Minulý týždeň IT Asociácia Slovenska za účasti ministra školstva Petra Plavčana a podpredsedu vlády Petra Pellgriniho uviedla nový IT Fitness Test pre rok 2017. Ten minuloročný vraj poukázal na nedostatky mládeže, ale aj pedagógov a novinárov v otázke ich digitálnej gramotnosti. ITAS aj naďalej apeluje na to, aby sa Slovensko aktívne snažilo zvyšovať úroveň digitálnej gramotnosti a počítačových zručností, pričom svoj komplexný IT Fitness Test ponúka celkom zadarmo.
Prvé testovanie žiakov pomocou testu IT Fitness prebehlo už 4.4.2017. Test si však môže spraviť ktokoľvek bez ohľadu na vek a pracovnú pozíciu. Dodnes sa otestovalo vyše 2820 ľudí s priemernou úspešnosťou nepriaznivých 54 percent. Lelovský z ITAS hovorí aj o tom, že hoci táto nízka úspešnosť vo veľkej miere reflektuje neskúsenosť s technológiami na Slovensku, zároveň je však IT Fitness test komplexný a náročný.
Celý test pozostáva z 30 otázok rozdelených do 6 kategórií:
• Internet;
• bezpečnosť a počítačové systémy;
• kolaboratívne nástroje a sociálne siete;
• kancelárske nástroje;
• komplexné úlohy;
• online marketing.
Tlačová konferencia ITAS, na ktorej bol uvedený IT Fitness test pre rok 2017 (foto: Erik Stríž)
„V 6. ročníku bol obsah IT Fitness testu doplnený o oblasť webového resp. online marketingu vďaka spolupráci s rozsiahlou vzdelávacou platformou Digitálna garáž, ktorú na Slovensku a v ďalších krajinách Európy realizuje spoločnosť Google.“ uvádza ITAS vo svojej tlačovej správe k projektu.
Dôvody, prečo dať IT Fitness testu šancu a prečo je dobrý
#1 Je relevantný pri hľadaní práce
Mne osobne sa ako technologickému novinárovi projekt páči a sám som test absolvoval. To aj napriek tomu, že sa okrem písania aktívne živím aj aplikovaním moderných technológií do firiem a v nemalej miere aj online marketingu, čo by už samo o sebe malo svedčiť o mojich počítačových zručnostiach. Jeho absolvovanie a vyjadrenie úspešnosti v percentách sú teraz relevantnou a korektnou vizitkou mojich schopností.
Platí to aj pre každého iného človeka, ktorý by mal záujem doplniť svoj životopis o objektívny údaj hovoriaci o jeho počítačových zručnostiach. Pre potencionálneho zamestnávateľa môže byť výhodou už len samotné absolvovanie tohto testu a pri pohľade na výsledky tiež dôkazom o schopnostiach uchádzača o zamestnanie. Riaditeľka portálu Profesia.sk
#2 Zamestnávatelia ním môžu preveriť schopnosti budúcich a súčasných zamestnancov
Pre zamestnávateľov je IT Fitness ideálny spôsob, ako prakticky a univerzálne overiť schopnosti uchádzačov o zamestnanie, prípadne si preveriť schopnosti súčasných zamestnancov. Každá firma, ktorej zámerom je napredovať, musí považovať vzdelávanie svojich zamestnancov za jednu z priorít a pomocou tohto testu môžu túto prioritu napĺňať.
Platí to aj pre školy, ktoré takto môžu overiť napríklad aj vlastných pedagógov, či držia krok s dobou a vzdelávajú sa.
Výber z dvoch verzií testu: jedna je pre základné školy, druhá pre firmy, verejnosť, SŠ a VŠ. Screenshot z IT Fitness testu 2017
#3 Vytvorili ho odborníci a je aktuálny
Záber IT Fitness testu je naozaj široký. Venuje sa všetkému a už prvé otázky dokazujú, že je prepracovaný detailne a svedomito. Bol som dokonca prekvapený z toho, aká aktivita sa od testovaného vyžaduje. Nejde o žiadne klišé otázky, ale skutočne premyslené zadania, ktoré má testovaný splniť. Má síce na výber zo štyroch odpovedí, vyberať ich náhodne však nedáva šancu na úspech.
#4 Aj keď testovaný neuspeje, naučí sa nové veci
IT Fitness test je výborný spôsob, ako si osvojiť nové zručnosti, dokonca vo veľmi praktickej forme. Keď test od testovaného vyžaduje, aby na internete hľadal obrázok tučniaka a vyberal iba spomedzi clipartov, núti to človeka, aby hľadal riešenie. A ak ho nenájde, môže osloviť napríklad pedagóga alebo priateľa, aby mu s testom pomohol. Síce výsledok tohto testu už potom nebude celkom korektný, testovaný sa však naučí, ako riešiť zadania práce s internetom.
Screenshot z IT Fitness testu 2017
#5 Je zadarmo
Skutočnosť, že je IT Fitness úplne zadarmo, je asi najdôležitejší argument, prečo by ste ho mali vyskúšať aj na sebe samom, vo svojej firme alebo škole. Je do darček od IT Asociácie Slovenska, ktorý na jednej strane preveruje počítačové zručnosti národa, na druhej strane mu dáva praktické nástroje, ako môže svoje schopnosti kontrolovať a vylepšovať.
Stačí navštíviť webstránku www.itfitnesstest.sk, zaregistrovať sa a spustiť test.
Nová generácia celebrít je iná, ako tá prechádzajúca. Je dynamická, priznáva svoje nedostatky a stavia na nich dôveru svojich fanúšikov. Influenceri sú ľudia, ktorí majú vplyv na verejnosť a darí sa im práve vďaka internetu. A agentúry tento ich vplyv vedia využiť, čím sa mení celý trh s reklamou.
Internet zmenil všetko. Slávnym človekom sa môže stať doslova ktokoľvek, nie iba ten vyvolený kamarát kamaráta, ktorý má kamaráta vo vedení niektorej z televízií. Populárnym sa môže stať aj ten, kto ani nemá čo povedať, tí však zvyčajne odžijú svojich 15 minút slávy a rýchlo sa na nich zabudne. Tí, ktorí sa o svoju fanúšikovskú komunitu starajú, pracujú na svojich projektoch intenzívne a budujú si meno, majú šancu stať sa nielen slávnymi a obľúbenými, ale aj akceptovanými ako reklamný nosič. To je kľúčové, pretože práve tak môžu svoj spoločenský status premeniť na peniaze.
Začiatkom tohto roka ste si mohli na stránkach 3Digital prečítať rozhovor so slovenskou umelkyňou Silviou Švecovou, ktorej sme sa pýtali na jej tvorbu, inšpirácie a budúcnosť. Pred niekoľkými týždňami sa Silvia ohlásila opäť s krásnym projektom Kniha Fantázie, ktorému by mal každý priaznivec domácej tvorby venovať pozornosť.
Kniha Fantázie je kniha s častokrát neurčitými ilustráciami, ktoré nútia čitateľa, aby sa stal spolutvorcom. Je to pestrá zmes rôznorodosti, do ktorej môžete dokresľovať, dopisovať, tvoriť a kreovať. Silvia tvrdí, že jej kniha je zážitkovou terapiou, nástrojom na uvoľnenie a pobavenie, pomáha pri abreakcii, rozvíja tvorivosť, predstavivosť, kreativitu, vizuomotoriku, jemnú motoriku, sústredenie pozornosti, divergentné myslenie i estetické cítenie.
Kniha Fantázie (Silvia Švecová) // fotíme smartfónom Sony Xperia X
Zdanlivé zameranie na deti je skutočne iba zdanlivé, pretože sa v ilustráciách nájde každý dospelý človek. Stačí sa trocha zapozerať, prečítať si niekoľko úvodných slov, zobrať do ruky ceruzku a zvyšok pôjde aj sám. Knihu Fantázie som od Silvie prijal s potešením, pretože sa mi zdala ako skvelé oživenie v tom pestrom mixe funkčných hračiek, ktoré dostávajú netere. V skutočnosti však kniha väčšmi oslovila všetkých dospelých.
Silvia píše, že jej kniha je vhodná pre deti i dospelých od 3 do 99 rokov, pre jednotlivcov, páry, rodiny, či skupiny. Kniha Fantázie pozostáva z 33 autorských ilustrácií a každá druhá strana je prázdna. Slúži na to, aby mohol čitateľ-spolutvorca popustiť uzdu fantázie a aby mohol knihu používať aj ako papierový notes na zapisovanie poznámok.
Kniha Fantázie (Silvia Švecová) // fotíme smartfónom Sony Xperia X
ROZHOVOR S AUTORKOU
Ako dlho vznikala Kniha Fantázie?
Silvia: Omaľovánka pre deti a dospelých Kniha Fantázie vznikala niekoľko mesiacov. Spúšťačom celej série ilustrácií bol Deň Otvorených Ateliérov v Malokarpatskom regióne. Počas otvorenia svojho ateliéru som vo voľnej chvíli začala kresliť do skicára minimalistické obrázky. Potom som ich mala zrazu akosi viacej, a tak som ich spojila a „spravila som im domček“. Malý sen sa stal skutočnosťou. Sen ako prostredníctvom svojej tvorby odovzdávať kus seba, svoju lásku k umeniu a vytvárať ľuďom skvelý pocit zo života a z objavovania samého seba cez umenie.
Je to tvoje autorské dielo alebo si na jej tvorbe s niekým spolupracovala?
Silvia: Kniha Fantázie je mojím autorským dielom. Čo sa týka psychologického posudku, spolupracovala som s kamarátkou psychologičkou a zároveň riaditeľkou jazykovej škôlky, ktorá mi dala na ilustrácie odborné vyjadrenie. Pri grafickom spracovaní som spolupracovala so svojím skvelým manželom. Tlač mi zabezpečil kamarát. Spolupráca prišla prirodzene a bez nej to nejde. Všetkým som za to veľmi vďačná.
