560 mm
Rozchod predných kolies: 1563 mm
Rozchod zadných kolies: 1571 mm
Polomer otáčania: 5,3 m
Svetlá výška min. 140 mm
Batožinový priestor: 378 / 1316 litrov
 

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


 

Jazdný režim Active ECO v praxi

Hyundai i30 ponúka možnosť jazdiť aj v režime Active ECO, ktorý sa aktivuje stlačením tlačidla na ľavej strane pod volantom. V minulosti táto funkcia informovala vodiča o tom, kedy jazdí ekologicky a ekonomicky. To bolo v roku 2011, kedy sa táto technológia uplatnila v sériovo vyrábaných modeloch značky Hyundai. Keď ste držali motor v nižších otáčkach, neakcelerovali ste priveľmi rýchlo a preraďovali s predstihom, svietila zelená kontrolka ECO na prístrojovej doske. Tak mohol vodič vlastným pričinením znižovať nielen spotrebu, ale aj emisie počas prevádzky svojho vozidla.
Moderný režim Active ECO je však o niečo vyspelejší. Je prítomný počas celej doby jazdy, dá sa zapnúť aj počas prebiehajúcej jazdy a údajne ho nie je potrebné zapínať pri každom štarte motora. Moja skúsenosť ale bola, že keď som vozidlo odparkoval a o niekoľko minút či hodín znova naštartoval, Active ECO zapnuté nebolo.
 

Tlačidlo Active ECO naľavo od volantu.


 
Vplyv jazdného režimu Active ECO nachádza význam skôr na dlhších cestách, nie v meste. Napriek tomu sa mi zdá, že by som dokázal rozpoznať ekologický/ekonomický režim od toho štandardného, pretože sa v nich motor správa odlišne. Prvotný pocit bol taký, že v zapnutom režime Active ECO motor reaguje pomalšie, ak ho vyslovene nevytočím nad 2500 otáčok.
V spojení so 7-stupňovou prevodovkou DTC sa tento režim prejavuje snahou automaticky o zaraďovanie čo možno najvyššieho prevodu, v rýchlosti 40 km/h nemá problém zaradiť štvorku či pár km/h dokonca päťku.
V mojom prípade nedopadol krátky test jazdného režimu Active ECO veľmi dobre, pretože vôbec neznížil priemernú potrebu. Dokonca mierne stúpla, považujem to však za dôsledok veľmi krátkeho testu, ktorý mi bol ponúknutý. Viem sa však zaručiť za to, že správanie motora sa zmenilo znateľne a že na dlhšej trase mimo mesto by mal nižšiu spotrebu i emisie CO2.
Výrobca udáva, že v praktickej každodennej prevádzke dokáže režim Active ECO ušetriť až sedem percent spotreby, ktorú by ste za rovnakých okolností namerali v štandardnom jazdnom režime. V praxi to znamená, že ak ste doteraz na benzín minuli každý mesiac 50 eur, s neustále zapnutým režimom Active ECO zaplatíte 46,5 eur.
 

Zelená ikona ECO indikuje zapnutý režim Active ECO. Funguje inak ako v roku 2011.


 

Niekoľko slov k i30: Karoséria

Hyundai i30 je tradičný hatchback s ambíciami konkurovať aj vozidlám typu kombi. Má členité dynamické línie karosérie, ktoré sú reakciou na aktuálne dizajnové trendy v automobilovom priemysle. Predná maska je pre značku typická a s väčším modelom i40 zdieľa množstvo podobností. V skutočnosti si môžete modely i30 a i40 veľmi ľahko popliesť, významnejšie rozdiely sú zreteľné skôr pri pohľade na profil automobilov. i40 je zreteľne dlhší.
 

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


 

Skvelý interiér

Interiér je to, s čím sa budete ako vodič a pasažier stretávať najčastejšie, preto je mimoriadne dôležité, aby bol spracovaný dôsledne a s dôrazom na drobné praktické riešenia. Hyundai i30 je v tomto ohľade vynikajúci, pretože každé jedno tlačidlo je na dosah ruky, dobre hmatateľné aj naslepo, ovládače klimatizácie sú k dispozícii aj spolujazdcovi, na volante je rozumný počet ovládačov a tlačidiel.
 

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


 
Veľmi pozitívne tiež hodnotím grafiku prístrojovej dosky. Vľavo ručičkový otáčkomer, vpravo tachometer, uprostred farebný displej s inverznou grafikou. Na centrálnom displeji s uhlopriečkou asi štyri palce sa zobrazuje to najpodstatnejšie, zmeniť režim zobrazovania môžete stlačením tlačidla na volante. Osobne si najviac vyhovoval režim, ktorý vidíte na fotke nižšie, teda informácia o priemernej spotrebe, okamžitej spotrebe, teplote a stave palivovej nádrže. Ďalšie funkcie displeja sú o sledovaní odjazdenej vzdialenosti (Trip A, Trip B).
Je skvelé, že priamo na displeji sa vždy zobrazuje vonkajšia teplota vzduchu, ale chýbalo mi permanentné zobrazenie aktuálneho času. To nájdete až na centrálnom displeji na stredovej konzole, kde sa zobrazuje aj všetko ostatné – od rádia po navigačné pokyny. Tie sú, mimochodom, veľmi presné, zreteľné a ovládanie navigačného softvéru je skoro intuitívne.

