Archív značiek: ecoMOTO

Test hybridu Mercedes-Benz GLC 350e 4Matic: Elektrina výrazne pomáha, o úspore peňazí však hovoriť nemožno

Pridaj komentár

Týždeň s hybridným GLC ma opäť presvedčil, že ak sa má automobilový pohon elektrifikovať, plug-in hybridy sú tou správnou cestou. GLC 350e je jedno z najpraktickejších áut, aké som tento rok jazdil.

 

Za zapožičanie vozidla do testu ďakujem spoločnosti Motor-Car Bratislava, spol. s r.o.

 
Nie je to iba o tom, že jazdíte v krásnom aute s trojcípou hviezdou na prednej maske. V Mercedese ide predovšetkým o bezpečnosť a technologickú vyspelosť, ktoré nemôže nikto tejto značke odopierať alebo o nich špekulovať. GLC s hybridným pohonom som prevzal s tým, že si dôslednejšie overím, či sa elektrický pohon skutočne podieľa na znižovaní spotreby benzínu a teda aj emisií oxidu uhličitého. Po týždni to hodnotím tak, že elektrická časť pohonu dokáže tomu spaľovaciemu pomôcť vo výraznej miere, ale spotreba aj tak nie je natoľko nízka, ako by možno niekto očakával. Je to stále SUV, hoci menšie.
 

Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Zadný pohľad; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)

Na prvý pohľad žiadna zmena, iba modré akcenty

Keď vedľa seba postavíte hybridné a klasické GLC, nevšimnete si žiadny rozdiel. Samozrejme, v nami testovanom modeli bola na karosérii veľká nálepka „plug-in hybrid“, ale tú si nový majiteľ na auto rozhodne nedá. Jedine vzadu a na bokoch auta je malý nenápadný modrý štítok s názvom Plug-in Hybrid a keď sa veľmi dobre zapozeráte do grafiky svetlometov, všimnete si modrý akcent. A ešte tie brzdové strmene v modrej farbe, áno… odlišnosti sú teda nenápadné a decentné, aby si ich všimol iba ten, kto vie, čo má hľadať.
Rovnaký prístup sledujeme aj pri ostatných modeloch výrobcu, napríklad pri hybridnom GLE a tiež pri elektrickej triede B, ktorá sa naozaj neodlišuje od tej so spaľovacím motorom. Test elektrického Mercedesu triedy B nájdete v našom článku na Ecomoto.sk: Skvelé auto, ktorému sa musíte prispôsobiť.
 

Predná časť interiéru – nič by som nevylepšoval, všetko je vyladené do posledného detailu; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Zadná časť interiéru – zadné sedadlá sa dajú sklápať pomocou tlačidla v kufrovom priestore; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


 

Spracovanie interiéru je na vysokej úrovni, nemá snáď ani jedinú chybu

Do GLC som presadol rovno z Civicu Sedan a musím sa priznať, že aj keď majú moderné automobily k sebe pomerne blízko, čo sa týka kvalitatívneho spracovania interiéru, Mercedes je stále celkom iná liga. Je to o materiáloch, ale predovšetkým o detailoch. Platí prakticky to isté, čo som zdôrazňoval v teste o triedu väčšieho GLE hybrid: Predná časť interiéru je rozmerovo veľkorysá, ponúka komfortné sedenie, vysoký posed a masívny stredový tunel. Radiaca páka je na pravej strane za volantom, na stredovom paneli nachádzame iba komplikovaný ovládač systému Command a volič jazdných režimov – v prípade GLC je spracovaný do elegantného otočného voliča. Z nadštandardného sedenia s možnosťou elektronického nastavovania sa teší aj spolujazdec, pasažieri vzadu (max. traja) majú sedadlá nastavené napevno. Môžu si zmeniť iba sklon operadla a hlavovej opierky.
Od tradičného benzínového GLC sa toto hybridné ničím nelíši, jedine v interiéri na dosah pravej ruky pribudlo mechanické tlačidlo so symbolom batérie, ktorým prepínate režimy pohonu.
Keď vedľa seba postavíte modely GLC a GLE, budú sa zdať nepomerne rozdielne. GLC je viditeľne menšie, takto vedľa seba by sme ho dokonca označili za akési tučnejšie kombi.
 

Odkladací priestor pod podlahou batožinového priestoru; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Nabíjanie v štandardnej dobíjacej stanici na Galvaniho v Bratislave pred HP; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Oceňujem batožinový priestor s veľkou kapacitou a dvojitou podlahou, do ktorej možno elegantne schovať nabíjacie káble. Spolu s automobilom dostanete nabíjací konektor pre pripojenie k štandardizovaným staniciam, ten s možnosťou nabíjania z domácej elektrickej siete 220 V si však musíte prikúpiť.
Kufor však klame vzhľadom. Má kapacitu 395/1445 litrov a zdá sa, že pojme všetko. V skutočnosti to bolo inak: keď som potreboval odviezť dvojmetrovú skriňu, do GLC sa jednoducho nevošla. Litre v kufri sú vysoké, ale nie je dlhé. Skriňu som musel naložiť do svojej desaťročnej Alfy 159 Sportwagon, kam sa vošla bez problémov a ešte som s rezervou zatvoril kufrové dvere. Alfa však nemá tie šikovné odkladacie riešenia a napríklad fantastickú funkciu sklápania zadných sedadiel stlačením jediného tlačidla. Toto je smart!
 

Funkcia zvýšenia podvozka je praktická, zväčší svetlú výšku o niekoľko centimetrov; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)

Jazdné vlastnosti s elektrickým motorom

Každého nepochybne zaujíma to, ako robustné SUV jazdí s výlučne elektrickým pohonom. Keďže ide o Mercedes, odpoveď nebude veľmi prekvapujúca: jazdí výborne. Nebyť toho, že je tento pohon úplne tichý, asi by ste si počas miernej jazdy nevšimli zásadnejší rozdiel medzi dynamikou 116-koňového elektromotora a 211-koňového benzínu. Elektromotor dokáže rozbehnúť 2-tonové SUV rýchlo a plynulo, nástup krútiaceho momentu je okamžitý a stály, nemení sa so zvyšujúcimi sa otáčkami.
Mercedes vybavil svoj hybrid šikovnou funkciou: v čisto elektrickom režime je možné akceleračný pedál stlačiť asi iba do polovice. Keď potom dotlačíte a prerazíte zábranu, dáte tým najavo, že chcete okamžite naštartovať benzínový agregát a ten sa spustí aj bez toho, aby ste tlačidlom menili jazdný režim.
Tento asistent práce s pedálom sa dá konfigurovať v systéme a je ho možné využívať aj pri jazde v hybridnom alebo čisto spaľovacom režime. Mne osobne chvíľami prekážal, je to však otázka zvyku. Práve takéto detaily odlišujú Mercedes od ostatných automobiliek.
Čo sa týka nakláňania vozidla pri rezaní zákrut, komfortu alebo pocitu zo stability vozidla, tam som medzi spaľovacím a elektrickým pohonom nepozoroval žiadne odlišnosti.
 

Vonkajšie osvetlenie a detail na LED pás predných svetlometov; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)

Elektrina šetrí benzín, ale čísla od výrobcu sú nereálne

SUV je SUV, nemožno si naivne myslieť, že reálna spotreba bude dosahovať trojlitrových úrovní. Benzínový motor od Mercedesu podporený elektromotorom sa správa pôsobivo, umožňuje promptné reakcie na podnety od vodiča, dokáže spoľahlivo pracovať v nízkych otáčkach okolo 1500 ot./min. a je veľmi tichý. Keď je elektrický motor neaktívny a jazdíte na benzín, máte skoro dojem, že sa ten elektrický pohon ani nevypol. Naopak, po zvolení športového jazdného režimu alebo toho s manuálnym radením prevodových stupňov motor razantne zmení charakter a stáva sa z neho prakticky športový agregát s krásnym zvukom a naozaj dobrými vlastnosťami.
 

Počas testu sme namerali priemerné spotreby paliva nasledovne:

hybridný režim: 7,5 l/100 km
režim Charge: 12,1 l/100 km
režim E-Save: 9,2 l/100 km
režim na elektrinu: 0 l/100 km
spotreba udávaná výrobcom: 2,7 – 2,5 l/100 km
 
Z toho vyplýva, že najefektívnejší z pohľadu spotreby benzínu je ten hybridný, ktorý zapína elektrický motor pri rozbiehaní, pomalej jazde a eventuálne počas pokojnej jazdy. E-Save, teda režim, pri ktorom sa elektrina uchováva v akumulátoroch, ale nedobíja sa rekuperáciou. Samotný proces rekuperácie podľa nášho testu môže mať vplyv na spotrebu paliva, ale to odôvodňujeme na základe reálnych jázd v meste a mimo mesta. Pochopiteľne, jazda výlučne na elektrinu znamená aj nulové emisie oxidu uhličitého a tiež nulovú spotrebu paliva, avšak dojazd je limitovaný iba niekoľkými kilometrami – v reálnych podmienkach hovoríme asi o 15 kilometroch.
Príjemnou funkciou v režime hybridu je informácia na displeji, koľko kilometrov od štartu ste jazdili s vypnutým spaľovacím motorom. Z nižšie priloženej fotografii vyplýva, že za posledných 496 kilometrov som prešiel 137 km s vypnutým benzínovým motorom, teda len na elektrinu. 
 

Rozmerný farebný displej na prístrojovke; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Rozmerný farebný displej na prístrojovke; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Prostredie multimediálno-informačného systému na centrálnom displeji; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)

Namiesto jazdy na výpary jazda na elektrinu

V tomto konkrétnom prípade som vedel oceniť prítomnosť elektrického pohonu práve vtedy, keď som do dna vyjazdil benzínovú nádrž. Už v nej nebolo nič, ani toľko, aby som odjazdil k benzínovej pumpe. Nebol to však problém, stačilo dať si auto nabiť na pár hodín a k benzínke som dojazdil potichu na elektrinu. Toto je tá ospevovaná budúcnosť! :) Zaujímavosťou je, že celá nádrž potom vyšla na menej ako 60 eur, čo mi príde priam neuveriteľné. Objem palivovej nádrže je 50 litrov, z toho je 7 litrov rezerva.
 

Návratnosť investície? Nad tým ani neuvažujte

Rovnako, ako som pred časom písal o hybridnom GLE, aj v GLC platí, že o návratnosti investície do doplnkového elektrického pohonu nemôžeme ani uvažovať. Hybridné GLC stojí minimálne 58 866 eur, zatiaľ čo za základný benzínový variant 250 4MATIC s prevodovkou 9G-TRONIC zaplatíte 45 858 eur, resp. 46 848 eur za naftový 220 d 4MATIC. To je 10-tisíc eurový rozdiel.
Ak by ste každý jeden týždeň do auta natankovali o jednu plnú nádrž za asi 66 eur, za 3,15 roka by ste za benzín zaplatili tých 10-tisíc; avšak toto auto nejazdí iba na elektrinu. Reálna návratnosť investície v porovnaní s čisto benzínovým pohonom by teda bola otázkou aj na 6 a viac rokov. Takže to nie je o peniazoch, ale skôr o sympatiám k hybridom ako takým.
 