Je kniha pokračovaním tvojej bežnej tvorby alebo si vyskúšala aj niečo nové (techniky, postupy)?
Silvia: Kniha Fantázie je i pokračovaním mojej tvorby a zároveň je i v niečom iná, nová. Snažila som sa o minimalizmus a abstrakciu, čo už v mojej doterajšej tvorbe nie je novinka. Inakosť a nóvum je práve v tom, že som sa snažila zakomponovať do jednej kresby, minimálnymi grafickými prvkami – bod a čiara, viacero objektov, ktoré je potrebné hľadať.
Otáčaním ilustrácie do rôznych uhlov, či svetových strán, sa odkrývajú nové objekty a tvary. Niektoré sú hotovým objektom, iné je možné dokresliť alebo dokrášliť podľa vlastnej fantázie.
Hlavným cieľom bolo vytvoriť jednoduchú kresbu, ktorá už sama o sebe je zrozumiteľná a na druhej strane podporiť kreativitu a predstavivosť hľadaním nových objektov v objekte. Znie to asi komplikovane, ale je to prosté: stačí vziať napr. farbičky a pustiť sa do vymaľovania, fantázii sa medze nekladú.
Nemala som v úmysle napodobňovať mandalu či iné relaxačné antistresové omaľovánky, ktorých je v súčasnosti na trhu dosť veľa. Chcela som byť osobitá, ponúknuť zážitkové hľadanie a rozvíjanie fantázie cez objekty, ktoré nemajú iba jeden význam. Chcela som tým ukázať ľuďom cestu a nie cieľ.
Vymaľovaná Kniha Fantázie
Kde sa dá Kniha Fantázie kúpiť? Ak áno, kde a za koľko? :)
Silvia: Kniha Fantázie, čaká na vás v týchto obchodných miestach: Gorila Urban Space BA – kamenný obchod, v e-shope Gorila.sk – knižný supermarket, kníhkupectvo Artforum Pezinok, kníhkupectvo FOLLY Modra, Mestská knižnica Modra – Letná čitáreň KC, Libresso Books & Coffee Prešov.
Môžete si ju pozrieť v náhľade, prípadne i objednať na:
Začiatkom februára sa v bratislavskej galérii umenia IZAKaJA otvorila výstava maliara Roberta Almásiho s názvom Dotyky. Na vernisáži som sa Almásiho pýtal nielen na diela, ktoré práve vystavuje.
V umeleckej tvorbe Roberta Almásiho sa stretáva abstrakcia s vyobrazením človeka, prírody a zvierat. Podľa jeho vlastných slov je každý z obrazov kompletnou kompozíciou, zvyčajne s motívom ženy v prírode. “Žena, to je krajina a všetky jej kopce, údolia, vrchy, to reprezentuje jej telesné krivky,” tvrdí Almási.
Pán Almási, ako dlho sa venujete umeleckej tvorbe?
Mám 67 rokov, takže je to už veľmi dlho, od svojich dvanástich rokov ale veľmi intenzívne. Už v prvých ročníkoch na základnej škole som nekreslil to, čo učiteľka. Kedysi sa v škole kreslili také základné tvary, jablko, hruška, zajačik, ale ja som v tom videl iba tú guľu s ušami. Kreslil skutočného zajaca, ktorého som videl u susedov na dvore a učiteľka to nerada videla. To boli moje počiatky, ale potom som nastúpil na strednú umeleckú priemyslovku do Brna, kde som študoval grafiku. Po strednej škole som sa vrátil do Bratislavy na VŠVÚ, kde ma učil aj pán Matejka, ktorý počas môjho štúdia odišiel na druhý svet. Študoval som monumentálnu tvorbu a v tejto oblasti som aj pracoval neskôr ako monumentalista, robil som veľké gobelíny, drevené plastiky, maľby na steny, kamene, mramor. Prešiel som všetkým možným a vždy po týchto veľkých náročných prácach som si maľoval vlastné malé obrazy – známi o mne aj hovorievali, že “je dobrý vo veľkom, ale aj vo formáte vreckovky je stále čitateľný jeho rukopis”.
Na výstave Dotyky v galérii IZAKaJA nájdete aj v priebehu marca prierez tvorbou Roberta Almásiho. Celá výstava je rozdelená na dve oddelené časti, pričom v jednej z nich nájdete prevládajúcu červenú farbu, v druhej zmes ostaných. Zaujímavosťou je, že v rámci jedného obrazu sú zvyčajne kombinované iba dve farby a ich odtiene.
Almásiho tvorba je úzko spätá s motívom ženy a prírody, významné miesto v jeho živote i umeleckej činnosti majú kone, ktorým sa aktívne venoval tridsať rokov.
Robert Almási a Erik Stríž, autor rozhovoru (foto: izakaja.sk)
Vraveli ste, že by ste sa neradi nechali zaradiť do niektorého umeleckého štýlu. Je ale aspoň niektorý, ktorý vo vašej tvorbe prevláda?
Už sa ma snažili niekam zaradiť aj ostatní, často spomínali všelijaké -izmy. Pre mňa to ale nebolo dôležité, ja som maľoval, čo som chcel maľovať. Je ale možné, že som naturista, keďže vychádzam z prírody. Že sa v mojich obrazoch objavujú ženské telá a figúry, to je v podstate krajina – krajina pozostávajúca zo stromov, lúk, trávy, v nej môže ležať nejaký akt.
Mám rád more, Dunaj, vo vlnách sú opäť figúry ženských tiel a najmä na mojich obrazoch nájdete kone. Jazdil som tridsať rokov a dávalo mi to akúsi silu. Kone najprv musíte pripraviť, očistiť, potom si zajazdíte, je to aj fyzicky náročná práca. Podobne je to aj s obrazmi, najprv si ich treba pripraviť, napnúť plátno a tak ďalej, počas tohto čase musela v hlave dozrieť myšlienka na budúci obraz. Ani som ho už nechcel pokaziť, keď som sa kvôli nemu toľko narobil :-) Keď som už pristúpil k obrazu, vždy som vedel, čo budem maľovať a ako.
Takisto keď chodím na rôzne medzinárodné sympózia, tak nikdy na ne nejdem nepripravený. Prvé dva dni sú o rozhovoroch, pohode, o pripíjaní si s vínkom, ale potom už prichádza naozajstná práca. Nedávno sa mi stalo, že ma kolegovia upozornili, že sa predsa nepredbiehame a nesúťažíme, ale ja som iba potreboval zo seba dostať ten obraz krajiny, ktorú som videl v hlave.
Čo vás inšpiruje k tvorbe? Koho tvorba vás najviac ovplyvnila?
Určite je to krajina, ženy, kone, mám rád prostredie Žitného ostrova. Mám veľmi rád Tatry, rád som sa lyžoval, prešiel som aj kus sveta. To všetko je inšpiratívne.
Samozrejme, že na strednej škole som mal veľmi rád impresionistov, ale to podľa mňa dobre vidieť aj v mojej tvorbe. Inšpiráciu nachádzam tiež v moderných umelcoch, ktorí vedia jednou linkou, pár fľakmi niečo naznačiť a človek cíti, že to nie je iba fľak, farba, ale je to kus krásneho detailu.
Na tejto výstave Dotyky môžete vidieť prierez mojou tvorbou za posledných asi šesť rokov. Je to komorná výstava v galérii IZAKaJA menších a stredných formátov.
Živíte sa dnes výhradne umením?
Asi som sa narodil pod nejakou šťastnou hviezdou, pretože som sa umením živil vždy. Hneď po škole som dostal veľkú robotu a potom to išlo jedno za druhým. Kedysi som robil malé formáty, ktoré si ľudia vedeli kúpiť a postupne moja klientela narastala, že som nikdy nemal problémy. Avšak je to sínusoida, raz si hore, raz dole a v umení ako takom je to skoro katastrofa.
Vnímam zmenu sveta, vzniklo veľa zbohatlíkov, ktorí uprednostňujú autíčka, baráky a chrámy, ale umenie nie. Umenie je u nich na poslednom mieste. Kedysi kupovala obrazy stredná vrstva, lekári, inžinieri, ktorí chceli mať doma umenie. Neboli to horibilné sumy, ale táto stredná vrstva dnes vymiera a má to vplyv aj na umelcov.
Ja ale nie som tak náročný, že by som potreboval mať štyri Mercedesy, potrebujem jedno auto, ktorým viem previezť diela na výstavy. Nemám pocit, že by som potreboval mať hromady peňazí, to kazí život. Prežiť krásne, mať veľkú záhradu, mať pokoj, maľovať, v tom vidím zmysel.
Profil Roberta Almásiho:
IZAKaJA – Robert Almási, narodený 27. 01. 1948 v Kostolných Kračanoch, po ukončení Strednej umelecko priemyselnej školy v Brne a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa usadil v Dunajskej Strede, kde tvoril a aktívne sa zapájal do kultúrne spoločenských aktivít, od 2002 žije a tvorí v rodnej obci, kde vo svojom ateliéri vytvoril možnosť vystavovať svoje ako aj diela kolegov čo sa stretlo s kladným ohlasom v okolí a jeho dielňu navštevuje nespočetné množstvo záujemcov – autor hlboko zakorenený vo svojom rodnom kraji s prevládajúcim citovým vzťahom ku krajine Žitného ostrova, neustále hľadajúci a nachádzajúci dušu tejto krajiny.
V roku 2008 mu diagnostikovali sklerózu multiplex a aj napriek ochoreniu (alebo snáď práve vďaka nemu) sa aktívne venuje umeleckej práci, organizuje výstavy svojich diel a vlastným príkladom poukazuje na to, že aj zdravotne hendikepovaní chcú a vedia tvoriť. Maliara Jozefa Hubáleka som sa pýtal na jeho umeleckú činnosť, čo ho inšpiruje, ktoré zo svojich diel považuje za najhodnotnejšie a do akej miery jeho tvorbu ovplyvňuje ochorenie.
Pán Hubálek, predstavte sa prosím niekoľkými vetami.