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Skúsenosť s Hyundai i30 1,6 GDi DCT vo výbave Style považujem za veľmi pozitívnu. Ak zvažujete kúpu tohto vozidla a ešte ste nemali príležitosť vyskúšať si ho, vedzte, že sa budete môcť tešiť na hodnotný interiér, ktorému vôbec neškodí ani značné využívanie plastov. Skvelý volant, výborné sedadlá (u vodiča s elektronickým nastavením), príjemne nastavený podvozok a celková atmosféra v interiéri, za to všetko by som dal Hyundai veľmi podobnú známku, ktorú by som inak udelil niektorému prémiovému nemeckému výrobcovi.
Hyundai i30 sa navyše predáva už od 11 990 eur, predajcovia ponúkajú financovia od 102 eur mesačne a ak máte nejaký ten rozpočet navyše, výrobca vám ponúkne širokú paletu doplnkovej výbavy, s ktorou budete môcť zahanbiť aj mnohých majiteľovi bavorákov.
 

Všetky fotografie Hyundai i30 od ecomoto.sk:

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Tlačidlo Active ECO naľavo od volantu.


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Zelená ikona ECO indikuje zapnutý režim Active ECO. Funguje inak ako v roku 2011.


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


 

Slovenská firma predala tisíc ton zdravých snackov. O Maxsporte sa pritom veľa nepíše.

NEZVEREJNENÉ

Je to slovenská firma so slovenskými zakladateľmi a domácim kapitálom, napriek tomu sa o nej veľa nehovorí. Maxsport má tendenciu rásť a už dnes ju môžeme považovať za príklad pre moderné slovenské start-upy.

 

Značka Maxsport vznikla v roku 2005 a podľa jej vlastných slov bolo jej zámerom nielen vyrábať, ale aj vyvíjať doplnky výživy práve na Slovensku. Pri vývoji produktov firma spolupracovala so Slovenskou technickou univerzitou a diagnoticko-športovým centrom DIAG a pri ich výrobe využíva aj domáce suroviny.

Zakladateľ firmy, Ivan Kovačič, v roku 2010 predal značku novým vlastníkom a Martin Poledna a Peter Kulich firmu expandovali. Dnes značka predáva v dovedna 40 krajinách. Zámerom zakladateľa bolo vytvoriť domácu konkurenciu pre veľké spoločnosti predávajúce proteínové tyčinky. Po roku 2010 firma sledovala priam raketový nárast tržieb, pričom za rok 2011 dosiahla 183-tisíc, za 2016 už 8,1 milióna eur. Kľúčom k úspechu malo byť okrem redizajnu obalov uvedeniu nových produktov tiež modernizovanie predajných kanálov: snacky sa začali objavovať na pultoch obchodných reťazcov a čerpacích staníc.

 

Martin Poledna a Peter Kulich zo slovenskej firmy MAXSPORT

Dnes tvoria veľkú časť predaja značky proteínové tyčinky či zdravá proteínová káva. V priebehu minulého roka sa na celom svete podarilo rozpredať až tisíc ton zdravých snackov a až 30-tisíc litrov kávy Royal Protein Ice Coffee. To znamená, že zákazníci nakúpili stotisíc kusov tejto kávy s objemom 249 ml. Zaujímavosťou je výroba a predaj proteínových tyčiniek pre deti.

Pritom iba na Slovensku sa predalo až 300 000 kg zdravých produktov. 40 percent z celkového predaja značky tvorí známa proteínová tyčinka PROTEIN BAR, za minulý rok sa jej predalo až 400 ton. „Keď si predstavíte, že je to ako postaviť vedľa seba 80 slonov, je to neuveriteľné,“ hodnotí výsledky Peter Kulich, jeden z majiteľov firmy MAXSPORT.

Sú to mimoriadne čísla, najmä ak vezmeme do úvahy, že ide čisto slovenský projekt.

Teraz sa Maxsport orientuje aj na spotrebiteľov, ktorí trpia potravinovými alergiami alebo majú záujem o vegetariánsku či dokonca vegánsku stravu. Kulich tvrdí, že dnes nie je problém pochutnávať si na ich tyčinke bez lepku, mlieka, pridaného cukru či čokolády.

 

Zaujímavosťou je, že aj v tejto oblasti podnikania sa dá ešte stále prichádzať s inováciami a novými produktmi. Slovenská firma najnovšie vstúpila do „kategórie pochutín“, do slaných snackov. Takzvané proteínové čipsy vyzerajú rovnako lákavo ako ich „nezdraví“ konkurenti, pritom obsahujú až 20 percent bielkovín. Výrobca uvádza, že ich výhodou je aj to, že neobsahujú lepok, spĺňajú kritériá pre označenie za vegánske a nie sú smažené, ale pečené.

Maxsport teda píše úspešný príbeh a zaraďuje sa k slovenským firmám, ktoré môžu byť kladené za vzor pre ďalších podnikateľných entuziastov – a to aj napriek tomu, že počas prvých rokov zmenili vlastníkov a prakticky celý marketing.