Predný pohľad; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)

Kľúčové technické údaje Mercedes-Benz GLC 350e 4Matic 2017:

Benzínový motor: Euro 6, ECO štart-stop, usporiadanie valcov R4
Zdvihový objem: 1991 cm³
Výkon: 155 kW (211 koní) pri 5.500 ot/min
Krútiaci moment: 350 Nm pri 1200 – 4000 ot/min
Elektrický motor: 85 kW (116 koní)
Zrýchlenie z 0 na 100 km/h: min. 5,4 s
Max. rýchlosť: 235 km/h
Prevodovka: 7G-TRONIC PLUS
Pohon všetkých kolies 4Matic, permanentný
Podvozok: Viacprvkové zavesenie vzadu aj vpredu
Pneu: 235/60 R 18
Objem kufra: 395/1445 litrov
Prevádzková hmotnosť: 2025 kg, max. zaťaženie 580 kg
Cena od: 58 866 €
 
 

Všetky fotografie Mercedes-Benz GLC 350e 4Matic 2017 pre Ecomoto.sk

Zadný pohľad; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Predný pohľad; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Predný pohľad; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Nabíjanie v štandardnej dobíjacej stanici na Galvaniho v Bratislave pred HP; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Modrá úprava brzdových strmeňov decentne odkazuje na hybridný pohon; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Vonkajšie osvetlenie a detail na LED pás predných svetlometov; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Predná časť interiéru – nič by som nevylepšoval, všetko je vyladené do posledného detailu; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Zadná časť interiéru – zadné sedadlá sa dajú sklápať pomocou tlačidla v kufrovom priestore; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Odkladací priestor pod podlahou batožinového priestoru; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Prostredie multimediálno-informačného systému na centrálnom displeji; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Páka prevodovky napravo od volantu; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Tlačidlo pre štart motora; v hybridnom a elektrickom režime sa jeho stlačením spustí elektronika, ale motor neštartuje; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Rozmerný farebný displej na prístrojovke; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Rozmerný farebný displej na prístrojovke; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Dokonalá pomôcka pri parkovaní: 360° kamera a pohľad z vtáčej perspektívy, fantastická vec! Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Zvládne aj mierny terén, pomôckou je funkcia zvýšenia podvozka o niekoľko centimetrov; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Zvládne aj mierny terén, pomôckou je funkcia zvýšenia podvozka o niekoľko centimetrov; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Funkcia zvýšenia podvozka je praktická, zväčší svetlú výšku o niekoľko centimetrov; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Modrý akcent v grafike predných svetlometov s inteligentným nastavením; Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)


Mercedes-Benz GLC 350e 4MATIC Plug-in Hybrid (foto: Erik Stríž pre Ecomoto.sk)

Cirrus nám predviedol malé súkromné lietadlo, ktoré si kupujú Česi aj Slováci

Pridaj komentár

Pred niekoľkými týždňami som dostal príležitosť prakticky si odskúšať, aké je to lietať na súkromnom športovom lietadle značky Cirrus. Model SR22T OM-UNI zvnútra vyzerá ako lepší sedan, má kvalitné sedenie, poskytuje dokonca vysokú mieru komfortu a má funkcie, ktoré umožnia bezpečný let aj pilotovi so slabšími skúsenosťami.

Lietadlá značky Cirrus, ktoré sa nedávno odprezentovali v Piešťanoch, sú určené pre súkromných vlastníkov, ktorí pre akékoľvek dôvody potrebujú často prekonávať veľké vzdialenosti. V takom prípade, ak na to majú vhodnú bonitu, je pre nich jednou z dobrých alternatív automobilu malé súkromné lietadlo. Náklady na jeho prevádzku dnes totiž nie sú tak astronomické, ako by sa mohlo laikovi zdať a úspora času sa ráta na celé hodiny.
Podľa slov šéfa českého a slovenského Cirrusu, Dobroslava Chrobáka, je možné v priebehu jedného dňa celkom pohodlne absolvovať cestu z Bratislavy do Mníchova, tam stráviť pracovné stretnutie a vrátiť sa späť. Zaujímavosťou je skutočnosť, že tieto malé lietadlá kupujú ajna úver, vďaka čomu nie je zaťažený firemný cashflow a produkt je tak dostupný oveľa širšej skupine zákazníkov. Tí to aj vo veľkej miere využívajú, pretože sa im to skrátka vyplatí viac, ako keby do nadobudnutia investovali hneď 100 percent hodnoty lietadla. Cena lietadiel totiž rokmi neklesá tak, ako to poznáme s automobilmi a pre banky je tak financovanie tohto produktu lukratívne a bezpečné.
 

Cirrus, súkromné športové lietadlo (foto: ecomoto.sk)


Dnes značka Cirrus predáva lietadlá s vrtuľou, ale má v pláne aj model Vision Jet s prúdovým motorom. Prítomnosť vrtule však nie je bezpečnostným rizikom, ako by sa mohlo laikovi zdať. Platí, že lietadlá značky Cirrus patria medzi najbezpečnejšie vôbec. Sú dokonca vybavené automatickým stabilizačným systémom GARMIN ESP schopným vyrovnať lietadlo, ktoré sa naklonilo do strany viac, ako na 45°a patentovaný padákový mechanizmus. Padák dokáže v prípade núdze stroj s posádkou bezpečne dostať na zem, pričom dopad by mal byť pomerne hladký a v prvom rade bezpečný. Jedinou podmienkou je bezpečné naplnenie potenciálu padákového záchranného systému je, aby bola pristávacia plocha na zemi a nie na vode. Môj pilot tvrdil, že už niekoľkokrát sa vyskytla potreba použitia tohto padákového systému, čo znamená, že zachránila skutočné životy. Lepšiu referenciu ako toto už Cirrus ani mať nemôže.
Nemenej zaujímavou skutočnosťou je aj to, že sedadlá sú schopné odolať preťaženiu až 26 g. Len pre porovnanie, pri štartoch rakiet s posádkou vzniká na niekoľko sekúnd preťaženie 6 g.
 

Garmin ESP – elektronický stabilizačný systém (foto: Cirrus)


Funkčnosť elektronického stabilizačného systému predviedol pilot aj prakticky. Naklonil lietadlo pravým krídlom k zemi na viac ako 45 stupňov a pustil riadiacu páku. V tej chvíli zasahuje ESP a pozvoľna vyrovná lietadlo do vodorovnej polohy. Proces vyrovnávania môže pilot kedykoľvek ukončiť vlastným zásahom a podľa slov Cirrusu tento systém asistuje, ale nepreberá kontrolu.
Nemenej zaujímavým technickým vybavením je EVS, systém rozšíreného videnia. Ten dokáže priamo na rozmerných monitoroch v kokpite projektovať pristávaciu dráhu aj za zlých vizuálnych podmienok. Vďaka príplatkovej infrakamere je možné pozorovať aj ľudí a zvieratá na pristávacej dráhe v reálnom čase. Ako uvádza Cirrus na svojich webstránkach: “Vybavení je vhodné pro piloty létající přiblížení na náročných letištích ale i pro identifikaci mraků za VFR nočních letech. Ještě nikdy předtím nebyl tento bezpečnostní prvek použitý v jednomotorovém pístovém letadle.”
 

Cirrus SR22T OM-UNI (foto: ecomoto.sk)


Model SR22T OM-UNI, na ktorom som mal príležitosť letieť, je podľa stránky výrobcu už vypredaný. V ponuke má však ďalších desať lietadiel, ktorých cena sa pohybuje v rozmedzí 129-tisíc (SR20 G2 OK-JRP) až 805-tisíc amerických dolárov (SR22T GTS G5 OK-SMI).
Kokpit (alebo ak chcete, interiér) je pomerne priestranný a ponúka veľmi komfortné sedenie. Pre laika je panel s desiatkami ovládacích tlačidiel a displejmi s množstvom dynamických údajov neprehľadný, avšak pre pilota predstavuje skvelý priestor pre získavanie vedomostí o aktuálnom stave lietadla a situácie okolo neho.
 

Cirrus SR22TOM-UNI (foto: ecomoto.sk)


Zaujímavosťou je, že úrovňou komfortu by som mohol Cirrus porovnať s priemerným sedanom. Zhodou okolností som mal v rovnaký deň možnosť odjazdiť niekoľko modelov značky Mercedes-Benz a všimol som si, že čo sa týka veľkosti, súkromné športové lietadlo vôbec nezaostávalo. Za prednými sedadlami sa nachádzajú ďalšie dve plnohodnotné a ešte jedno, nazvime ho núdzové alebo detské. Praktické je, že sú tieto sedadlá sklápacie. Predné sedadlá majú v porovnaní s tými ostatnými jednu bezpečnostnú funkciu navyše, je ňou expanzný bezpečnostný pás, ktorý sa aktivuje v prípade nebezpečenej situácie. Je to v podstate airbag, ktorý má potenciál ochrániť pilota a kopilota, aby boli aj naďalej schopní riadiť lietadlo.
Ovládacie rozhranie má k dispozícii nielen pilot na ľavej strane (kde sedel môj pilot), ale aj jeho kolega na pravom sedadle. K dispozícii má nielen všetky displeje z rovnakého pozorovacieho uhla, ale aj riadiacu páku (pravý ju drží v pravej ruke, ľavý v ľavej).
 

Cirrus OM-UNI (foto: ecomoto.sk)


Keby som chcel hodnotiť samotný let, nemal by som čo vytýkať. Ja však nie som odborník na lietadlá a nemám možnosť priameho porovnania. Môžem však potvrdiť, že až tak veľmi zásadne sa skúsenosť z letu na Cirruse neodlišovala od jazdy na Mercedesoch. Samozrejme, že let obnáša nepomerne výraznejší hluk a vibrácie, avšak od známeho “čmeliaka” je komfort posunutý o niekoľko generácií vyššie. Pri optimálnych poveternostných podmienkach je let pokojný, vibrácie sú na veľmi prijateľnej úrovni (čoskoro ich prestanete vnímať) a hluk je čosi, s čím sa musíme zmieriť. S nasadenými slúchadlami a s mikrofónom však ruchy okolia celkom utíchajú, rozhovor môže byť celkom pokojný a zreteľný.
 

V súkromnom športovom lietadle je priestor pre päť pasažierov (foto: Cirrus)


Zadné sedadlá sú sklápacie – praktické riešenie (foto: Cirrus)


Padákový záchranný mechanizmus (foto: Cirrus)


 
 

Mercedes-Benz Star Experience 2016 v Piešťanoch

Pridaj komentár

Dobrý vodič nie je ten, ktorý ešte nikdy nekrčil plechy. Je to ten, kto vie bezpečne ovládať svoj automobil a zareagovať na nečakané situácie na ceste aj vo vysokej rýchlosti. Každý človek má však svoje limity a vtedy dokáže pomôcť samotný automobil. Najnovší Mercedes-Benz triedy E prichádza s mnohými asistenčnými funkciami, ktoré dokážu nahradiť reakciu vodiča, ak si nevšimne napríklad stojace auto pred ním. Tieto technológie sme vyskúšali osobne a popri tom si overili, kde sú hranice športovo ladených modelov od Mercedesu.

Všetky nové Mercedesy sú krásne a dobré automobily, o tom sa nedá pochybovať. V priebehu podujatia Star Experience sme mali príležitosť jazdiť (či už priamo spoza volantu alebo na mieste spolujazdca) pomerne slušnú paletu automobilov rôznych typov (okrem SUV a crossoverov).
Cieľom slovenského distribútora značky bolo, samozrejme, odprezentovať to najlepšie, čo vie ponúknuť, avšak skvelá koncipácia podujatia zabezpečila, že každý účastník odišiel s o niečo lepšími vodičskými zručnosťami. Nie každý deň máme možnosť jazdiť slalom so supervýkonnými športovými vozidlami Mercedes-AMG a brzdiť až na podlahu.
Kritické situácie sa dejú na cestách každý jeden deň, každú jednu minútu. Často je to o ignorancii a nezodpovednosti vodičov, ale nemožno prehliadať obyčajnú ľudskú nepozornosť a celkovú komplikovanosť premávky.