Narodil som sa v roku 1976 v Smoleniciach a dnes žijem v Slovenskej Novej Vsi. Som vyučený maliar-natierač a moje záľuby sú, samozrejme, maľovanie a cykloturistika v rámci možností, dobrý film, hudba. Som na invalidnom dôchodku, nakoľko mám diagnostikovanú sklerózu multiplex od roku 2008.
Maľovaniu sa venujem už od detstva, ale intenzívne som sa mu začal venovať až po príchode ochorenia . Maľovanie je môj koníček, som vlastne taký samouk. Tvorím podľa svojich finančných možností, hoci tých nie je veľa. Som rád a teší ma, ak sa moja tvorba páči aj verejnosti, to ma posúva vpred.
„Mesačný svit“ a „Niekto iný“, Jozef Hubálek
Čo pre vás znamená umenie? Prečo ste si vybrali za ústredný štýl práve abstrakciu?
Umenie pre mňa znamená prezentovať svoju predstavivosť, fantáziu. Je to také sebavyjadrenie, niekedy možno aj nálad a pocitov. A prečo abstrakciu? Ono to prišlo tak samo, mňa fascinujú abstraktné veci a predovšetkým ma to baví. Je to úžasná hra farieb a tvarov, predstavivosti a fantázie. Svojím spôsobom si obraz môžem namaľovať podľa seba ako chcem, môžem maľovať čo chcem, kombinovať si farby a tvary.
Vaše diela na mňa pôsobia väčšinou pozitívne. Čo je vašou inšpiráciou pri tvorbe?
Inšpiráciou pri tvorbe je možno aj moje ochorenie. Ja som kreslil a maľoval v podstate od detstva, hoci to bolo skôr tak sporadicky, no po diagnostikovaní Sklerózy multiplex sa maľbe venujem intenzívnejšie. Ochorenie bolo takým spúšťačom, motiváciou venovať sa maľovaniu viac. Vačšinou sa snažím maľovať tak, aby obraz hral pestrými farbami, aby pôsobil pozitívne aj na okolie. A, samozrejme, akýmsi hnacím motorom je aj to, keď sa tvorba páči aj verejnosti, keď si niekto zakúpi dielo a podporí moju tvorbu.
„Koniec“, Jozef Hubálek
Kto alebo koho tvorba vás najviac ovplyvnila? Sledujete súčasnú scénu s umením?
Ja som si vždy maľoval podľa seba. Ako sa vraví, taký vlastný štýl. Ale stále skúšam nové veci, čo ako vylepšiť. Určite sledujem aj iných autorov a niekedy aj iné diela sú mi inšpiráciou.
Je vo vašom portfóliu niektoré dielo, ktoré považuje za obzvlášť vydarené?
Určite áno. Každé moje dielo je svojím spôsobom výnimočné, aspoň pre mňa. Vždy sa snažím, aby každý obraz pôsobil energicky a pozitívne. Ale také obzvlášť vydarené diela sú pre mňa obrazy Nekonečno a Sloboda. Sú to moje také obľúbené.
„Nekonečno“, Jozef Hubálek
Aký čas vám zaberie tvorba jedného diela? Nechávate si čas na jeho dozrievanie alebo je to skôr o zachytení chvíľkovej emócie?
Je to rôzne. Niektoré diela sú namaľované za jeden deň, niektoré zaberú viac dní. Vačšinou je to viac dní, vzhľadom na môj zdravotný stav. Ale sú diela, ktoré som namaľoval a odložil na týždeň, na dva a neskôr sa k tomu vrátil s tým, že ešte to nie je ono, že niečo tam chýba.
Určite sú aj chvíle, kedy ma niečo napadne a jednoducho to v tú chvíľu musím dať na plátno.
Výstava na Ministerstve obrany SR
Keď niekto prejaví záujem, viete pripraviť nové dielo akoby „na mieru“? Alebo predávate iba už existujúce diela?
Áno, robil som pár diel aj na požiadanie, ale je to skôr výnimka. Väčšinou si tvorím podľa seba. Som pri tom uvoľnenejší a môžem pritom popustiť uzdu svojej fantázie.
Jozef Hubálek v strede, vernisáž v spoločnosti RESPECT (Piešťany, 2014)
Na vašej webstránke je uvedených veľa miest, kde ste vystavovali. Pripravujete aj ďalšie? Kde by vás mohli v priebehu roku ľudia zastihnúť?
V priebehu roka by som chcel vystavovať v Musique Club Galerie v Modre. Je to príjemná kaviarnička s dobrými ľuďmi, ktorí mi umožňujú každoročne prezentovať svoje diela. Pravdepodobne vo februári by mala byť spoločná výstava na Ministerstve hospodárstva, ktorú organizuje Slovenská agentúra na podporu zdravotne postihnutých občanov.
Využívate na svoju prezentáciu okrem výstav a webovej stránky aj iné kanály? Napríklad Behance, Dribbble a iné?
Zatiaľ na prezentáciu svojich diel využívam internet. Či už svoju webovú stránkuhubalek.webnode.sk, slovenské alebo české stránky, ktoré prezentujú umenie, sociálne siete. No a ak je možnosť, tak aj prostredníctvom výstav.
„Pohľady“, Jozef Hubálek
Otvorene sa predstavujete ako umelec so sklerózou multiplex. Do akej miery má toto onemocnenie vplyv na vašu tvorbu?
Vlastne až po diagnostikovaní sklerózy multiplex sa tvorbe venujem intenzívne. Je to taký relax, dá sa povedať aj taká malá terapia. Pri tvorbe sa sústredím na plátno a farby, nemyslím na ochorenie. A tiež sa snažím ukázať, že aj hendikepovaní dokážu a chcú tvoriť. Samozrejme, podľa svojich možností.
Odporučili by ste maľovanie aj iným ľuďom s podobným zdravotným problémom? Ak áno, prečo?
Určite áno. Nielen maľovanie, ale akýkoľvek záujem niečo robiť, tvoriť. Ako som už spomenul, je to taký relax, človek nemyslí tak často na to onemocnenie. Ja mám radosť z toho, čo vytvorím a je to také zadosťučinenie, ak niekto prejaví záujem o moju tvorbu. O to viac ma to vtedy teší a svojím spôsobom ma to posúva ďalej.
Spoločná výstava, Banská Bystrica, radnica, 2014
Ďakujem za poskytnutie rozhovoru a prajem veľa úspechov.
MADE IN SLOVAKIA – Je pre nás potešením, že vám môžeme predstaviť Silviu Švecovú, slovenskú umelkyňu s veľmi zaujímavým portfóliom. Keď som vyhľadával zaujímavých ľudí pre náš seriál Made in Slovakia, viackrát som narazil na diela Silvie Švecovej a vždy na mňa zapôsobili veľmi neurčitým spôsobom. Diela sú atypické, v širokom spektre grafík, fotografií a dizajnov priam vytŕčajú svojou emotívnosťou a zdanlivou jednoduchosťou.
Silvia, tvoju prácu sledujem asi od konca minulého roka, ale grafike a kresbe sa venuješ už dlhšie. Povieš viac o tvojich začiatkoch v tejto umeleckej činnosti?
Všetko to začalo už v detstve. Zbierala som rôzne materiály, kombinovala, skúšala ich kreatívne spájať. Rada som kreslila, čítala literatúru o umení a umelcoch. Mojím najväčším vzorom bol Vincent van Gogh. Aktívne som začala tvoriť asi pred 9 rokmi. Dostala som prvé plátno, farby, štetce a skúsila som sa vyjadriť. Tak ma to očarilo, že som už nemohla prestať. Bol to osud. Začala som maľbou, kresbou, pokračovala som kolážou, kombinovanými technikami, spoločnými objektami vytvorenými s manželom a ďalšími experimentami.
Autor: Silvia Švecová
Máš umelecké vzdelanie? Má vplyv na tvoje umelecké práce?
Vyštudovala som na Technickej Univerzite Geodéziu, kartografiu a kataster, čo nie je priamo umelecký smer :-)
Ale napriek tomu ma to ovplyvnilo a posunulo istým spôsobom v samotnej tvorbe, čiary, body, línie, geometria, …to všetko akosi mám stále v dielach zakódované ako tajnú šifru. Na vernisážach sa mi často stáva, že ľudia, po tom ako sa dozvedia, že som vyštudovala geodéziu, to zrazu jasne cítia v tvorbe.
Myslíš, že aby umelec mohol tvoriť kvalitne, potrebuje mať aj formálne vzdelanie?
Neviem, či sa dá zovšeobecniť skutočnosť, že umelec musí byť vyštudovaný. Umenie musí mať človek v krvi, musí ho cítiť a vedieť podať. Musí ním dýchať a nevedieť bez neho žiť. Ja bez neho nie som ja. Formálne vzdelanie je skvelá vec, pomáha zístať prehľad o histórii umenia, prehľad o technikách tvorby, vytvára komunitu rovnako orientovaných ľudí a umožňuje počas školy vystavovať tam, kde to bez akademického vzdelania nie je možné. Ale na druhej strane, to všetko ešte nie je cieľ, je to len nástroj, ktorý človek až svojou vlastnou tvorbou po škole môže zhodnotiť a posunúť do roviny profesionálneho umelca. Čo nie je jednoduché. Kvalita umelca sa nedefinuje školou, ale samotnou originalitou, invenčnosťou a výpovednou hodnotou jeho diel. Preto si myslím, že umelec nie je len ten, kto striktne dodržal hierarchiu spoločenských postupov a skončil školu, ale že ním môže byť i človek, ktorý sa neformálne vzdeláva, objavuje, hľadá, tvorí, baží po sebaobjavovaní, sebavyjadrovaní, stále rastie a chce sa do diela celý odovzdať. Tak sa cítim ja.
Silvia Švecová, kresba
Z tvojich prác ma veľmi oslovili najmä diela Targets a Swirl of events. Neviem sa rozhodnúť, či na mňa pôsobia pozitívne alebo (presne naopak) depresívne. Čo ti slúžilo ako inšpirácia pri týchto dielach?
Inšpiráciou pri diele Targets bola myšlienka, že človek si môže vyberať v živote z viacerých možností, ktoré zdanlivo pôsobia rovnako – ako tri terče na obraze – ale on má možnosť iba jedného zásahu. Hľadanie správneho rozhodnutia, to čo sa javí ako rovnaké, identické, nie je rovnaké, je jedinečné, osobité ako všetko, čo na tomto svete vytvorila príroda a Boh. Nebolo mojím úmyslom vytvárať depresiu, skôr naopak, hlbšie zamyslenie a hľadanie ciest. Swirl of events je ako špirála, ktorá v sebe nesie udalosti nášho života, ktoré sa rodia, plynú, trvajú, menia sa a znova a dokola, sú nekonečným vírom. Obrazu dominuje síce čierna farba, ale dôvodom jej výberu bolo skôr vytvorenie hĺbky, tajomnosti a majestátnosti priestoru.
Silvia Švecová: Swirl of events
Existuje niečo, čo by ťa v práci inšpirovalo všeobecne?
Inšpirácia prichádza sama, nečakane, nebadane, po rôznych cestovateľských zážitkoch, po návštevách múzeí a galérií, pri pohľade na inšpiratívnu architektúru, po brázdení na internete, po skvelej hudbe, po skvelých zážitkoch s rodinou a priateľmi, po stretnutí so skvelými tvorivými ľuďmi, ale hlavne vtedy, keď sa nad vecami zamýšľam do hĺbky.
Koho práce ťa ovplyvňovali v začiatkoch a koho dnes? Prípadne koho práce vo svojej oblasti považuješ za inšpiratívne?
Ako som už vravela, Vincent van Gogh bol a aj je môj vzor. Jeho neľahký osud, jeho impresia a cit v obrazoch, ale hlavne to, že bol úplne iný ako ostatní a stále sám sebou. Mám rada diela Joana Miró, Melity Gwerkovej, Fera Liptáka, Márie Slovákovej, Lucy Hudec, Eweliny Suchanek, Oli Niepsuj, ale môj súčasný top je Scott Bergey. Je to bývalý kanadský pilot, ktorý sa okolo tridsiatky rozhodol pre výtvarné umenie a dal si pauzu v lietaní. Teraz lieta na plátnach a iných podkladoch a je skvelý. Nenapodobniteľný.
Autor: Silvia Švecová, projekt RECYKLOVAČKA
Okrem maľby/kresby sa venuješ aj inému?
Najradšej maľujem, kreslím a robím koláže. Spolupracujem so zahraničnou firmou Bakero, kde na základe môjho obrazu „Urban Space“ vyrobili v Indii exkluzívny ručne tkaný koberec, ktorý bol prezentovaný v máji tohto roka na veľtrhu INDEX 2015 v Dubaji a v septembri na veľtrhu Maison and Objet v Paríži. Momentálne je vystavený v Prahe a v budúcom roku plánujem obraz spolu s kobercom vystaviť v ZOYA Museum v Elesko wine park v Modre, kde sa koná i Salón výtvarníkov, kde sa každoročne spolu s výtvarníkmi z malokarpatského regiónu spoločne prezentujem.
Digitálnej grafike a recyklovanému umeniu sa momentálne venujem dosť intenzívne. Mám záujem vytvárať umenie zo zdanlivo nepotrebných materiálov a pre verejnosť ponúknuť vo svojom ateliéri zážitkové RECYKLOVAČKY, kde si vytvoria pod mojim dohľadom neopakovateľné dielo, ekologickej, ľudskej i umeleckej hodnoty. Mám potrebu šíriť svoje umelecké cítenie bližšie k ľuďom a nabádať ich k radosti z tvorenia a k umelecko-duševným hodnotám.
Ako to vyzerá s komerčným uplatnením umelcov tvojho typu na Slovensku? A v zahraničí? Dá sa vďaka umeniu celkom vynechať zo života tradičné zamestnanie?
Na Slovensku je to s umením vo všeobecnosti ťažšie. Vyštudovaní umelci majú problém živiť sa vyslovene výtvarným umením. Veľakrát sú z nich učitelia či grafici, málokto ostáva vyslovene slobodným umelcom na voľnej nohe a živí sa výlučne umením. V zahraničí je to reálnejšie. Komerčné uplatnenie umelca je hlavne o tom, ako sa propaguje, aký ma marketing, ako často a kde vystavuje, aké má kontakty a chuť robiť podporu predaja svojich diel viac ako samotnú tvorbu. Ideálne je mať manažéra na túto činnosť, čo však na Slovensku nie je typické. Ja si hľadám cestičky na výstavy a propagáciu sama. Snažím sa o spojenie príjemného s užitočným, tvorím grafický dizajn a rozbieham vo svojom ateliéri takzvané RECYKLOVAČKY, ktoré budú mať pravidelný charakter a budú určené pre deti i dospelých. Budú zážitkovou formou v príjemnom prostredí pozitívne umelecky kreovať ľudí.
Autor: Silvia Švecová
Čo okrem Recyklovačky pripravuješ pre rok 2016? Kde môžeme vidieť tvoje diela?
Plán je tvoriť, tvoriť, tvoriť. Chcem sa viac venovať plagátovej tvorbe a kolážám, pripravujem si podklad na grafickú publikáciu s ilustráciami. Milujem ilustrácie. Budem už tradične vystavovať v ZOYA Museum v Modre na Salóne výtvarníkov; v Národnom osvetovom centre v Bratislave, kde sa zúčastňujem už niekoľko rokov súťaže Výtvarné spektrum; vo svojom ateliéri počas Dňa otvorených ateliérov, ktoré organizuje MOS Modra; snáď aj budúci rok sa budem môcť naživo odprezentovať na plenéry živelnej maľby na festivale Umenie a víno vo Svätom Jure. Hádam sa mi podarí sa odprezentovať i v zahraničí a naštartovať nové obzory v tvorbe.
Narodila som sa v Prešove ( Slovensko ) v roku 1978, žijem v Bratislave od roku 2001 a od roku 2011 tvorím v Častej. Som kreativistka, experimentátorka, realizátorka, idealistka, i výtvarníčka. Od mala, som sa venovala tvorbe úžitkového umenia a umeleckým remeslám. Veľmi pozitívne ma „zasiahla“ ilustračná tvorba ako aj práca s rôznymi materiálmi pri vytváraní textilných či iných diel. Spolu s manželom sa spolupodieľam pri zrode kreatívnych myšlienok a kreatívnych návrhov prevažne v oblasti umeleckej činnosti. Prostredníctvom maľovania a kreatívneho vytvárania sa snažím „potichu“ vyjadrovať svoje vnútorné „ja“ a komunikovať tak s okolitým svetom. Tvorím prevažne ilustrácie s orientáciou na detail, až po abstraktné, expresionistické obrazy a kresby, ktoré zachytávajú mnoho výjavov a podôb. Moja abstraktná tvorba je plná prekvapení a odhaľuje nové dimenzie maľby. V súčasnosti spolupracujem s grafikmi v oblasti web dizajnu ako aj na poli interiérového dizajnu. Vytváram i originálne grafické návrhy pre konkrétne zameranie či zadanie.
MADE IN SLOVAKIA – Lukáš Majzlan a jeho agentúra Art4web pripravila pre športovca Jozefa Metelku webstránku, na ktorej propaguje svoje úspechy na poli cyklistiky, predstavuje svoj tím, partnerov a vôbec všetko, čo s jeho športovou kariérou súvisí.
Webstránka jozefmetelka.com je iba jednou z pomerne širokého portfólia značky Art4web. Tá ponúka kreatívne služby a po zhliadnutí posledných realizácií súdime, že veľmi kvalitné. Jej produkty sú na vysokej úrovni, využívajú moderné webové technológie a precíznu grafiku a dizajn.
Stránka jozefmetelka.com spĺňa snáď všetko, čo očakávame od modernej webovej prezentácie športovca – pútavý vzhľad, veľmi pozitívny prvý dojem, jednoduchú navigáciu a orientáciu a responzivitu pre rôzne zariadenia.
V čase publikovania tohto článku na prehliadači Chrome nebola funkčná najpútavejšia časť stránky – jej úvod s animovaným Jozefom Metelkom. Na demonštračnom videu však táto funkcia vyzerá vynikajúco a napríklad v prehliadači Safari funguje korektne.
FoxTop je spoločnosť, ktorá prevádzkuje internetový obchod. Oficiálna webstránka tejto spoločnosti možno nepatrí medzi najkvalitnejšie a poskytuje iba základnú informáciu o firme, na korporátnom dizajne tejto firmy si ale dal Lukáš Vančo záležať. Vytvoril logo, stanovil základné farby, preferovaný font, spracoval vizitky a hlavičky dokumentov.
Portfólio slovenského grafika a dizajnéra Lukáša Vanča nájdete aj na Behance.net.
Marek Mundok je slovenský grafik a ilustrátor a jeho portfólio je tvorené množstvom pôsobivých väčších i menších realizácií. Prezentuje sa predovšetkým ikonami a logami a okrem slovenských klientov pracuje/pracoval aj pre niekoľkých zo Spojeného kráľovstva a USA.
„Moje meno je Marek Mundok a som grafický dizajnér a ilustrátor. Narodil som sa v roku 1986 v Bratislave, kde žijem a pracujem. V roku 2010 som sa stal držiteľom certifikátu od International Education Society pre grafický dizajn a počítačové siete, mám tiež znalosť práce s HTML a CSS.“
– Marek Mundok
Klienti:
Universal Music Group (US),
The Salvation Army (US),
Louder Than Life (US),
Rock Allegiance (US),
Parkway Drive (AUS),
Polar Bear Club (US),
Cock Sparrer (UK),
Trust No One Clothing (UK),
Sacred Stitches (UK),
EGO (SK),
Dear Friends (SK),
Inekafe (SK),
Mighty Sounds (CZ).