Núdzové brzdenie sa treba naučiť

Prvá skúška od Mercedesu bola na novej triede E, ktorá disponuje vyspelými bezpečnostnými funkciami a schopnosť zvládať aj mnohonásobné núdzové brzdenia. Núdzové brzdenie je také, pri ktorom dupnete na brzdu v okamihu a úplne na doraz. Automobil v tej chvíli zablokuje kolesá a iba sa šúcha vpred. Je to zaujímavá skúsenosť, keď z vysokej rýchlosti zabrzdíte a vytočíte volant – aj napriek tomu, že sa kolesá iba šmýkajú po vozovke, je schopný automobil reagovať na otáčanie volantom.
Pozerať sa na takýto manéver zvonka alebo zo sedadla spolujazdca je jednoduché, zdá sa to ako niečo jednoduché. Za volantom je však núdzové brzdenie oveľa náročnejšie na šoférsku zručnosť a tiež na mentálnu pripravenosť vodiča. Osobne som mal pri prvom pokuse problém v okamihu dupnúť na brzdu až na podlahu – akoby som mal stále na pamäti, že takýmto spôsobom zničím brzdové platničky. Samozrejme, že sa tak ľahko nezničia, ale aj keby, prvoradá je bezpečnosť. A vždy je lepšie meniť brzdové platničky nanajvýš za pár stoviek eur, ako doplácať tisíce za opravu auta alebo ešte horšie – žiť s vedomím, že kvôli vlastnej neschopnosti som neubrzdil a spôsobil úraz.
Od skúsenosti na Star Experience 2016 som si núdzové brzdenie vyskúšal aj na vlastnom aute, keď som vedel, že tie brzdy budem aj tak v priebehu týždňa meniť pre ich bežné opotrebenie. Myslím, že to táto (pre niekoho možno zbytočná) skúsenosť pre mňa znamenala veľmi veľa.
 

Automobily radu Mercedes-AMG (foto: ecomoto.sk)


Mercedes-Benz triedy S Kupé (foto: ecomoto.sk)


 

Automatické brzdenie bez účasti vodiča

Inštruktori z Mercedes-Benz prakticky predviedli, ako sa má správne núdzovo brzdiť a ako dokáže nová trieda E reagovať aj za vodiča, ak ten v kritickom okamihu nevenuje pozornosť šoférovaniu.
Praktická ukážka automatického núdzového brzdenia, keď sa pred vozidlom objaví prekážka (či už automobil alebo chodec) vyzerá zvonka pôsobivo, sediac v automobile je však zážitok oveľa intenzívnejší. Keď idete autom smerom vpred rýchlosťou okolo 50 km/h a z boku sa do cesty postaví prekážka, trieda E dokáže v momente spustiť núdzové brzdenie. Technológia je účinná a na prvý pohľad vyzerá veľmi spoľahlivo.
 

Mercedes-AMG GT (foto: ecomoto.sk)


Erik Stríž (zakladateľ Ecomoto.sk) (foto: ecomoto.sk)


 

Mercedes-AMG C63S (foto: ecomoto.sk)

Jazda na plný plyn a plnú brzdu

Prvá skúška s núdzovým brzdením mala svoje opodstatnenie. Inštruktori Mercedesu tak pripravili účastníkov na jazdu na silných automobiloch Mercedes-AMG a Smart Brabus. Samozrejme, že Smart sa nedá s Mercedes-AMG porovnávať, ale za volantom aj týchto malých automobilov môžete citíť preťaženie a pravú radosť z jazdy.
Ako nám bolo povedané, s Mercedes-AMG sa jazdí na plný plyn a na plnú brzdu. Žiadne pomalé pribrzďovanie a pozvoľné akcelerovanie. Skúsenosť je to famózna, predovšetkým šoférovanie automobilov Mercedes-AMG C43, Mercedes-AMG C63S a skvostného Mercedes-AMG GT je nezabudnuteľné. Je celkom jedno, či zrýchľujete z rýchlosti 50  alebo 150 km/h, tieto raketoplány tlačia do sedadiel vždy.
Či už ste profesionál, amatér alebo laik, určite by ste boli nadšení z toho, ako výborne tieto automobily držia stopu aj v šmyku a ako precízne sa dajú manévrovať v akejkoľvek rýchlosti. Samozrejme, že tu vstupuje do hry zdatnosť vodiča, ktorý musí mať aspoň mierne pokročilé schopnosti s riadením silných strojov.
 

Smart Fortwo Brabus, interiér, vo variante s otvorenou strechou (foto: ecomoto.sk)

Slalom so Smart Brabus

Prudké zrýchlenie, núdzové brzdenie, slalom a krúženie okolo jedného bodu, to boli ciele účastníkov podujatia, keď jazdili na automobiloch Smart s výbavou Brabus. Tieto vozidlá sú predovšetkým mestské, sú pomerne vysoké a krátke, napriek tomu sa za ich volantom cítite skoro ako v športovo ladenom crossoveri. Môže za to vysoký posed a kvalitný interiér. Počas jazdy sa zreteľne prejavuje malá dĺžka automobilov a ich nízka hmotnosť, ktorá je nepriamej úmere s relatívne vysokými výkonmi motorov.
Aj napriek tomu, že moje súkromné vozidlo je vybavené šesťstupňovým manuálom, s manuálnou prevodovkou v Smarte som mal mierny problém. Nebol som schopný akcelerovať tak prudko, ako som si predstavoval, avšak aj napriek tomu mal Smart Fortwo Brabus veľmi podobné zrýchlenie, ako moja Alfa Romeo 159 JTDM.
Rozdiel medzi Smart Fortwo Brabus a akýmkoľvek Mercedes-AMG je enormný. Ale majú aj spoločného menovateľa, ktorým je športový paket výrazne ovplyvňujúci nielen vonkajší dizajn vozidla, ale aj jeho motorické prejavy.

Mercedes-Benz triedy SL vo variante kabriolet (foto: ecomoto.sk)


Mercedes-Benz triedy SL vo variante kabriolet (foto: ecomoto.sk)


Mercedes-Benz triedy S Kabriolet (foto: ecomoto.sk)

Star Experience 2016 na jednotku

Spomedzi ostatných čitateľsky o niečo menej atraktívne, ale pre každého účastníka hodnotné, boli jazdy mestom Piešťany a priľahlými obcami na rôznych modeloch Mercedes-Benz. Najväčšou atrakciou bolo nepochybne kupé triedy S, ale aj modely SL400, SL500 a novej triedy E vo variante kombi bola radosť odšoférovať.
 
Ako novinár sa zúčastňujem pomerne veľkého množstva akcií, na ktorých sa predvádzajú nové technológie a produkty – vrátane automobilov. Preto môžem hodnotiť aj kvalitu organizácie, bezpečnosti a všetkého, čo vplýva na dobrú skúsenosť pozvaného účastníka.
V prípade Star Experience 2016 som sa stretol s tým najlepším, čo môže účastník podobného typu podujatia chcieť – skvelú organizáciu, efektívne využitie času, zachovanie pôvodného plánu, rozumné nastavenie prestávok a skvelý catering. Najdôležitejšie je však to, čo si človek z podobného podujatia odnesie – nové skúsenosti. A tí, ktorí absolvovali Mercedes-Benz Star Experience v Piešťanoch, sú bez pochyby oveľa bohatší na šoférske zručnosti.
 

Dlhodobé skúsenosti s BMW i3 REx

Pridaj komentár

Všetko sa udialo veľmi rýchlo. Dlhé roky sa čakalo na to, kedy konečne BMW začne predávať model vhodný do veľkomesta a jeden z vôbec prvých skutočných elektromobilov na svete. Veľmi krátko po uvedení vozidla na trh som sa stal 21. mája minulého roka jeho majiteľom a dokonca som bol prvým zákazníkom v USA, ktorému bol doručený model i3 REx.

Článok napísal náš hosť, Tom Moloughney zo Spojených štátov, majiteľ plug-in hybridu BMW i3 REx a uznávaná autorita v oblasti elektrických automobilov. Zakladateľ Plug In America spolupracuje s automobilkami, vrátane BMW a v článku nižšie sa delí o praktické skúsenosti s BMW i3 REx po roku aktívneho jazdenia.

 
Akokoľvek sa na to pozerám, i3 je pre mňa stále dôvodom na radosť a jediným elektromobilom, ktorý si viem predstaviť ako svoj vlastný. Perfektne vyhovuje mojim potrebám, pričom ponúka ideálne vyváženie výkonu, úžitkovosti, komfortu a efektivity. Počas prvého roka som odjazdil 40-tisíc kilometrov, z čoho asi 95 percent som jazdil výlučne na elektrinu. Môže vyvstávať otázka, prečo som si teda priplatiť za spaľovací motor REx, keď som v priebehu rok a využil iba v piatich percentách všetkých odjazdených kilometrov – a táto otázka je správna. Dnes si myslím, že ten doplnkový spaľovací motor ani veľmi nepotrebujem, avšak vôbec neľutujem, že som si zaň priplatil tých 3850 dolárov.
 

Dlhodobé skúsenosti s BMW i3 REx od Toma Moloughneya


Môj i3 REx zvládol cestu z New Jersey do Vermontu celkom v pohode, vzdialenosť bola 743 kilometrov.  Túto spiatočnú cestu vozidlo absolvovalo 178 kilometrov výlučne na elektrinu a zvyšných 564 kilometrov na motor. Spotreba paliva pritom bola veľmi nízka a vo Vermonte som auto nabíjal. Tu som zistil, že hoci by som cestu vďaka dobre vybudovanej infraštruktúre dobíjacích staníc cestu zvládol aj výlučne na elektrinu, trvalo by to o možno až hodiny navyše. Preto si myslím, že variant i3 REx je ideálny, ak chcete s vozidlom občas absolvovať dlhšie trasy.
Podstatné je, že výbava Range Extender mi dala slobodu a možnosť vybrať sa s vozidlom prakticky na akúkoľvek dlhú trasu bez rozmýšľania, či bude cestou dostatok nabíjacích staníc a či budem mať čas na proces dobíjania.
Je potrebné si ale uvedomiť, že samotný dojazd na elektrinu je veľmi dobrý a keď nad tým uvažujem dnes, možno viac ako REx by som uprednostnil doplnkové batérie, ktoré BMW ponúka za príplatok. Majú 29 kWh, teda sú o 33 percent výkonnejšie a myslím si, že by dokázali celkom dobre alternovať môj takmer 4-tisíc dolárový príplatkový REx.
Môj osobný rekord v dojazde výhradne na elektrinu bol 91 míľ, teda 146 kilometrov. Prekonávam aj údaj o maximálnom dojazde 115 km, ktorý udáva EPA ako priemerný – ja som mal priemer 125 km. V zime sa však priemerný elektrický dojazd pohyboval na výrazne nižších číslach – iba 77 kilometrov na plné nabitie. Zima má negatívny dopad na batérie a teda priamo na dojazd.
 

Dlhodobé skúsenosti s BMW i3 REx od Toma Moloughneya


V priebehu roka som si všimol niekoľko detailov, ktoré ma tešia, ale aj takých, ktoré ma skôr otravujú alebo mi dokonca vadia.

Začínam pozorovanými negatívami:

Konfigurovateľná rekuperácia. BMW i3 REx neponúka možnosť nastavenia rekuperácie brzdením. Ostatné automobilky to ponúkajú a hoci i3 mierne upravuje efektivitu rekuperácie v závislosti od aktuálneho jazdného režimu (Eco Pro, Eco Pro+), chcel by som tu mať radšej manuálne nastavenie.
Nabíjací konektor je potrebné odblokovať, keď nabíjací proces skončí. Vraj sa tento detail má odstrániť, ale ani po nedávnej softvérovej aktualizácii možnosť priameho odpojenia nefunguje.
Batožinový priestor pod prednou kapotou nie je vodotesný. V záhyboch sa zadržiava voda a špina. Majiteľ si musí zabezpečiť tesnenie sám, prípadne pravidelne predný kufor čistiť.
Neustále zvukové signalizácie. i3 hneď po naštartovaní informuje vodiča a pasažierov, aby sa zapli, informuje o stave vozidla a podobne. Neviem to vypnúť a vadí mi to. Auto by malo nechať vodičovi čas aspoň 10 – 20 sekúnd, kým sa začne pripomínať.
Ocenil by som prítomnosť indikátora teploty batérie. Skúsenejší vodiči elektromobilov chcú mať na očiach informáciu o teplote batérií a v i3 ju možno nájsť iba v systéme iDrive.
Chýba vyhrievanie volantu v štandardnej výbave. BMW je pritom prémiová nemecká značka, od ktorej podobné funkcie očakávam už v základnej výbave.
Problematické Adaptive Cruise Control a Parking Assistant. Adaptívny tempomat ACC je výborná funkcia, ale občas zaváha, keď je auto pred vami vybavené atypickými zadnými svetlami. Je to zvláštne, ale napríklad taký Dodge Charger so svetlami naprieč celou šírkou zadných partií je pre adaptívny tempomat v i3 problémom, nevie takéto auto rozpoznať. Problém občas nastal aj pri intenzívnom priamom slnečnom svetle, kedy sa ACC jednoducho sám vypol. Parkovací asistent je skvelá funkcia, ktorej význam je nepopierateľný. Stačí, aby bol parkovací box o 55 centimetrov širší, ako samotné auto a systém celkom sám zaparkuje. Zákazníci však tvrdia, že občas si ich i3 samo ošúcha disky kolies o obrubník. Tvrdilo mi to už viac ľudí, takže nejde iba o nedostatok jedného kusu alebo neschopnosť vodiča.
Neefektívny predný stierač. Je to len detail, ale predsa. Predné stierače fungujú dobre, ale pri zmene smeru pohybu vrhnú vodu späť do výhľadu vodiča. Vody síce nie je veľa, ale keď si chcete iba očistiť predné sklo, aj po niekoľkonásobnom pretrení sú na ňom stále kvapky vody.
 