MOE je slovenská odevná značka, ktorá vyrába a predáva užší sortiment oblečenia pre deti – capačky a podkolienky. Práve podkolienky sa stali ústredným motívom práce Dvoch Lám, ktoré pre klienta pripravili pôsobivý vizuál. Branding značky MOE sa vydaril na výbornú a nižšie si môžete pozrieť výsledok.
Portfólio štúdia Dve Lamy je skutočne pekné a zaslúži si pozornosť. V skutočnosti je tvorené mladým párom, ktorý sa predstavuje ako Martin a Natália a okrem MOE pracovali/pracujú aj pre klientov TMT Green Zone, Centrum dobrovoľníctva a The Mall Trnava.
Grafik Michal Slovák nás ešte v júli informoval o svojej vtedy aktuálnej grafickej práci, obalovom dizajne pre značku prémiovej čokolády Lyra. Nižšie si môžete prezrieť výsledky jeho práce a krátky text, ktorým ju predstavuje.
LYRA je už od roku 2012 značka najkvalitnejšej čokolády vyrobenej na Slovensku. Táto ručne vyrábaná čokoláda z prémiových odrôd kakaa, criollo a trinitario, dopestovaných na plantážach v Strednej a Južnej Amerike, je držiteľom svetového ocenenie Great Taste 2014.
Tento rok sa značka rozhodla uviesť na trh nový rad prémiových produktov vyrobených podľa vlastnej receptúry. Spolu s novou receptúrou mala spoločnosť záujem o rebranding vrátane inovácie loga a obalov. Požiadavka bola, aby boli obaly jednoduché, hravé, výnimočné ako samotné produkty a najmä preto aj rozlíšiteľné v segmente čokolád.
Výsledkom sú tri druhy dražovaných LYRA Absolut a dve tabuľkové Bean-to-bar čokolády bez obsahu sójového lecitínu – 78% DARK BIO a 46% MILK BIO. Pre tieto obaly je typický kakaový bôb v strede, ktorý zdôrazňuje čistotu ingrediencii, ktoré boli použité v čokoláde. Jednotlivé druhy čokolády sú odlíšené farbou.
Nový, čistý, zároveň však farebne výrazný vizuálny štýl, ktorý vychádza s príchutí čokolád, dopĺňa redizajn loga, ktorého symbol predstavuje podstatu značky – tabuľkovú čokoládu. Prišlo tak k zjednodušeniu oproti predošlému symbolu, vyladeniu tvarov a aj použitej typografie.
Nový dizajn nadväzuje na esencie chutí a rovnako, ako spolu výnimočne ladia chute v čokoláde LYRA, tak spolu ladia aj ich úplne nové dizajny obalov.
Michal Slovák
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Obalový dizajn pre LYRA od Michala Slováka (foto: Michal Slovák)
Televízne kanály Jednotka a Dvojka spadajúce pod RTVS od 1. mája menia grafiku jinglov, spotov propagujúcich vlastné programy. Jednotka je zameraná na film, Dvojka na abstraktné animácie.
Doteraz sa televízne kanály prezentovali s grafikou leporela, ktoré sa skladalo a rozkladalo a prezentovalo slovenské reálie. Od mája bude nasadená nová grafika obsahujúca film s príbehom. Ten je do krátkeho spotu vložený formou vnorenej retrospektívy.
Výber:
Jednotka:
Grafika Dvojky sa od Jednotky bude líšiť už na prvý pohľad, namiesto reálnych záberov bude použitá výlučne počítačová grafika pripomínajúca rozvíjajúce sa 3D graffiti.
„Zjednocujúcim prvkom sa stáva dvojbodka. V novom grafickom idente televíznej časti RTVS dostáva nový význam. Ich animáciou celé logo ožije a stáva sa nositeľom informácie,“ povedala Daša Matušíková, riaditeľka Sekcie marketingu a komunikácie RTVS.
Dvojka:
„Projekt zmeny vizuálnej identity pod vedením Daši Matušíkovej, riaditeľky Sekcie marketingu a komunikácie RTVS, tvorivý tím pripravoval viac ako trištvrte roka. Oslovených bolo niekoľko grafických štúdií, ktoré majú reálnu skúsenosť s tvorbou televízneho dizajnu. Víťazným konceptom sa stal návrh od spoločnosti Oficina, ktorá má za sebou mnohé úspešné a ocenené televízne projekty. Medzi ich referencie patria napríklad ČT art, Film+, Prima COOL a iné.“ uvádza sa v tlačovej správe RTVS.
Pred niekoľkými týždňami sme na 3Digital.sk písali o slovenskom grafikovi s menom a priezviskom, ako sa sám predstavuje. Michal Slovák má vo svojom portfóliu niekoľko veľmi zaujímavých projektov, pričom ten najnovší pripravil pre klienta Zlaté Zrnko.
Zlaté Zrnko je slovenská prémiová značka kávy. Chuť kávy je sama o sebe meradlom kvality, ale v dnešnej mimoriadne pestrej ponuke má obalový dizajn mimoriadne veľký význam. To, ako obal vyzerá, má potenciál zákazníka osloviť, ale aj dokonca odradiť od kúpy.
Viac informácií o projekte uvádzame nižšie, autorom je Michal Slovák:
Zlato v každom balení – doslovne
Zlaté Zrnko je prémiová arabica pražená na Slovensku. Tvorcovia sa rozhodli pridávať do každého balenia jedno kávové zrnko, ktoré je obalené v zlate. A zlatou farbou je preto aj potlačené samotné logo na obale, čím sa vytvorilo vizuálne spojenie medzi obsahom a formou.
Celkovo bolo cieľom odlíšiť dizajn od bežných kávových obalov, čiže žiadne klišé ako obrázky kávových zŕn a šálok kávy, ktoré vyzerajú ako z 90. rokov. Nastupujúci trend v obalovom dizajne sám ukazuje, že menej je viac a tiež sa preto pri tvorbe vsadilo na čistý dizajn založený výlučne na typografii.
Takto sa kávy ľahko odlíšia a to nie len od iných, ale aj druhy medzi sebou – Guatemala, Kolumbia, Etiópia a Zmes čiže Blend. Použité typo a farby jednotlivých druhou sa približujú krajine pôvodu kávy, ktorú obsahujú.
Piktogramy ako univerzálny jazyk
Špeciálne boli vytvorené aj piktogramy, ktoré boli použité na zadných stranách a pomáhajú jasne ukázať benefity jednotlivých druhov kávy. Nepotrebujete čítať celý obsah, ale na prvý pohľad viete, že káva je pražená na Slovensku, je nemletá a či sa hodí do moky alebo aj do espressa.
Nakoľko kávy pochádzajú z dvoch kontinentov, Afriky a Južnej Ameriky, okrem loga som v rámci brandingu vytvoril aj vzory. Pre Južnú Ameriku to bolo spojenie škvŕn leoparda so škvrnami od kávy; a pre Afriku, zebrie pásy s rozliatou kávou. Viditeľné sú napríklad na vizitkách.
Tvorcovia chceli priniesť niečo skutočne kvalitné a odlišné, čo sa malo ukázať aj na dizajne. Čiže nielen aby chutila dobre, ale aby tak aj vyzerala.
Samotná káva je momentálne v prípravnej fáze pred uvedením na trh.
Speekle, úspešný slovenský tím tvoriaci logopedický softvér pre deti, dnes zverejnil hru TailTrails pre Android. Je určený predovšetkým pre mobilné telefóny, ale funguje aj na tabletoch.
Hra TailTrails neslúži k tomu, aby sa dieťa naučilo správne vyslovovať, ale učí ho rozoznávať zvuky.
„Sluchová diferenciácia – schopnosť rozoznávať od seba rôzne zvuky. Pre dospelého niečo samozrejmé, podvedomé – pre mnoho detí s rečovými poruchami veľký problém. Dieťa s nerozvinutou diferenciáciou môže napríklad počuť slová „cibuľa“ a „čibuľa“ a pritom nevedieť, ktoré z nich je správne. Ak dieťa tieto rozdiely “nepočuje”, nemôžeme očakávať, že ich bude správne vyslovovať. Našťastie je sluchová diferenciácia schopnosť, ktorá sa dá získať usilovným tréningom.“ uvádza sa v sprievodnom texte k novej hre od Speekle.
Hra pre Android je bezplatná ako demo, za príplatok získate plnú verziu hry s širšími možnosťami. Plná hra však stojí nie celkom zanedbateľných 9,40 €. TaiTrails je postavený na platforme Unity, o ktorej budúcom využití v projektoch od Speekle sme sa dozvedeli už v rozhovore z minulého roka.
K vyššej cene hry sa pre 3Digital vyjadrila Veronika Štrbáková zo Speekle: „Pri nastavovaní ceny pre hru TailTrails sme urobili odhad v danej oblasti, kde sme zobrali v úvahu hodnotu tej hry, ako ju vnímame my a hodnotu, ako ju vnímajú naši zákazníci. Následne sme dospeli k sume 9,40 eur.“
Prostredie hry je farebné, hravé, s kresbami, snaží sa osloviť detské publikum. Napriek tejto pestrosti sa však s hrou pracuje dobre, rozhranie je prehľadné a navyše je tu prítomný aj stručný 4-stranový návod na používanie hry. Dostupné sú aj tri úrovne náročnosti (ľahké, stredné a ťažké), v demo verzii si môžete vybrať z dvoch grafických prevedení hry a až ôsmich skupín slov.
Pýtali sme sa tiež na prípadnú dostupnosť hry pre platformu iOS. „Čo sa týka samotného vývoja hier na iOS, tam to bolo trošku zložitejšie, než s Androidom. Najskôr sme museli riešiť fakt, že na vývoj potrebujeme natívne apple prostredie, trošku zavážilo aj to, že nie sme mac-isti :) Avšak, o všetko sme sa postarali a v súčasnosti riešime všetky potrebné náležitosti, aby sme mohli predávať cez appstore. Preto verím, že už čoskoro prídeme s novinkou – Speekle hrami na iOS.“ povedala Štrbáková.