Dlhodobé skúsenosti s BMW i3 REx od Toma Moloughneya


 
 

Pozitívne detaily, ktoré som si všimol:

Priestranný interiér. Na to, že je i3 dlhé menej ako štyri metre, má priestorovo veľkorysý interiér. Mám dojem, že sa priestorovo podobá na modely radu 3, ktoré sú aj o 60 centimetrov dlhšie.
Pekný dizajn interiéru. Dobré rozmiestnenie ovládacích prvkov, výborný volant, pohodlhé sedenie, vynikajúci výhľad z kabíny.
Nesmierne zábavné šoférovanie. BMW i3 disponuje veľmi dobrým krútiacim momentom, ktorý je dostupný hneď od prvej otáčky rotora. Akcelerácia z nuly je fantastická, dokonca sa zaraďuje medzi najlepšie zrýchľujúce BMW vôbec. Aj napriek tomu, že je vozidlo pomerne vysoké k svojej šírke a dĺžke a má tenké kolesá, ponúka veľmi dobrú manévrovateľnosť.
Rýchle nabíjanie. Počas nabíjania v level 2 na nabíjacej stanici 24kW CCS DC je možné dobiť batériu na 90 percent už za tri hodiny. Za štyri hodiny je nabitá plná batéria.
 

Dlhodobé skúsenosti s BMW i3 REx od Toma Moloughneya


 

Naše skúsenosti s plug-in hybridom Mercedes-Benz GLE 500e

Pridaj komentár

Mercedes-Benz GLE 500e je skvostný automobil, ktorý nemôžete nemilovať. Má skvelé jazdné vlastnosti, nepopierateľnú charizmu a moderný pohon s presvedčivými schopnosťami.

Jedno z najlepších SUV na svete sa generačne polepšilo a do ponuky predajcov aj na Slovensku zaviedlo motorizáciu typu plug-in hybrid. To znamená, že robustné drahé SUV-čko môžete pripojiť na elektrický kábel a dobiť mu baterky. Potom môžete odjazdiť nanajvýš 30 kilometrov celkom bez emisií CO2 a úplne potichu. Skúsenosť s týmto luxusným automobilom snáď ani nemôže byť negatívna, avšak za týždeň aktívneho jazdenia a odšoférovania takmer 900 kilometrov môžeme byť už aj trocha kritickí.
 
Keď mi prišla do e-mailu ponuka otestovať GLE 500e, mal som veľkú radosť. Automobily schopné jazdiť výlučne na elektrinu sú zvyčajne malé a vrtké a tento Mercedes je ale presným opakom. Na elektrinu dokáže jazdiť skôr iba sekundárne, hlavné slovo má stále fantastický benzínový motor s objemom tri litre, ale skúsenosť s GLE 500e dokáže povedať aj o tom, ako by mohli vyzerať a jazdiť veľké automobily budúcnosti.
 
Mať prehnané očakávania nie je celkom správne, ale v tomto prípade ich má každý – od drahého automobilu renomovanej značky sa čaká iba to najlepšie. Bez zbytočných okolkov musím priznať, že dnes, po odovzdaní vozidla z testu, mi nesmierne chýba jeho úžasný interiér a celkový charakter. Môžu za to všetky tie detaily, ktoré stoja za mimoriadnym SUV, počnúc spracovaním interiéru až po jazdné vlastnosti.
 

Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK

Spracovanie interiéru

Interiér GLE v podobe plug-in hybridu sa prakticky vôbec nelíši od toho s bežným spaľovacím motorom. Snáď iba batožinový priestor má výraznejšie vyššiu podlahu, práve pod ňou sa nachádza všetko potrebné pre funkčnosť hybridného pohonu. Predná časť interiéru je rozmerovo veľkorysá, ponúka komfortné sedenie, vysoký posed a masívny stredový tunel. Radiaca páka je na pravej strane za volantom, na stredovom paneli nachádzame iba komplikovaný ovládač systému Command a kruhový volič jazdných režimov. Z nadštandardného sedenia s možnosťou elektronického nastavovania a tromi pamäťovými slotmi sa teší aj spolujazdec, pasažieri vzadu (max. traja) majú sedadlá nastavené napevno. Môžu si zmeniť iba sklon operadla a hlavovej opierky.
 
Veľkosť interiéru ocenil aj náš redaktor, ktorý meria takmer dva metre a teší sa z robustnej postavy – aj keď obsadil jedno zo zadných sedadiel, ďalší dvaja pasažieri vzadu nemali problém pohodlne sa usadiť.
 

Jazdné režimy v Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Plná nádrž a plná batéria. Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


 

Jazdné režimy

Pod kapotou GLE 500e sa nachádza spaľovací benzínový motor s objemom 2,99 cm3, ktorého vlastnosti sú splneným snom každého priaznivca poctivého motorizmu. Motor so šiestimi valcami má dvojnásobné preplňovanie, maximálny výkon až 325 kW a napojený je na 7-stupňovú automatickú prevodovku 7G-Tronic s možnosťou manuálneho radenia páčkami za volantom. Aj napriek vysokému výkonu a silnému krútiacemu momentu prevádzka motora vyhovuje náročným normám Euro 6.
 
To, čo robí model 500e výnimočným, je prítomnosť silnejších batérií a doplnkového elektrického motora. Dá sa povedať, že nie je ani tak doplnkový, ako skôr druhý a plnohodnotný. GLE 500e je totiž plug-in hybrid, čo znamená, že je schopné jazdiť aj výlučne na elektrinu a batérie sa okrem vstavaného rekuperačného systému nabíjajú aj samostatne pripojením kábla. Počas týždňového testu sme vedeli oceniť rekuperáciu, ktorej efektivita nás veľmi milo prekvapila – zdá sa, že ak na pol dňa vynecháte z pohonu elektrický motor, rekuperáciou získate energiu aj na 20 elektrokilometrov Tie kilometre potom môžete vyjazdiť dvomi spôsobmi: ako E-MODE alebo HYBRID.

Jedna z nameraných priemerných spotrieb | Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Jazdný režim E-MODE využíva na pohon výlučne elektrický motor, vďaka čomu sú spotreba benzínu a tiež emisie CO2 nulové. Výrobca uvádza, že pri plnom nabití jeho SUV-čko prejde aj 30 kilometrov, avšak v reálnych podmienkach sme boli z dojazdu mierne sklamaní. Ak si nedáte pozor na kultivovanosť jazdy, v pohode tento teoretický dojazd klesne aj pod polovicu. Pohon v režime E-MODE má význam v dopravných zápchach a vtedy, keď máte možnosť svoje vozidlo dobíjať počas noci vo vlastnej garáži. Je to nezvyčajný pocit, keď idete v aute a nepočujete skoro nič iné okrem valivého odporu kolies. Pri rozbiehaní počujete zo zadných partií automobilu jemné bzučanie rotora. Je to skoro ako zo sci-fi filmu.
 
Druhý režim, ktorý aktívne využíva elektrický motor, je HYBRID. Nedá sa povedať, že by v ňom bol jeden alebo druhý motor ten prioritný, pretože počítač podľa aktuálnej potreby prepína medzi elektrickým a benzínovým agregátom. Vo výsledku sa vám na displeji pred volantom objaví údaj o priemernej spotrebe nižší aj o 5 litrov na 100 kilometrov jazdy, čo považujeme za famózny výsledok. Musíme sa priznať, že sme s GLE veľmi nejazdili “na spotrebu”. Zaujímalo nás, akú spotrebu bude mať vodič v praxi, keď bude autom jazdiť ako na každom inom. Priemerná spotreba na trase asi 150 kilometrov (z toho 60% diaľnica, 15% mesto a 25% medzimesto) výlučne na spaľovací motor bola 14,9 l/100 km. Na takto veľké SUV je to pomerme dobrý výsledok. Rovnakým jazdným štýlom na rovnakej trase späť sme namerali priemernú spotrebu iba 10,5 l/100 km, keď sme do činnosti zapojil aj elektrický motor v režime HYBRID. Takáto úspora je veľmi pekná, a to sme sa ani veľmi nesnažili. Myslíme si však, že spotreba udávaná výrobcom je v reálnych podmienkach nedosiahnuteľná.
 
V ponuke palubného počítača sú dovedna štyri jazdné módy: HYBRID, E-MODE, E-SAVE a CHARGE. HYBRID spája sily elektrického a benzínového motora, E-MODE pracuje výlučne s elektrickým, E-SAVE s výlučne benzínovým a CHARGE umožňuje efektívnu rekuperáciu elektrickej energie počas jazdy (batéria sa dobíja počas brzdenia a spomaľovania).
 

Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK

Technika v testovanom modeli

Mercedes-Benz GLE 500e, ktorý sme dostali na redakčný test, bol vybavený paletou moderných technológií, ktoré pre menej skúseného vodiča pôsobia ako z iného sveta. Jediným tlačidlom môžete zmeniť charakter automobilu, k dispozícii sú režimy SPORT, COMFORT a INDIVIDUAL. Pri tom poslednom si viete sami nastaviť, ako má v tomto móde fungovať podvozok, motor, riadenie a podobne. Oceňujeme funkcie aktívneho udržiavania v jazdnom pruhu a adaptívny tempomat so schopnosťou udržiavať vzdialenosť od nasledujúceho vozidla. V praxi počas jazdy diaľnicou sme si niekoľkokrát všimli, ako dobre systém udržiavania v jazdnom pruhu reaguje aj na mierne zákruty – vtedy auto samo točí volantom a vie to robiť aj napriek tomu, že vás zvukovo i vizuálne upozorní na potrebu uchopenia volantu. Skvele je spracovaný parkovací asistent a celkový pohľad na okolie vozidla pomocou kamier, k dispozícii je aj pohľad zhora. Je skoro neuveriteľné, ako dobre dokážu Nemci tieto funkcie priviesť k zdanlivej dokonalosti. Ďalej sú to funkcie asistovaného zjazdu z kopca, viditeľné zdvihnutie svetlej výšky stlačením jediného tlačidla, inteligentné svetlomety a výborný brzdový systém. Ten sme vyskúšali raz a cielene, doslovne je počuť a cítiť účinok ABS.

Funkcia Lane Assist dokáže automobil udržať v pruhu, ale keď vybočíte, upozorní vás na to vibrácia volantu a vizuálne na displeji. Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes-Benz GLE 500e je mimoriadne presvedčivý automobil a pozitívne oslovil každého, kto si doň nasadol. Spojenie benzínového motora s tým elektrickým je pôsobivé a zastávame presvedčenie, že práve hybridný pohon je pohon budúcnosti. Otázna je už iba finančná návratnosť nadobúdacej investície tohto plug-in hybridu. Máme však podozrenie, že keď si niekto kúpi takto drahý Mercedes, toho úspora na spotrebe paliva veľmi nezaujíma…
 

Kľúčové vlastnosti:

Pohon: permanentný 4MATIC, plug-in hybrid
Hlavný motor: benzín, V6 2996 cm3, 325 kW, 650 Nm, 2×preplňovanie, Euro 6
+ Elektrický motor
+ Batéria
Prevodovka: 7-stupňový automat Daimler-Benz 7G-Tronic s možnosťou manuálneho radenia
Rozmery (dך×v): 4819×1935×1796 mm, rázvor 2915 mm
Hmotnosť: 2390 kg
Nádrž: 80 litrov
Max. rýchlosť: 245 km/h (259 teoreticky)
Zrýchlenie 0-100 km/h: 5,3 sekundy
Spotreba (výrobca): min. 3,5 l/100km
Spotreba (test, hybrid, kombinovane) 10,4 l/100km:
 

Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


 

Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


Mercedes Benz GLE 500e 4MATIC| TEST, RECENZIA, ECOMOTO.SK


 

Elektrické motory, ich potenciál a problémy s nabíjaním

Pridaj komentár

Elektromotory nie sú vhodné iba do hračiek a električiek, ale ich uplatnenie v osobnej doprave naráža na niekoľko významných problémov. Automobilky majú pred sebou ešte stále úlohy týkajúce sa znižovania hmotnosti a zvyšovania efektivity.

 
“Vedeli ste, že prvý elektromobil bol verejnosti predstavený v roku 1881? A to, že prvopočiatky elektrických vozidiel nachádzame ešte skôr, už v roku 1828? Odvtedy prešlo veľa desaťročí a zdá sa, že až dnes stojíme na prahu doby, kedy sa začíname dozvedať viac o ambíciách automobiliek o uplatňovanie elektrického pohonu.” takto som začal editoriál k prvému vydaniu magazínu Ecomoto a na tejto strane sa budem venovať pokračovaniu témy, ktorú som na tretej strane načrtol iba jedným odstavcom.
 
Elektrické motory skutočne nie sú žiadnou novinkou a ich využitie je oveľa širšie, ako by ste si mohli myslieť. Nachádzajú uplatnenie prakticky všade – sú v bytovom dome, kde poháňajú výťah, v hračkách, v automatických invalidných vozíkoch, v električkách, v kuchynských i medicínskych prístrojoch a prakticky v každej priemyselnej výrobe. Pri malých výkonoch a pre pohon malých zariadení (alebo naopak veľmi veľkých vozidiel) nie je s elektrickými motormi spojených veľa problémov, tie prichádzajú až pri ich použití v osobnej doprave.
Osobné automobily sú v porovnaní s trolejbusmi, vlakmi a električkami nepomerne menšie a ľahšie a navyše si musia so sebou niesť vlastný zdroj energie. Tieto dva faktory mali snáď najvýznamnejší vplyv na to, že sa elektromobilita začína prudšie rozvíjať až v týchto rokoch. Výkonnejšie elektrické motory sú totiž ťažké a potrebujú na svoj chod veľa energie. Automobilky preto stáli pred neľahkými úlohami, ako skĺbiť nízku hmotnosť, vyšší výkon a rozumnejší dojazd do jedného celku, ktorý by navyše vyzeral dobre, bol by bezpečný a trvácny.
Za vyššou hmotnosťou stojí predovšetkým samotná konštrukcia elektrického motora – v základnej podobe využíva cievku namotanú v rotujúcej časti (rotor) a permanentné magnety v púzdre (stator). Tieto magnety majú veľmi vysokú hmotnosť, preto sa v záujme jej znižovania permanentný magnet nahradil tým elektrickým. Je to v podstate kus kovu obmotaný cievkou, ktorý keď sa pripojí k napätiu a prúdu, tvorí vo svojom okolí magnetické pole. To je možné regulovaním napätia a prúdu ovládať a následne tak ovplyvňovať aj účinnosť celého motora.
 
Zaujímavou vlastnosťou elektrických motorov je spôsob, akým distribuujú krútiaci moment. Ak je elektromotor napojený na nominálne napätie a prúd, prakticky už od prvej otáčky poskytujú maximálny krútiaci moment. Tento detail, avšak veľmi zásadný, je významnou výhodou elektrických motorov v porovnaní s tými spaľovacími. Všetci dobre poznáme benzínové motory, ktoré je potrebné poriadne vytočiť, aby sme cítili ich účinok. Ani naftové motory nie sú odlišné, hoci dokážu maximálny krútiaci moment poskytnúť už pri nižších otáčkach.
 

Nabíjanie elektrických motorov a s tým spojené problémy

Nabíjanie elektromobilov je hotová veda. Dnes aj na Slovensku nájdete dva druhy nabíjacích staníc do 22kW/32A na striedavý prúd (AC) a nad 22kW/32A na jednosmerný prúd (DC).
 
Rozdiel medzi nimi je veľmi veľký, pretože stanice na striedavý prúd sú v skutočnosti iba prípojky a nie pravé nabíjacie stanice. Tých je na Slovensku najviac. Aby ich bolo možné použiť, je nevyhnutné, aby ste mali vo svojom elektromobile vstavanú nabíjačku – je to však štandardná výbava a tieto vnútorné nabíjačky sú označované napríklad 11kW/16A. To napovedá o technických parametroch vstavanej nabíjačky a o tom, ako rýchlo budete môcť dobiť batérie. Platí, že čím vyššie sú hodnoty kW a A, tým rýchlejšie je nabíjanie, zjednodušene napísané, prepustí sa tak viac prúdu. Napríklad taká Tesla Model S má štandardnú nabíjačku 11kW/16A, za príplatok ju môžete doplniť ešte o jednu rovnakú. Tak môže využívať plný potenciál aj domácej elektrickej zásuvky 32A. Naopak, taký ľudový elektromobil Volskwagen e-Up! má vstavanú nabíjačku iba 3,6 kW, takže aj keď vozidlo pripojíte k 20 kW nabíjacej stanici, nebudete môcť využiť jej potenciál.
 
Dôvod, prečo automobilky dávajú do svojich elektromobilov slabé vstavané nabíjačky, by sme mali hľadať v peniazoch. Silnejšie nabíjačky sú skrátka drahšie. Len pre porovnanie uvádzame vybrané elektromobily, ich najlepšie dostupné vstavané nabíjačky a dobu nabíjania na domácej elektrickej zásuvke typu 13A (tá bežná bytová na striedavý prúd):
 
VW e-Up! 18,7 kWh: 3,6 kW, 1-fázová, 8 hodín
Nissan Leaf 24kWh: 6,6 kW/32A, 1-fázová, 10 hodín
BMW i3 24 kWh:  7,4 kW/32A, 1-fázová, 8 hodín
Tesla Model S 85 kWh: 22 kW/32A, 3-fázová, 7,25 hodiny
Zdroj: teslaclub.sk, marec 2014
 
Oveľa výhodnejšie sú nabíjacie stanice na jednosmerný prúd, teda nad 22 kW. Tie s označením “rýchlonabíjačky” sú zvyčajne CHAdeMO (na Slovensku 15), Combo – CCS (Combined Charging System) a Tesla Supercharger. S nimi sa dá aj lacnejší elektromobil nabiť rýchlejšie, pretože sa obchádza jeho vstavaná nabíjačka a energia sa posiela rovno do batérie. Podobných rýchlonabíjacích staníc na jednosmerný prúd je v porovnaní s tými na striedavý nápadne menej.
 

Je to ako budovanie nového sveta

Ako môžete vidieť, elektromobilita je oveľa komplexnejšia téma, než iba výmena spaľovacieho motora za ten elektrický. Automobilky sa pri vývoji elektromobilov stretávajú s radom celkom nových problémov, veľkou výzvou je tiež súbežné budovanie infraštruktúry pre nový pohon. Preto by sa nemala verejná mienka uberať tým smerom, že automobilky zámerne brzdia vývoj; skôr by mala aj laická verejnosť pochopiť, že budovať nový svet jednoducho zaberie ešte nejaký čas.
 

Výber jazdených hybridov a EV (5. týždeň 2016)

Pridaj komentár

Vyberáme zaujímavé hybridy a elektromobily (EV) z ponuky slovenských bazárov a súkromných vlastníkov. Dobrý a úsporný automobil si dnes už môžete kúpiť aj ako jazdenku, ktorá má výrazne nižšiu cenu v porovnaní s novými modelmi.

Nafta + elektro

PEUGEOT 508 2.0 HDI FAP BUSINESS HYBRID 4 (12.900,00 €)

PEUGEOT 508 2.0 HDI FAP BUSINESS HYBRID 4


r.v.: 5/2012, 1998cm3, 147kW (200PS), 4×4, A6, Hybrid (diesel/elektrika), Euro 5, 4 dv., (5-miestne), 157000 km, Béžová sv. metalíza
 
Cena: 12 900 € (inzerát tu)
 

PEUGEOT ION ELEKTRO AUTOMAT (14.490,00 €)

PEUGEOT ION ELEKTRO AUTOMAT


r.v.: 2013, 1cm3, 47kW (64PS), P, A4, Hybrid (diesel/elektrika), 5 dv., (5-miestne), 6150 km, Strieborná metalíza
Cena: 14 490 € (inzerát tu)
 

PEUGEOT 508 2.0 HDI-4 4X4 (15.990,00 €)

PEUGEOT 508 2.0 HDI-4 4X4


r.v.: 4/2013, 1997cm3, 147kW (200PS), 4×4, A6, Hybrid (diesel/elektrika), 4 dv., (5-miestne), 159900 km, Biela metalíza
Cena: 15 990 € (inzerát tu)
 

CITROEN DS5 2.0 HDI AIRDREAM HYBRID4 SPORT (16.700,00 €)

CITROEN DS5 2.0 HDI AIRDREAM HYBRID4 SPORT


r.v.: 5/2013, 1997cm3, 120kW (163PS), Generácia vozidla: K, 4×4, A6, Hybrid (diesel/elektrika), Euro 5, 5 dv., (5-miestne), 98800 km, Biela metalíza
Cena: 16 700 € (inzerát tu)
 

VOLVO V60 SUMMUM D6 PLUG-IN HYBRID (43.850,00 €)

VOLVO V60 SUMMUM D6 PLUG-IN HYBRID


Airbag 6X, Posilňovač riad., ABS, ESP(VDC), ASR(TC,EDS), Brzdový asistent(BAS), Isofix, Natáčacie svetlomety, Indikátor straty tlaku v pneumatikách
Cena: 43 850 € (inzerát tu)

 
 

Elektro

PEUGEOT ION ELECTRIC 47KW (9.600,00 €)

PEUGEOT ION ELECTRIC 47KW


r.v.: 11/2011, 10cm3, 47kW (64PS), Z, A, Elektro, 5 dv., (4-miestne), 37000 km, Biela metalíza
Cena: 9 600 € (inzerát tu)
 

NISSAN LEAF ZERO EMISSION (14.000,00 €)

NISSAN LEAF ZERO EMISSION


r.v.: 2011, 80kW (109PS), P, A, Elektro, 5 dv., (5-miestne), 63000 km, Biela metalíza
Cena: 14 000 € (inzerát tu)
 

BMW i3 (34.140,00 €)

BMW i3


r.v.: 11/2013, 1cm3, 125kW (170PS), Z, A, Elektro, 2 dv., 13712 km, Strieborná farba
Cena: 34 140 € (inzerát tu)
 

VOLKSWAGEN GOLF VII E-GOLF (35.300,00 €)

VOLKSWAGEN GOLF VII E-GOLF


r.v.: 4/2015, 85kW (116PS), Generácia vozidla: VII 5G1, P, A, Elektro, 5 dv., (5-miestne), 300 km, Biela farba
Cena: 35 300 € (inzerát tu)
 

MERCEDES B TRIEDA ELECTRIC DRIVE (38.600,00 €)

MERCEDES B TRIEDA ELECTRIC DRIVE


r.v.: 12/2014, 1796cm3, 132kW (179PS), P, A7, Elektro, Euro 6, 5 dv., (5-miestne), 3000 km, Biela farba
Cena: 38 600 € (inzerát tu)

 

Benzín + Elektro

LEXUS GS 450H EXECUTIVE (7.990,00 €)