Slovenskí umelci sú vo svete známi, žiadaní a majú významný vplyv na rozširovaní trendov do moderného sveta. Za umelcov môžeme bez diskusie pokladať aj grafikov, pretože bez kreativity, expresívnosti a osobnej snahy o stvárnenie vlastných predstáv by nemohli vykonávať svoju prácu. 3Digital.sk bude v sekcii Rozhovory okrem iných predstavovať aj skvelých slovenských grafikov a dizajnérov, pričom prvú časť seriálu otvárame Michalom Slovákom.
Slovenský grafik Michal Slovák (profil na Dribbble) nachádza uplatnenie nielen u nás, ale aj v zahraničí. Veľká časť jeho tvorby je zameraná na korporátny segment. Zaujímavosťou je, akú Michal vymyslel pre svoju one-man-show agentúru marketingovú komunikáciu (michalslovak.com) – predstavuje sa ako „grafik s menom a priezviskom“, čím namiesto kreatívnej značky propaguje priamo sám seba. Očividne má takýto prístup význam, pretože značka môže kedykoľvek zaniknúť alebo sa zmeniť, ale meno človeku ostane navždy, rovnako aj jeho povesť profesionála.
Michal Slovák
Michal, môžete sa, prosím, stručne predstaviť?
Dobrý deň, volám sa Michal Slovák a som grafické štúdio s menom aj priezviskom.
Ako dlho sa venujete grafickej tvorbe?
Grafickému dizajnu, brandingu, web dizajnu a aj obalovému dizajnu sa venujem výhradne až posledné roky. Predtým som sa viacej venoval skôr reklame, ale keď to mám spočítať, profesionálne som grafický dizajnér už 6 rokov.
Mali ste na takúto prácu predpoklady alebo ste sa k nej dostali cez iné činnosti?
Moje grafické začiatky sa datujú ešte na vysokú školu. Vyštudoval som marketingovú komunikáciu a grafický dizajn ma začal lákať počas štúdia, ktoré dobre dopĺňal. Kreatívne som bol však orientovaný už od malička, takže smerovanie ku grafike bolo pre mňa prirodzené.
Aké boli Vaše začiatky, s akým softvérom ste pracovali? Zmenil sa odvtedy Váš spôsob práce či softvér, s ktorým pracujete?
Od začiatku som pracoval so softvérmi od Adobe. Čo sa zmenilo bol skôr hardvér. Z PC som po chvíľke presedlal na Mac. Zdokonalil sa samozrejme aj spôsob práce, samotný prístup k zadaniam a tvorbe. Je to prirodzené a prichádza to s praxou po rokoch.
Uvediete niekoľko Vašich bývalých a súčasných klientov?
Zo známejších značiek medzi mojich klientov patril aj najväčší slovenský rockový festival Topfest, ktorému som vytvoril aj logo. Potom som spolupracoval so slovenskou outdoorovou značkou Zajo, pre ktorých som dizajnoval napríklad trekingové palice aj produktové katalógy a ešte by som spomenul aj prvý slovenský sajder Jablčnô. Okrem toho, že som spolumajiteľ, vytvoril som obalový dizajn fľaše a tvorím aj celkovú grafiku.
Asi 30% klientov však tvoria zahraničné firmy a grafické štúdiá, ktoré ma zvyknú oslovovať pre externú spoluprácu. Napríklad pre jednu austrálsku ťažiarsku spoločnosť tvorím práve firemné brožúry.
Máte v portfóliu projekt, na ktorý ste zvlášť hrdý?
Pár dní dozadu som práve dokončil redizajn pre kníhkupectvo a vydavateľstvo Elita, ktoré je jedného z najväčších slovenských predajcov odbornej literatúry. Nové logo bude viditeľné už o pár dní. Prístup klienta aj samotná práca bola výborná.
Aký máte názor na aktuálne trendy, napr. flat, holo, material design?
Veľmi sa mi páči kam smeruje aktuálne samotný branding. Logá začínajú byť abstraktnejšie, priestorové a neboja sa ísť aj do 3D. Celkový branding, teda logá a jednotlivé prvky firmenej identity, zase začínajú byť viac surrealistické. Prenikajú do nich nové umelecké prvky.
Celkovo trendy v dizajne sledujem, avšak dobrý dizajn by mal prežiť dobu. Zmeny sú stále najmä vo web dizajne. Napríklad long shadow design, by som nazval len hitom jedného leta a už pôsobí skôr okukano. Po dlhej dobe prichádza aj zmena do obalového dizajnu, kde tiež preniká flat design. Vždy však bude platiť, ako povedal Dieter Rams a to bez ohľadu na trendy, že ,,Good design is as little design as possible.“
Vyberáme z portfólia Michala Slováka:
Rozhovor bol autorizovaný Fotografie poskytol pre účel článku Michal Slovák
Keď som pripravoval aktuálne vydanie časopisu UnitedLife (2/2014), mal som príležitosť porozprávať sa o slovenskom startupe Speekle s jedným z jeho predstaviteľov, Veronikou Štrbákovou. Nižšie si môžete prečítať prepis celého rozhovoru aktualizovaného o novinky z posledných týždňov. Veronika prezradila viac o tom, ako skupina študentov vyvíjala logopedický softvér, ako sa dostala k pomerne veľkým finančným prostriedkom a ako ich mieni využiť v najbližšom období. Rozhovor je z konca septembra 2014, posledná aktualizácia odpovedí je z januára 2015.
“Nesnažíme sa nahradiť logopéda, dávame mu do rúk nástroj, ktorým môže motivovať dieťa k terapii.” tvrdí Veronika Štrbáková, spoluzakladateľka slovenského startupu Speekle. Ten sa v posledných mesiacoch dočkal mimoriadneho záujmu médií, pretože má potenciál pomôcť logopédom a výrazne zefektívniť ich prácu.
Kto je tvorcom nápadu?
Na úplnom začiatku náš tím vznikol tak, že nás fakulta vybrala ako štvorčlenný tím, ktorý sa zapojí do súťaže Imagine Cup a bude tam pomocou IT technológie riešiť zadanie, ktoré by malo zlepšiť svet. A my sme sa snažili splniť toto zadanie a určili sme si rôzne témy na preskúmanie. Pozerali sme si, aké projekty sa v tejto súťaži nachádzali a prechádzali sme rôzne zdravotnícke problémy, pretože sme vedeli, že chceme robiť niečo také, čo pomáha ľuďom. A ITčko v zdravotníctve určite zlepší svet a zjednoduší život, no nie?
Nakoniec sme riešili Alzheimera, cukrovku, mali sme rôzne nápady. Ale potom kolegu, ktorý je gitarista a nahráva si skladby, napadlo, že by chcel spracovávať zvuk. Jeho otec na jednej výstave videl gitaristu, ktorý hral na gitaru, nahrával jej zvuk a ten potom prenášal na obraz. Vytvoril spektrograf a vznikla akási zvuková krivka. Tak sme si povedali, poďme prenášať zvuk do tejto krivky a môžeme tak učiť, napríklad aj nepočujúcich, rozprávať.
Urobili sme si základný prieskum v centrách, v ktorých sa venujú nepočujúcim. Mnoho nepočujúcich má záujem rozprávať, ale veľa z nich s tým má problémy, pretože síce prídu na terapiu, ale keďže sa nepočujú, tak vydávajú rôzne zvláštne zvuky a často sa za to hanbia. Naša myšlienka bola ponúknuť im vizuálnu spätnú väzbu cez spektrografy a krivky, podľa ktorých by videli, ako rozprávajú. Mohli by cvičiť doma, kde sa pred nikým nebudú hanbiť.
Keď sme však začali viac analyzovať tento konkrétny problém, rýchlo sme zistili, že sa jedná o komplexný problém, ktorý bol pre náš tím nerealistický z hľadiska troch mesiacov, ktoré sme mali na realizáciu prototypu. Hľadali sme niečo iné, ale chceli sme ostať pri zvuku. Naša profesorka, profesorka Bieliková, prišla s nápadom, aby sme sa namiesto riešenia pre nepočujúcich, skúsili pozrieť na problémy, ktoré s rečou majú aj “obyčajné” deti. Tak sme sa pustili do logopédie.
Mali ste teda už spočiatku nejaký biznis plán?
Nie, nemali sme vôbec biznis plán, prakticky sme mali iba nápad a plán, že sa mu budeme venovať a skúsime zrealizovať prototyp. Ten biznis plán vyšiel až niekedy štyri alebo päť mesiacov potom, ako sme začali programovať. S tým, že sme mali miestenku na svetové finále Imagine Cup a potrebovali sme pracovať práve na biznis pláne, ktorý má svoju váhu v hodnotení tejto súťaže. A keď sa objavila súťaž Skvelí mladí podnikatelia, povedali sme si, že to skúsime, je to skvelá príležitosť získať ešte pred finále Imagine Cupu dobrú spätnú väzbu.
K tomu spektrografu a prevodu zvuku -všetko ste programovali sami alebo ste používali už existujúce zdroje?
Kolega, ktorý to programoval, sa tomu venoval a on používal nejaké knižnice, ktoré zabezpečovali napríklad Fourierovu transformáciu. Potreboval ju, keď všetko preklápal do tých kriviek. Ale samotnú analýzu zvukov, to on riešil samostatne a riešil to tak, že využíval rôzne metriky a heuristiky nad tými krivkami. Napríklad videl, že sykavky s-š, z-ž, čo sú vlastne šumy, majú v istých hladinách podobné vlastnosti a práve na základe týchto vlastností vedel filtrovať dané hlásky. Viac by ti o tom povedal môj kolega, ktorý to programoval, ja viem len takýto základ. Nie všetci sa venujeme všetkému, máme to rozdelené. On robil ten analyzátor zvuku, neskôr sa pustil do spracovania obrazu jazyka, s cieľom zrealizovať ovládanie počítača jazykom a ja som sa zasa v rovnakom čase venovala databázam, serveru a programovala som webovú aplikáciu.
Webovú aplikáciu, takže máš znalosť CSSka, PHPčka a všetkých týchto vecí? Alebo si išla ešte hlbšie?
Mám určité znalosti a tie, ktoré som nemala, som si doplnila. Navyše som študent IT, takže by som to mala vedieť :)
Koľkí ste v Speekle teraz?
Boli a sme stále štyria, pôsobili sme pod vedením pedagóga Michala Barlu. Momentálne na fakulte nemáme žiadny formálny projekt, ktorý by sa venoval Speekle ako téme, takže na ňom pracujeme vo voľnom čase a stále na ňom pracujeme piati – teda štyria členovia plus Michal Barla.
Je program dostupný na viacerých platformách?
Keď sme začínali, programovali sme pre Imagine Cup, pre Microsoft, takže to bolo dostupné hlavne pre Windowsy. Neskôr sme preklopili celé riešenie do Unity a tým sme si akoby pripravili pôdu pre iné platformy. Teraz pracujeme na tabletových verziách. Takže, ak sa podarí, za chvíľku budeme mať prvé tabletové hry.
Pre tabletové Windowsy alebo aj Android a iOS?
Pre tablety sme riešenie už začali vyvíjať a máme takú predstavu, že keď to dáme na Androidy, tak do iOS to už tiež pôjde veľmi rýchlo. Prakticky tam treba doprogramovať iba zopár súčastí – napríklad jednou z nich je aj ovládanie pomocou dotykového displeja.
Po technickej stránke je náročné preklopiť hru z Windowsu do Androidu a iOS?
O tom by vedel viac povedať kolega, ktorý to programuje, Peťo Demčák. Viem, že sme zvolili Unity a je to výborná vec pre vývojárov, ktorí vyvíjajú hry a chcú sa chytať na viaceré platformy. S Unity vedia veľmi rýchlo vybuildovať verziu aj pre iOS, aj pre Android, takže je to oveľa jednoduchšie, ako keby sme mali programovať samostatne v Jave pre Android a potom samostatne pre iOS. Unity nám veľmi pomáha v tom, aby sme to rýchlo dostali na všetky platformy.
S príchodom na mobilné zariadenia počítate so zaradením aplikácie do marketov?
Určite áno a budeme k tomu vyvíjať nový biznis model, pretože to zatiaľ neplánujeme predávať ako celkovú platformu, ale skôr ako samostatné hry.
Tým pádom sa zmení aj tá cena?
Áno. Ale ešte to nemáme uzavreté, stále o tom diskutujeme.
Snáď ale máš predstavu, či to bude 20 eur alebo 2 eurá.
Orientujeme sa v realistických cenách a vieme, že rodičia nezaplatia dvadsať euro za jednu hru. Hlavne, keď je to mobilná / tabletová hra. Tam sú ľudia zvyknutí na trochu iné ceny a tie naše budú porovnateľné s cenami iných hier, ktoré nájdete v hernom markete. Doplnené v januári 2015: Už testujeme vývojárske verzie a v januári by mali byť vonku. Vtedy spustíme aj kampaň.
Speekle je teraz na Slovensku dosť známy aj preto, že sa často objavuje v médiách. Až sa mi zdá, že to nie je ani tak o dobrej práci PR agentúry, ako skôr o tom, že samotné médiá majú o Speekle záujem. Moja otázka je, že či je vďaka tomuto veľkému promu aj záujem investorov o podieľanie sa na projekte a jeho zisku.
Už sa nám ozvali viacerí investori, ktorých tento projekt zaujal. Či už preto, že sa s týmto problémom stretli vo svojom živote so svojimi deťmi alebo nás videli v médiách či niekde na internete. Ozývajú sa nám, s každým záujemcom sa stretneme a rozprávame. Momentálne ešte fungujeme z vlastných zdrojov, ale určite v blízkej dobe budeme hľadať nejakú investíciu.
Je vôbec verejný údaj, aký je rozpočet celého projektu Speekle?
Myslím si, že keby si ľudia vyrátali a popozerali sa, čo všetko sme vyhrali, tak sa k tejto sume veľmi rýchlo dopátrajú. V Skvelých mladých podnikateľoch bola výhra 15-tisíc euro od spoločnosti Hyundai, samozrejme po zdanení to bola trocha iná suma; Podnikateľský nápad roka bola ďalšia súťaž, tam bol šek na 33-tisíc euro a bolo to rozdelené tak, že sme dostali väčšiu časť v službách od rôznych známych firiem ako Wiktor Leo Burnett, agentúry dvadsaťročia, alebo právnikov Maple & Fish.
Získali sme tiež nejakú menšiu časť aj na účet. A v Startup Awards sme získali tiež hlavne služby. Okrem toho sme vyhrali cenu – cestu za investormi, ktorú sme ešte neabsolvovali a plánujeme sa zúčastniť budúci rok európskej konferencie, ktorá sa bude konať v Taliansku. Táto konferencia je určená pre logopédov z celej Európy a my by sme im chceli odprezentovať naše riešenie.
Ako vystupujete? Ste firma či občianske združenie?
Sme eseročka. Vybrali sme si to hlavne preto, že to bolo najjednoduchšie, čo sa týka formy zakladania. Navyše, keď sa niečo pokazí, tak firma ručí iba do hodnoty svojho majetku. To je pre nás dôležité.
A firma má štyroch zamestnancov, ktorí ste vy…
Nie, firma momentálne nemá žiadnych zamestnancov, v súčasnosti sme iba štyria spoločníci, ktorí ju vedú. Robíme to bez výplat, nemáme z toho žiadne príjmy, robíme to vo voľnom čase. Ale verím tomu, že už keď budeme viac vynášať, viac sa rozšírime, že sa staneme zamestnancami firmy.
Vyhlásite aj zamestnanca mesiaca? :)
To by bolo ťažké, pretože je nás málo a všetci sa snažíme ako sa len dá. Ale možno v rámci ešte vyššej motivácie by to bolo celkom fajn, vymyslieť niečo takéto.
Keď si povedala, že tú nie sú veľmi zisky, čo to znamená? Veď predávate licencie.
Áno. Preháňala som, že tam nie sú žiadne zisky, ale, samozrejme, že keď dostaneme nejaké peniaze za licencie, tak ich hneď vrážame späť do firmy a nechávame ich tam. Takže si nič nerozdeľujeme, pretože to potrebujeme dobre naštartovať. Aj marketing tiež niečo stojí.
Je to verejná informácia, že koľko sa doteraz predalo licencií?
To si ani nepamätám, máme viaceré zdroje a hlavne my sme ešte poriadne nenaštartovali náš hlavný predajný kanál. Tým sú logopédi, ktorí sa denne stretávajú s pacientmi a oni im môžu odporučiť aj využitie Speekle na domáce precvičovanie.
My sme takto doteraz už navštívili tuším šiestich, siedmych logopédov, ktorí nie sú z Bratislavy. Po prezentácii sme sa dohodli na spolupráci s tým, že logopédi odskúšajú mesačnú skúšobnú verziu a že program budú odporúčať aj rodičom na domáce precvičovanie. Takisto sa chystáme aj na logopedickú konferenciu v Tatrách, kde odprezentujeme naše riešenie viacerým logopédom, ktorí sú v Slovenskej asociácii logopédov a tiež budeme s nimi potom spolupracovať.
Doplnené v januári 2015: Hlavný predaj sme spustili účasťou na konferencii SAL (Slovenskej asociácie logopédov), ktorá sa konala v septembri v Tatrách.
Teraz, koncom septembra 2014, je nastavená aká cena za licenciu?
Nastavená cena je 33 euro za rodičovskú licenciu s tým, že my neobmedzujeme rodičov v tom, že koľko tých hier budú mať. Rodič si nekupuje iba tie tri hry, ktoré máme v ponuke, ale celú hernú platformu aj s aktualizáciami po dobu jedného roka. To znamená, že keď v priebehu jedného roka vyvinieme ďalšie hry, vylepšíme softvér, oni to majú zadarmo. Stačí byť pripojený do Internetu a rodičom sa to automaticky stiahne bez toho, aby museli hocičo priplácať.
Navyše si rodič môže nainštalovať program na tri počítače, môže si vytvárať detské profily pre svoje deti, v ktorých sa potom uchovajú rôzne údaje a štatistiky z cvičení. Predpokladáme, že väčšine detí sa aj tak podarí zbaviť svojich rečových problémov, aj vďaka Speekle, v priebehu tohto roka. Ak by som mala viac detí a chcela by som pokračovať a prijímať aktualizácie, musím si po vypršaní doby zaplatiť novú licenciu. Ale ak program chcem používať bez aktualizácií, môžem ho využívať do konca života.
Čo je taká novinka – asi pred hodinkou či dvomi sme spustili kampaň Extra výhody od O2, kde sme ponúkli zľavu. Čiže všetci, ktorí vlastnia O2, si môžu vygenerovať kód a môžu si zakúpiť náš program v zľave, dali sme zľavu 30 percent.
Sú teda zľavové portály ďalšia možná cesta predaja?
Ešte sme nad tým neuvažovali, ale možné to je, každopádne teraz sa sústreďujeme na to samotné programovanie a snažíme sa prísť s tabletovou verziou, ísť do appkových marektov a potom sa uvidí.
Ako to vyzerá s expanziou do blízkeho zahraničia? Bavili ste sa už aj so zahraničnými logopédmi? Aké sú to technické nároky, keď ide o iný jazyk?
Ozývajú sa nám aj zahraniční logopédi, že sa o nás dočítali, dopočuli, dokonca sme sa s nimi rozprávali na jednej zahraničnej konferencii, kde sme zisťovali, či u nich takéto pomôcky majú a aké sú podobnosti našich jazykov. Samozrejme, že nad tým uvažujeme, ale momentálne sme všetci štyria študenti a ešte máme v pláne zostať na Slovensku, doladiť a zvalidovať produkt tu a neskôr popri tom rozbehnúť aj zahraničie. Plány sú najskôr až tak budúcim rokom, ale to sa ešte všetko môže zmeniť.