LEXUS GS 450H EXECUTIVE


r.v.: 2006, 3456cm3, 218kW (296PS), Z, A4, Hybrid (benzín/elektrika), Euro 4, 4 dv., (5-miestne), 370000 km, Strieborná sv. metalíza, VIN: JTHBC96S405005751
Cena: 7 990 € (inzerát tu)
 

TOYOTA PRIUS 1.5 VVT-I HYBRID CVT LUX+ (4.990,00 €)

TOYOTA PRIUS 1.5 VVT-I HYBRID CVT LUX+


r.v.: 2008, 1497cm3, 57kW (77PS), Generácia vozidla: HW2, P, A, Hybrid (benzín/elektrika), 5 dv., (5-miestne), 136000 km, Strieborná metalíza
Cena: 4 990 € (inzerát tu)
 

HONDA CIVIC 1.3 HYBRID (5.500,00 €) + PRIHLÁSENIE

HONDA CIVIC 1.3 HYBRID


r.v.: 2007, 1339cm3, 70kW (95PS), Generácia vozidla: FB/FD, P, A, Hybrid (benzín/elektrika), Euro 4, 4 dv., (5-miestne), 89000 km
Cena: 5 500 € (inzerát tu)
 

SMART FORTWO 45 KW MHDMICRO HYBRID DRIVE 45 KW M 132 (5.900,00 €)

SMART FORTWO 45 KW MHDMICRO HYBRID DRIVE 45 KW M 132


r.v.: 2010, 999cm3, 45kW (61PS), Z, M5, Hybrid (benzín/elektrika), 2 dv., 69261 km
Cena: 5 900 € (inzerát tu)
 

TOYOTA PRIUS 1.5 VVT-I HYBRID CVT PREMIUM (6.975,00 €)

TOYOTA PRIUS 1.5 VVT-I HYBRID CVT PREMIUM


r.v.: 2009, 1497cm3, 57kW (77PS), Generácia vozidla: HW2, P, A, Hybrid (benzín/elektrika), 5 dv., (5-miestne), 165972 km, Červená metalíza
Cena: 6 975 € (inzerát tu)
 

HONDA INSIGHT 1.3 COMFORT CVT (7.300,00 €)

HONDA INSIGHT 1.3 COMFORT CVT


r.v.: 10/2010, 1339cm3, 65kW (88PS), Generácia vozidla: ZE, P, A, Hybrid (benzín/elektrika), 5 dv., (5-miestne), 143923 km, Metalíza
Cena: 7 300 € (inzerát tu)

Prvé vydanie časopisu ECOMOTO

Pridaj komentár

Je pre mňa nesmierne potešenie, že Vám môžem predstaviť prvé vydanie magazínu Ecomoto. Je dostupný celkom zadarmo v tlačenej forme ako časopis a aj ako voľne šíriteľné PDF. Prvé vydanie má 64 strán, na ktorých nájdete široké spektrum tém a všetky nachádzajú súvislosť s tým, čo považujeme za modernú mobilitu.

Stiahnuť Ecomoto 01 (január – marec 2016) – PDF (13 MB)

 
Ecomoto je oveľa viac, ako iba tlačenou verziou webstránky ecomoto.sk. Je to priestor s dôsledne pripraveným a exkluzívnym obsahom, v ktorom nájdete to najpodstatnejšie zo sveta mobility, dopravnej infraštruktúry a s tým súvisiacimi technológiami. A najmä – venujeme sa domácim projektom zo Slovenska, ktoré považujeme za hodnotnejšie, ako desiatky a stovky zahraničných.
Magazín sme navrhli ako štvrťročník, ktorého tlačený náklad bude približne 5-tisíc kusov. Tlačiť budeme v niekoľkých edíciách. Je celkom bezplatný, nájdete ho na vysokých a stredných školách, v našich spriatelených firmách a rôznych spoločenských podujatiach a konferenciách. V elektronickom formáte PDF bude vždy voľne dostupný na stiahnutie zo stránok ecomoto.sk a jeho veľkosť je iba 13 MB, aby sa dal bez problémov stiahnuť aj v kaviarni do tabletu alebo mobilu. Venovali sme veľkú pozornosť tomu, aby aj pri takto malej veľkosti malo PDF pekné fotografie, takže Váš zážitok z čítania nebude poznačený nižšou kvalitou vizuálu.
V prvom vydaní Ecomoto sa dočítate o mnohých zaujímavých témach, od technológií minulosti po automobily budúcnosti. Obzvlášť sa teším z článku o hybridnom športovom vozidle BMW i8 od žilinského predajcu, o elektrických kolobežkách Perut, z rozhovoru o projekte slovenských študentov DriVR a zo všetkých ostatných príspevkov, ktorých príprava zabrala viac ako dva mesiace aktívnej práce.
 
Prajem Vám príjemné čítanie
ERIK STRÍŽ
šéfredaktor magazínu Ecomoto
 
 
 

Stiahnuť Ecomoto 01 (január – marec 2016) – PDF (13 MB)

 

Prvé vydanie magazínu Ecomoto (január 2016)


 

Rozhovor s DriVR: Slovenský projekt spája virtuálnu realitu a diaľkové ovládanie malého auta

Pridaj komentár

Projekt DriVR nemá ambície ovládať veľké automobily, zatiaľ si vystačí s tým malým, ktoré je možné kontrolovať prostredníctvom herného gamepadu. S headsetom virtuálnej reality sa však jeho vodič môže preniesť až do jeho malého kokpitu.

 
O projekte DriVR som počul prvýkrát na slávnostnom otvorení priestorov DigiLab na Fakulte informatiky a informačných technológií na STU v Bratislave, ktorý funkčne vybavila spoločnosť Samsung. Počas otvorenia sa v technicky vyspelom centre odprezentovali tri zaujímavé projekty študentov a pedagógov a jedným z nich bol DriVR.
Zariadenie pozostáva z troch častí a spojenia medzi nimi – vozidlo, centrálna stanica a ovládač. Súčasťou ovládača je gamepad a headset virtuálnej reality Oculus Rift. Malé vozidlo, ktoré pomerne dobre poznáme z našich detských čias, má na sebe pripevnenú kameru na pohyblivej platforme. Tá prijíma signály z headsetu virtuálnej reality a podľa toho sa otáča. Po technickej stránke ide o veľmi zaujímavé spojenie dvoch rôznych zariadení, ktorých používanie vás vie v spojení s ovládačom aspoň virtuálne preniesť na iné fyzické miesto s možnosťou pohybu v ňom.
Projekt DriVR je realizovaný na Ústave poč‎ítačových systémov a sietí na FIIT STU v Bratislave a bol podporený grantom e-talent Nadácie Tatra Banky.
 

Tím projektu DriVR: Natália Trybulová,Tomáš Morvay, Peter Protuš, Albert Prágai, Roman Broniš (vedúci tímu), Martin Habovštiak, Miroslav Siro a Erik Matejov (teamleader)


 
Ako vznikol projekt DriVR?
Roman: Projekt vznikol tak trochu nezvyčajne. Boli sme so spolužiakom na študijnom zahraničnom pobyte vo Švédsku. Po večeroch, keď sa nedalo na internáte zaspať, sme sa zhovárali o všetkom možnom i nemožnom. Jeden večer sme rozmýšľali, s akými technológiami by sme sa chceli stretnúť, vyskúšať si. Zariadenia virtuálnej reality boli vtedy ešte taká novinka. Rozmýšľali sme, čo by sme s nimi mohli robiť, keby sme ich mali. Odpoveď bola ľahká: Byť niekde, kde nemôžeme byť. Čo by to obnášalo? Najprv sme rozmýšľali pripojiť kamery na drony, no trochu sme sa obávali nedostatočnej stabilizácie obrazu, ktorá by pri lete mohla spôsobovať nevoľnosť používateľovi. Rozhodli sme sa preto zostať pri zemi. Prenesene a aj doslovne. No a tak vznikol základný kameň, vlastne hlavná myšlienka projektu DriVR.
 
Z myšlienky sa stal plnohodnotný projekt. Čo k tomu viedlo?
Roman: Ubehol asi rok a na škole sme mali možnosť vypísať pre študentov témy na tímové projekty (viacerí študenti inžinierského štúdia riešia jeden rok zvolenú tému). O tému prejavilo záujem viacero tímov študentov. Prebehlo výberové kolo a priznám sa, dostal som trošku slabší tím ako som mal predstavu (teraz asi na mňa budú na chodbe škaredo zazerať, keď som to prezradil :) ) Sadol som si s mojim tímom za stôl a začali sme navrhovať jednotlivé časti vozidla, kamerového systému, ovládania a pod. Keď sme to už mali vymyslené, stačilo to “už len zložiť”. To v sebe obsahovalo zohnať zariadenia, poskladať ich, prepojiť ich, nastaviť, naprogramovať…jednoducho veľa roboty.
 
Je zložité dopracovať sa k špecifickým zariadeniam, ako sú napríklad okuliare virtuálnej reality?
Roman: Predstavoval som si to jednoduchšie ako to v skutočnosti bolo. Mali sme myšlienku, návrh, ľudí, už len tie zariadenia. Zdalo sa nám, že projekt má potenciál a tak sme sa rozhodli skúsiť požiadať o grant. Prišla výzva na podávanie žiadostí o grant e-talent Nadácie Tatra Banky a povedali sme si, že sa skúsime prihlásiť. Potešilo nás, keď sme zistili, že vybrali aj náš projekt. Od toho momentu už to bolo o výbere zariadení, dodávateľov a dodacích dobách. Zariadenia sme objednávali postupne, aby sme si ich vyskúšali a podľa toho zvolili ďalšie. Mali sme celkom šťastie, veci sadli prekvapivo dobre.
 
Ako dlho na projekte pracujete?
Roman: Pracujeme na ňom približne rok a pol. Približne po pol roku sme mali hotový prvý prototyp. Bol to v podstate mohutný drevený stojan s jedným motorčekom, ktorí točil ramenom s dvomi kamerami. Vtedy sme ešte nemali dodané malé kamery, tak sme použili smartfóny. Bolo to také neohrabané, ale bol to prvý prototyp. Prezentovali sme ho na našej študentskej vedeckej konferencii, dokonca si ho vyskúšal aj prezident SR.
Druhý prototyp bol asi po roku. Zložili sme ho z podvozku RC modelu. Mobilné telefóny sme nahradili malými kamerami, vďaka čomu sme mohli zredukovať drevený držiak. Tento prototyp sme prezentovali na otvorení Samsung/STU Labu na FIIT STU.
No a teraz sme dokončovali práce na modeli ramena, ktoré by malo vedieť operovať v nebezpečných prostrediach.
 

Prototyp DriVR. Dvojica kamier sleduje okolie a nakláňa sa podľa pohybov hlavy používateľa.


 
Aká fáza ​vývoja ​projektu zabrala najviac času?
Roman: Ako pedagogickému vedúcemu mi najviac času zabrala administratíva ohľadom grantu, ale hlavne vybavovanie objednávok zariadení. Vedenie tímu pre mňa už bola len príjemná aktivita, na ktorú som sa vždy tešil. Študenti majú určite iné skúsenosti, veď oni povedia.
Erik: Ja osobne som vnímal ako najťažšiu a najdlhšie trvajúcu fázu počiatočnú analýzu. Náš projekt začínal úplne na nule a bolo potrebné preskúmať všetky možnosti ako sa dopracovať minimálne k prototypu, ktorý by splnil naše ciele. Išlo napríklad o výber vhodného hardvéru, spôsobu prenosu obrazu, spracovania obrazu, ovládania atď. Pre každú takúto oblasť riešenia sme analyzovali hneď viacero technológií a pri návrhu a tvorbe prototypu sme vybrali najvhodnejšie.   
 
A​ký je a​ktuálny stav?
Roman: Ciele projektu, ktoré sme si stanovili, sme aj splnili. Vyrobili sme model vozidla pre operáciu v nehostinných alebo život ohrozujúcich prostrediach. Okuliare virtuálnej reality umožňujú šoférovi lepší prehľad a orientáciu v prostredí. Vieme vozidlo ovládať herným zariadením (herný ovládač z hernej konzoly) a orientáciu kamier smerujeme podľa údajov zo senzorov zo zariadenia virtuálnej reality – čiže keď šofér otočí hlavou, otočia sa aj kamery. Momentálne čakáme na dodanie herného volantu a pedálov, aby mohol mať šofér lepší pocit z jazdy, ak sa to tak dá nazvať.
 