A tie technické nároky? Bolo by treba osloviť nejakého logopéda, ten by musel povedať, či tie výslovnosti sú zhodné s tým naším slovenským jazykom a či je to použiteľné. Keď nie, bolo by potrebné získať od neho vzorky hlások a na základe toho by sa vylepšoval náš algoritmus. Čo sa týka tých ďalších hier, ktoré máme, tak sú do značnej miery jazykovo nezávislé, takže tam v podstate netreba robiť nič iné okrem výmeny databázy slovíčok, ktoré sa v nich používajú. Jej vytvorenie však vie byť celkom fuška.
Ešte k tým investorom. Máte teraz veľký záujem na tom, aby do projektu prišiel veľký investor alebo si zatiaľ viete vystačiť s tými prostriedkami, čo máte?
Určite budeme chcieť nájsť nejakého investora, určite budeme zháňať ďalšie financie, pretože si nevystačíme navždy s tým, čo máme. Jednoducho, veľa vrážame do marketingu. Ešte sme nerátali, dokedy nám vydržia vlastné prostriedky a kedy bude ten bod, v ktorom budeme potrebovať investíciu, ale chystáme sa na to. Samozrejme, viem, že keď chceme riešiť investície, treba to riešiť oveľa skôr, pretože to samotné zháňanie a to, keď sa človek konečne dopracuje k nejakej zmluve, to môže trvať niekedy štyri až šesť mesiacov a to je naozaj dlhá doba.
Uvažovali ste nad crowdfundingom?
Priznám sa, viem, že viacero kolegov z rôznych startupov do toho išlo cestou crowdfundingu, ale my sme ešte nad tým neuvažovali. My sa chceme vydať skôr cestou investície alebo nejakého úveru.
Možno, že v tu by bol pri crowdfundingu problém ponúknuť mikroinvestorom vhodnú kompenzáciu za ten ich príspevok, pretože nie každý potrebuje takýto program.
V crowdfundingu dostane mikroinvestor za tú sumu vždy nejaký balíček. My takýmto spôsobom vôbec nefungujeme, my by sme mohli dať balíček 10, 20 licencií pre rodinu a podobne, ale tam by bol problém, či by to bolo pre neho dostatočne motivujúce. Ešte sme sa nad tým vôbec nezamýšľali.
Viete potvrdiť, aj prípadným investorom, že ste ste jedineční svetovo alebo aspoň v rámci Európy?
Priesum sme si robili ešte keď sme začínali v súťaži Imagine Cup. Potrebovali sme do prezentácie zahrnúť, že aké sú podobné riešenia a konkurencia. Vtedy sme zistili, že nič také neexistuje. Sú možno nejaké hry, ktoré som našla v zahraničí, ale tieto hry nie sú prepojené s terapiou, to “logopedické” v nich často nedáva dieťaťu zmysel, nechápe prečo by malo v hre zrazu robiť to či ono. V neposlednom rade tieto hry nedávajú dieťaťu zrozumiteľnú okamžitú spätnú väzbu.
My sme sa hlavne pri vývoji našich hier snažili, aby boli špeciálne nadizajnované tak, aby pre dieťa mali aktivity v hre význam. Napríklad máme už urobené rozpoznávanie sykaviek z-ž, ale do hry Goldy sme to nepridali, pretože dieťa by nevidelo význam v tom, že by malo syčať a uspávať hada a pritom robiť z-ž. Keď tak môže radšej ovládať nejakú včelu, ktorá lieta. Keď urobia s-š, tak im to evokuje “buď ticho”. Zároveň v hre okamžite vidia výsledok svojho syčania.
Bola si v projekte Hospodárskych novín, kde ťa hodnotili riaditeľ slovenského Google Rasťo Kulich, Peter Krištofovič a iní. A práve Krištofovič mal odporúčanie, aby ste svoj projekt podporili odporúčaniami rôznych asociácii a že nech je jasné, že ten program pomohol deťom. Máte informácie o tom, že by sa nejaké deti skutočne zlepšili?
Vzhľadom na to, že pôsobíme na trhu veľmi krátko, tak tieto údaje sa nedajú namerať. Že by sme vydali nejakú hru a do mesiaca sa to zrazu všetko zázračne napravilo, to nie. Samozrejme, že údaje plánujeme pridať hneď ako ich budeme mať. Všetko sa dá pekne odsledovať asi až po trištvrte roku, roku, čo trvá štandardná terapia.
Takže ani prípadová štúdia, nič?
Áno, nedá sa to. Keď je človek nový na trhu, začína, nemá z čoho vychádzať, nemá žiadne dáta. Ale vychádzame hlavne z toho, čo sme videli, keď sme boli s tými detičkami – že náš program je hlavne motivačný. My sa nesnažíme nahradiť logopéda, my mu dávame do ruky nástroj, ktorým môže motivovať dieťa. A potom terapia môže napredovať rýchlejšie, pretože dieťa zrazu chce cvičiť, chce trénovať. Na tomto sme videli, že deti ten softvér chceli. Bolo to pre nich zaujímavé, že sa mohli hrať a tak trénovať rečové cvičenia.
A či sme videli zlepšenie v reči tých detí – napríklad, keď sme testovali u našej logopedičky, jedno dieťa š-kalo, uspávalo draka a spočiatku sa mu veľmi nedarilo, lebo to š robilo zle. Ale na základe interakcie v hre chcelo, aby sa mu viac darilo, aby nazbieralo viac pokladov a aby nestrácal toľko ten trpaslík život, tak sa naučilo dávať ten jazyk do správnej polohy a vtedy si upravilo výslovnosť a to š začalo vyslovovať správne. Program začal reagovať dobre a začalo sa mu dariť. Logopedička nám potvrdila, že sa začal zlepšovať, lebo chcel vyhrať.
Tak to sa už dá považovať za takú malú prípadovú štúdiu, nie?
Dá, ale naozaj chceme počkať na tie dáta, ktoré budú vychádzať z dlhodobej praxe, počas ktorej logopédi pracujú s naším produktom. A určite tie odporúčania na stránku pridáme. Takisto teraz pracujeme na novom videu, v ktorom budeme prezentovať viac o programe. Pripravujeme tých vecí veľmi veľa.
Za poskytnutie rozhovoru veľmi ďakujeme a všetko okolo projektu Speekle budeme na webe 3Digital.sk aj naďalej sledovať.
Je to slovenská firma so slovenskými zakladateľmi a domácim kapitálom, napriek tomu sa o nej veľa nehovorí. Maxsport má tendenciu rásť a už dnes ju môžeme považovať za príklad pre moderné slovenské start-upy.
Značka Maxsport vznikla v roku 2005 a podľa jej vlastných slov bolo jej zámerom nielen vyrábať, ale aj vyvíjať doplnky výživy práve na Slovensku. Pri vývoji produktov firma spolupracovala so Slovenskou technickou univerzitou a diagnoticko-športovým centrom DIAG a pri ich výrobe využíva aj domáce suroviny.
Zakladateľ firmy, Ivan Kovačič, v roku 2010 predal značku novým vlastníkom a Martin Poledna a Peter Kulich firmu expandovali. Dnes značka predáva v dovedna 40 krajinách. Zámerom zakladateľa bolo vytvoriť domácu konkurenciu pre veľké spoločnosti predávajúce proteínové tyčinky. Po roku 2010 firma sledovala priam raketový nárast tržieb, pričom za rok 2011 dosiahla 183-tisíc, za 2016 už 8,1 milióna eur. Kľúčom k úspechu malo byť okrem redizajnu obalov uvedeniu nových produktov tiež modernizovanie predajných kanálov: snacky sa začali objavovať na pultoch obchodných reťazcov a čerpacích staníc.
Martin Poledna a Peter Kulich zo slovenskej firmy MAXSPORT
Dnes tvoria veľkú časť predaja značky proteínové tyčinky či zdravá proteínová káva. V priebehu minulého roka sa na celom svete podarilo rozpredať až tisíc ton zdravých snackov a až 30-tisíc litrov kávy Royal Protein Ice Coffee. To znamená, že zákazníci nakúpili stotisíc kusov tejto kávy s objemom 249 ml. Zaujímavosťou je výroba a predaj proteínových tyčiniek pre deti.
Pritom iba na Slovensku sa predalo až 300 000 kg zdravých produktov. 40 percent z celkového predaja značky tvorí známa proteínová tyčinka PROTEIN BAR, za minulý rok sa jej predalo až 400 ton. „Keď si predstavíte, že je to ako postaviť vedľa seba 80 slonov, je to neuveriteľné,“ hodnotí výsledky Peter Kulich, jeden z majiteľov firmy MAXSPORT.
Sú to mimoriadne čísla, najmä ak vezmeme do úvahy, že ide čisto slovenský projekt.
Teraz sa Maxsport orientuje aj na spotrebiteľov, ktorí trpia potravinovými alergiami alebo majú záujem o vegetariánsku či dokonca vegánsku stravu. Kulich tvrdí, že dnes nie je problém pochutnávať si na ich tyčinke bez lepku, mlieka, pridaného cukru či čokolády.
Zaujímavosťou je, že aj v tejto oblasti podnikania sa dá ešte stále prichádzať s inováciami a novými produktmi. Slovenská firma najnovšie vstúpila do „kategórie pochutín“, do slaných snackov. Takzvané proteínové čipsy vyzerajú rovnako lákavo ako ich „nezdraví“ konkurenti, pritom obsahujú až 20 percent bielkovín. Výrobca uvádza, že ich výhodou je aj to, že neobsahujú lepok, spĺňajú kritériá pre označenie za vegánske a nie sú smažené, ale pečené.
Maxsport teda píše úspešný príbeh a zaraďuje sa k slovenským firmám, ktoré môžu byť kladené za vzor pre ďalších podnikateľných entuziastov – a to aj napriek tomu, že počas prvých rokov zmenili vlastníkov a prakticky celý marketing.