​Je zariadenie plne funkčné?​
Roman: Myslíme, že hej. Po chvíľke používania sa môže prejaviť nevoľnosť. Je to individuálne. Niektorým ľuďom môže byť používanie neznesiteľné, iní nemusia nič pociťovať. V mojom prípade mi bolo zo začiatku nevoľno pri testovaní zariadenia, ale postupom času som si na to zvykol. Dokonca som počul, že vraj ľudia, ktorí majú prax s opicou, sú v tomto prispôsobivejší a nebýva im tak zle. No tak, ako aj pri šoférovaní reálnych vozidiel, aj pri tom našom nesmiete byť pod vplyvom omamných látok. Aj keď neviem, komu by policajti dali dychovú skúšku. Čo vedie k otázke, či budú niekedy jazdiť takéto autá.
 
Podľa vás, budú niekedy jazdiť autá ovládané na diaľku?
Roman: Ťažko povedať, ale myslím si, že skôr nie. V súčasnosti je asi najväčší tlak na samojazdiace autá. Zdá sa, že spoločnosti ako Tesla a Google teraz udávajú trend cestných samojazdiacich vozidiel. Existujú aj súťaže terénnych samojazdiacich áut, tuším ich sponzoruje DARPA.
 

Kostra vozidla DriVR bez kamer.


 
​Máte ambície zúčastňovať sa s DriVR na súťažiach, prípadne sa uchádzať o nejaké dotácie, granty?​
Roman: Priznám sa, nerozmýšľal som nad tým. Študenti mi pomaly končia (tento rok končia inžinierske štúdium, tak im držme palce) a nový projekt som si nevypísal. Zariadenia sa však budú dať využiť na iné projekty a pri výučbe.
 
Existuje už niekde vo svete podobný produkt, ktorý vám slúžil ako inšpirácia?
Erik: Existuje podobný projekt IRE, ale neslúžil nám ako inšpirácia. Chceli sme ísť svojou vlastnou cestou a použili sme iné technológie, ako v spomínanom projekte.   
 
Je DriVR kratkodobý projekt alebo uvažujete o jeho rozvoji aj po skončení štúdia?
Erik: Stále existujú niektoré veci, ktoré by mohli DriVR rozšíriť, niektoré veci by sme zase asi urobili trošku inak, každopádne sa tento projekt ešte dá zdokonaliť. No po skončení štúdia, keď budeme pracovať, si už asi ťažko nájdeme čas na nejaké vylepšenia. Ja by som skôr videl možnosť pokračovať na projekte pre mladších študentov. K DriVR je voľne dostupná dokumentácia aj zdrojové súbory.
 
Máte komerčné ambície? Uvažujete, že by ste raz DriVR predávali napr. ako hračku?
Roman: Nie, práve naopak. Nechceli sme z nášho projektu spraviť produkt. Koniec koncov, je to v prvom rade školský projekt a tak sa k tomu staviame. Pri návrhu a vývoji sme sa snažili o výber voľne a ľahko dostupných programov a zariadení. Záujemci alebo študenti si vedia vyhľadať naše zdrojové kódy k programom a pokračovať na našom diele. Môžu si povyberať, čo sa im hodí a navrhnúť napríklad ponorku. Vlastne, ak by som mal teraz pokračovať, tak asi robím ponorku.
 
Je možné spojenie DriVR s Google Cardboard?
Roman: Hrali sme sa aj s touto krabicovou verziou, bola to zábava. Ale popravde, neskúšali sme to otestovať. Pravdepodobne by bolo treba prerobiť pár častí programového kódu. Lepšiu kompatibilitu máme so setom Samsung Gear VR. Programové prostredie aj zariadenia tohto setu sú pre naše účely viac prispôsobené. Každopádne, bolo by veľmi zaujímavé vidieť to aj v takomto lacnejšom prevedení, projekt by sa tak stal prístupnejší ešte väčšiemu množstvu záujemcov.
 
Tomáš: Google Cardboard sme zvažovali ako alternatívu k zariadeniu Oculus Rift. Ako už aj Roman spomenul, jedná sa o zariadenie, ktoré je zamerané hlavne na cenovú dostupnosť (cena rádovo v dolároch) a umožňuje vytvoriť zariadenie virtuálnej reality z bežného smartfónu. S týmto “papierovým zázrakom” sme  pred dodaním zariadenia Oculus Rift dokonca urobili pár pokusov. Ďalej sme sa tejto alternatíve podrobnejšie nevenovali. Určite by to však bola zaujímavá voľba pre cenovo dostupnú DIY verziu projektu DriVR, ktorú by si každý mohol poskladať, zručnejší kutil aj svojpomocne. Pre takúto verziu by bolo možné taktiež zverejniť 3D model vytlačiteľný na 3D tlačiarni, čo by taktiež minimalizovalo náklady.
 

Hardvér použitý pri tvorbe zariadenia DriVR: Headset virtuálnej reality, gamepad a samotné vozidlo na diaľkové ovládanie.


 
Každý individuálne: Ako je DriVR pre vás dôležitý, má vplyv na vaše kariérne ambície po štúdiu? V akej oblasti by ste sa radi videli o pár rokov?
Roman: Projekt DriVR bol pre mňa cenná skúsenosť. Mal som možnosť robiť s novými technológiami a s úžasnými študentami. Ako som na začiatku vravel, že som bol trochu sklamaný z prideleného tímu, tak moje sklamanie sa rozplynulo asi už pri prvom, možno druhom stretnutí so študentami. Veľmi milo ma prekvapili, vynikajúco sa s nimi spolupracovalo. Na stretnutiach postupom času zavládla skoro kamarátska atmosféra. Mal som pocit, že spolupracujem s kolegami a nie so študentami. Odviedli veľký kus roboty a som na nich veľmi hrdý. Okrem toho sa mi projekt DriVR dobre vyníma na mojom životopise. Jediné čo neviem, je povedať, kde sa vidím o 5 rokov.
 
Erik: DriVR bol pri počiatočnom výbere tém až naša druhá alebo tretia voľba. Lákala nás virtuálna realita, ale pre tento projekt bolo treba mať pokročilejšie znalosti aj z hardvéru, ktoré mal z nášho tímu iba jeden člen. Aj preto možno to počiatočné Romanove sklamanie. Čo je však hlavné, k projektu sme si postupne všetci vytvorili vzťah a neraz sa nám stalo, že sme pri riešení nejakého problému strávili aj celé dni. Všetci sme získali popri nových vedomostiach aj skúsenosti s prácou v tíme, rozdeľovaním úloh, komunikáciou v rámci tímu a zažili sme spolu aj veľa zábavy. Čiže nakoniec sme mali vlastne šťastie, že sme sa k tomuto projektu pod Romanovým vedením dostali a ja ho radím medzi najlepšie veci, ktoré som na škole robil.  
 
Tomáš: Spočiatku som projekt DriVR bral ako každé iné „zadanie“, s ktorým sa na univerzite stretávame. Tématicky mal dosť široký záber – bolo potrebné vytvoriť kompletné riešenie od elektroniky na nízkej úrovni až po softvér vykresľujúci výsledný obraz na zariadenie virtuálnej reality. Postupom času sme si však všetci k tomuto projektu vytvorili vzťah. Jednotlivé podúlohy sa prirodzenou cestou rozdelili a každý z nás sa venoval problémom, ktoré mu boli najbližšie. Myslím, že pre všetkých z nás to bola cenna skúsenosť. Projekt nám nedal len teoretické vedomosti, praktické zručnosti a možnosť vyskúšať najnovšie technológie v tejto oblasti. Taktiež sme sa naučili spolupracovať v tíme a navzájom komunikovať. Atmosféra v tíme bola veľmi pohodová, a preto sme zažili aj veľa zábavy. Problémy, ktoré by sme ako jednotlivci pravdepodobne nevyriešili, sme spoločne zvládli a myslím, že celkom úspešne.
Čo sa týka oblasti, v ktorej sa vidím o pár rokov, momentálne to na virtuálnu realitu nevidím. Skôr niečo bližšie k bezpečnosti. Ale človek nikdy nevie, virtuálna realita je veľmi zaujimavé odvetvie a všetko ukáže budúcnosť.
 
Peter: Zo začiatku vyzeral projekt DriVR celkom náročne, ale postupne ako sme analyzovali rôzne spôsoby riešenia sa projekt rozdelil na menšie časti, ktoré sme postupne vypracovali. Pri tvorbe projektu sme sa stretli s niektorými technológiami po prvýkrát, ako napríklad Oculus Rift, či OpenGL, s týmito by sme sa počas bežného štúdia asi nestreli. Tak isto bol tento projekt prvým, na ktorom sme pracovali vo väčšom tíme a toto je asi jedna z hlavných skúseností, ktoré si z tohoto projektu odnesiem. Myslím, že sme tvorili dobrý tím, a naše stretnutia boli občas aj zábavné.
 
Natália: Projekt DriVR nemá vplyv na moje kariérne ambície, ale za to veľmi obohatil moje doterajšie skúsenosti. Či už ide o prácu s novými technológiami, hardvérom alebo prácu a komunikáciu v tíme. Čo sa týka nášho tímu, ako kolektív nám to išlo super, fungovala tam tá správna chémia. Vždy sme vedeli spoločnými silami vyriešiť problém alebo prísť na vhodnú alternatívu s chladnou hlavou a taktiež troškou zmyslu pre humor. S projektom sme strávili dva semestre, či už bol pracovný týždeň alebo víkend, deň alebo noc, trávili sme spolu nad ním veľa času, čím nám určite každému prirástol k srdcu a veľa sme si z neho odniesli. Na otázku, kde by som sa videla o pár rokov, odpoveď ešte neviem.
 
Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a za Ecomoto.sk prajeme veľa úspechov v štúdiu i v práci.

Prvý slovenský test BMW 730d: 125-tisíc eur a ekologický mód má iba ako doplnok (veľká fotogaléria)

Pridaj komentár

Nové BMW radu 7 informuje o tom, kedy sa efektívne využívajú batérie. Tu začína aj končí ekologický mód, ktorý premení grafiku prístrojovej dosky na modro. Avšak, aj sama o sebe je limuzína dostatočne šetrná, ak ide o prevádzkové náklady.
 
Nové BMW radu 7 je najlepšie v histórii. Iba veľmi nerád by som ho porovnával s triedou S od Benzu, pretože sa od seba pomerne dosť vzdialili. Päťmetrové 730d ponúka nevídaný komfort počas jazdy, vodiča informuje o ekonomike aktuálnej jazdy a obsahuje množstvo technických doplnkov, ktoré sa nestihnete naučiť ovládať ani v priebehu celého týždňa.
 

Motorizácia 730d znamená:

Objem: 2993 cm3
Výkon: 195 kW (265 CP) la 1/min
Spotreba mesto: 6,1 l/100km
Spotreba mimo mesto: 4,6 l/100km
Spotreba priemerne: 5,2 l/100km
Emisie CO2: 137 g/km
 

 
Keď mi prišla do e-mailu správa, že si mám v pondelok ráno vyzdvihnúť kľúč od nového BMW radu 7, bol predo mnou ešte celý víkend netrpezlivosti. Snáď aj preto som si naštudoval všetky dostupné technické detaily novej limuzíny, ktorá v týchto dňoch dostáva do rúk iba úzkemu okruhu ľudí. Ako predstaviteľa titulu, ktorý sa venuje ekologickým a ekonomickým vozidlám, ma veľmi tešilo, že BMW ponúkne rôzne inovatívne riešenia pre aktívne znižovanie paliva, emisii a šetrenia elektrickej energie.
Až v priebehu roku 2016 budú v predaji aj verzie s doplnkovým elektrickým motorom, pričom takto vybavený rad 7 bude označený ako plug-in hybrid a jeho spotreba paliva by sa mala pohybovať na úrovni do troch litrov na sto kilometrov jazdy.
 

BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


 

Ekologický mód v prvom rade informuje vodiča

Mne sa dostala do rúk verzia 730d, ktorá mala sama o sebe veľmi dobrú spotrebu – priemerne iba do päť litrov. To nie je vôbec zlé, najmä ak berieme do úvahy veľkosť, hmotnosť a celkový charakter vozidla. Osobne ma však najviac zaujímal ekologický mód, pre ktorý je na stredovej konzole (naľavo od voliča prevodovky) vyhradené samostatné tlačidlo. Po jeho stlačení sa zmení grafika na prístrojovej doske pred volantom na modro a pravý virtuálny ciferník obsiahne iba dve polohy – nabíjanie a vybíjanie. Vľavo od neho je tachometer.

V ekologickom jazdnom režime je vodič informovaný o tom, či sa batérie práve nabíjajú alebo vybíjajú. To je ten ciferník vpravo.


Virtuálna ručička informuje vodiča o tom, či práve jazdí s dôrazom na ekologickú prevádzku. Za takú by sa dal považovať taký stav, v ktorom sa nabíjajú batérie. Priznám sa, že sa mi veľmi nedarilo držať sa v polkruhu pre rekuperáciu, ale nepochybne je to otázka skúseností a praxe.
Jazda na BMW 730d (2015) je prvotriedna. V bežnej prevádzke (teda v jazdnom móde Comfort) motor reaguje kultivovane, citlivo a plynule. Občas dokonca možno trocha pomalšie. Dôraznejšie dotlačenie akceleračného pedála dlhú limuzínu dostane do pohybu prakticky okamžite a pocit z rapídneho zrýchľovania neutícha ani po dosiahnutí rýchlosti 100 km/h.

Športový jazdný mód sa prejavuje radikálnou zmenou reakcií motora, okrem toho sa zmení aj grafika palubného počítača.


Obzvlášť pôsobivý je jazdný mód Sport, ktorý dokáže z inak komfortnej a kultivovanej limuzíny spraviť takmer športové auto. Reakcie motora sú vtedy veľmi svižné, zdanlivo je lepší aj krútiaci moment, podvozok menej tlmí nedokonalosti vozovky a občas vám dáva pocítiť jej nerovnosti. V tomto jazdnom režime rozhodne nebudete voziť generálneho riaditeľa na pracovné stretnutie, pretože by mal pocit, že ho chcete uniesť.
 

Interiér pokračuje v tradícii nadštandardného komfortu

Prekonať minulú generáciu limuzín radu 7 nebola vôbec ľahká úloha a snáď aj preto nenašiel zásadnejšie zmeny. Avšak už dlhé roky je BMW radu 7 vysokým nadštandardom, preto aj prípadná stagnácia v oblasti komfortu nemusí znamenať nič zlé. Práve naopak, výrobca ponechal vozidlu všetko dobré a detaily ako masážne kreslá a skvele nastaviteľný volant sú niečím navyše.
 


BMW 730d (2015), interiér prednej a zadnej časti kokpitu.
 
Vzhľad interiéru je typický pre značku BMW, ale od modelov radu 3 ho rozpoznáte celkom spoľahlivo. Veľkorysý priestor a hodnotné materiály sú základom, pre ktorý si zákazníci vyberajú práve limuzíny.
Keby som mal písať o všetkom dobrom, čo nachádzame v tomto interiéri, bolo by to na celý samostatný mediálny titul. Preto uvediem niekoľko hlavných postrehov o interiéri, ktorý sa mi zdal priam famózny:

  • ergonomicky tvarovaný volant s optimálnou hrúbkou venca;
  • účinný elektronický posilňovač riadenia;
  • rozumne rozmiestnenie ovládacích prvkov na stredovej konzole;
  • veľa praktických odkladacích priestorov v prednej časti kokpitu;
  • kožené čalúnenie palubnej dosky;
  • skvelý head-up displej s navigačnými pokynmi a aktuálnou rýchlosťou (pri navigovaní som vôbec nepotreboval rozmerný centrálny displej);
  • široká stredová konzola;
  • chýbal mi podávač pásov, ktorý má Mercedes vo svojom S-ku;
  • prehľadná grafika palubného počítača pred volantom;
  • kožené sedadlá s funkciou masáže a nevídane dobrým bočným vedením;
  • automatické doťahovanie bezpečnostných pásov pri rýchlosti cca 15 km/h;
  • veľmi dobrá zvuková kulisa;
  • osobne sa mi občas zdalo, že počujem aerodynamický hluk až priveľmi, čakal by som lepšie odhlučnenie (prihliadam na fakt, že som jazdil priebehu veľmi veterného dňa).

 

Lakťová opierka s tabletom, držiakmi na pohár a s nastavovacími tlačidlami sedadiel. Každé sedadlo sa dá nastavovať samostatne.


 

Tablet značky Samsung sa dá vybrať z lakťovej opierky.


 

Displeje kam sa pozriete

Interiér je plný displejov, celkovo ich je päť. Testovacie vozidlo bolo v plnej výbave, takže pri nižšom rozpočte pôjdu tieto displeje bokom. Zaujímavosťou je, že pred volantom je displej namiesto analógových ukazovateľov (rovnako to má aj Audi a Benz), je ale veľmi dobre čitateľný aj keď naň svieti priame slnko. Medzi dvomi zadnými sedadlami je ďalší displej v lakťovej opierke, dá sa dokonca vybrať – v skutočnosti je to tablet značky Samsung s dotykovým displejom a špeciálnym prostredím. Prostredníctvom tohto tabletu sa dá ovládať prakticky všetko súvisiace s vozidlom, najviac ma však zaujala funkcia nastavenia farebnosti vnútorného osvetlenia. Je to fascinujúce, že si viete atmosféru v interiéri nastaviť celkom podľa svojej vôle.
 


Inteligentný kľúč od BMW 730d (2015)
 

Kľúč ako staršia Nokia 6600

Ak si spomínate na niekdajší slávny smartfón Nokia 6600, potom vám kľúč od novej sedmičky priveje závan nostalgie. Podobajú sa, ale hlavné je, že kľúč od limuzíny je až nápadne veľký. V slim nohaviciach nevyzerá práve najlepšie, vkusnejšie bude nosiť ho v taške alebo vo vrecku saka.
Snáď sú tieto rozmery daň za množstvo funkcií, ktoré ponúka. Na dotykovom displeji s pomalšími reakciami, ale dobrou čitateľnosťou na slnku, môžete okrem iného vozidlo aj ovládať v smere dopredu a dozadu. Je to pomôcka pre prípad, že potrebujete z automobilu vystúpiť a zaparkovať ho na mieste, kde nie je veľa voľného priestoru. Reakcie vozidla na takéto ovládanie sú pomalšie, akoby sa senzory nainštalované na aute vždy snažili spočiatku odhadnúť svoje okolie. Navyše, keď sa snažíte vozidlo smerovať dopredu aj vtedy, keď už pred ním nie je žiadny voľný priestor, sedmička sa zastaví celkom sama. Nehrozí teda, že by ste vinou vlastnej nepozornosti svoje vozidlo za 125-tisíc eur poškodili.
 

BMW 730d (2015) a Erik Stríž, šéfredaktor Ecomoto.sk. Nie som práve najvyšší alebo najmocnejší a aj napriek priestorovo veľkorysému interiéru som sa ním cítil priam obklopený. Silnejší muž sa bude v novej sedmičke cítiť takmer tesne.


 

Teším sa na hybrid

BMW 730d som mal príležitosť si len tak trocha ochutnať v priebehu jedného dňa. Najazdil som na ňom dostatok kilometrov na to, aby som vedel pozorovať základné rozdiely oproti predchádzajúcej generácii, ale na získanie celkového dojmu a odhadnutie charakteru vozidla je potrebný aspoň týždeň.
Osobne sa veľmi teším na variant plug-in hybrid, ktorý už netrpezlivo očakávam. Predávať sa začne v priebehu prvej polovice budúceho roka a mohol by sa zaslúžiť o posun celého automobilového priemyslu. Variant 730d je síce vyspelý, úsporný a kultivovaný, avšak jeho ekologický jazdný režim až tak zásadný vplyv na prevádzkové náklady nemá.
 
Všetky fotografie BMW 730d (2015) z redakčného testu vo vysokom rozlíšení nájdete na Google Drive.
 

BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)


BMW 730d (2015)









 

Test elektrickej kolobežky Perut Trek Delux

Pridaj komentár

Týždeň sme v Bratislave jazdili elektrickú kolobežku Perut Trek Delux. Prvotné nadšenie prekvapivo nevystriedali žiadne nepríjemné zistenia alebo nepriaznivé skúsenosti, práve naopak – vyslovujeme presvedčenie, že elektrické kolobežky sú skvelou alternatívou ku skútrom a všeobecne dobrým dopravným prostriedkom do mesta.

 
Keď som videl kolobežku Perut prvýkrát pri bratislavskom Auparku, bol som celkom prekvapený z jej veľkosti. Je to kolobežka, ale veľkosťou pripomína skôr skúter. Nápadne veľké kolesá s výrazným dezénom, maximálna rýchlosť 40 km/h a hmotnosť okolo 25 kilogramov sú detaily, ktoré kolobežky Perut zaraďujú skôr do sveta motocyklov.
 

Má pevnú kostru a nízko položené ťažisko. Vďaka tomu drží na ceste dobre a nehrozí strata stability ani v nižších rýchlostiach.


 

Rýchlosť a ovládanie

Ovládanie kolobežky Perut je vskutku jednoduché, zvládne ho aj dieťa. O to viac pozornosti by sme mali venovať predvídaniu a bezpečnosti. Skutočne sa stačí iba postaviť na určenú plochu, odraziť sa a jemne stlačiť akceleračnú páku palcom pravej ruky. Reakcie elektrického motora sú veľmi presné a rýchle, rozloženie účinnosti je však nastavené veľmi dobre. Nehrozí teda situácia, že by vám kolobežka utiekla spod nôh. Pri prudkom zrýchlení však zreteľne cítiť preťaženie a snáď sa vám do krvi uvoľní aj trocha adrenalínu. Je to zábava dokonca aj vtedy, keď kolobežku jazdíte aktívne niekoľko dní.
Maximálna rýchlosť modelu Trek Delux je 37 km/h, čo je skutočne veľa. V meste budete zvyčajne jazdiť nanajvýš 30 km/h a v hustejšej premávke dokonca ešte pomalšie. Nesmierne som však túto rýchlosť ocenil na trase od Námestia Ľudovíta Štúra po River Park, kde je pomerne dobrá a dlhá cesta bez zákrut.
Ovládanie kolobežky je skutočne jednoduché a nepochybujem o tom, že ho zvládne aj slečna dochádzajúca každé ráno do práce s kabelkou na ramene. Za príplatok sa dá ku kolobežke prikúpiť aj sedadlo s košíkom. Je dôležité pripomenúť, že na naštartovanie elektrického motora je potrebné otočiť kľúčikom, pre ktorý je priestor na pravej strane batérie. Až po jeho otočení je možné využívať elektrický pohon. Samotné naštartovanie je celkom tiché, v skutočnosti sa iba uzatvorí elektrický okruh medzi batériou a motorom.
Veľmi pozitívne hodnotím možnosť manuálneho nastavenia úrovne pruženia predného kolesa. Stačí pootočiť modrý ovládač a zreteľne sa zmení charakter jazdy. Najslabšia úroveň pruženia je výborná na kvalitné asfaltové cesty, najväčšie pruženie oceníte v teréne.

Elektrický motor je zakomponovaný priamo do zadného kolesa. Žiadna reťaz, iba priame spojenie rotora s kolesom. Zaujímavosťou je, že zadné brzdy sú kotúčové – vynikajúce!


 

Technické údaje:

Max. rýchlosť: 37 km/h
Max. dojazd na nabitie: 100 km
Doba nabíjania: 2,5 až 3 hodiny
Batéria: Li-ion 48V, 26 Ah Samsung
Výkon motora: 1000 W (1,34 konských síl)
Počet nabíjacích cyklov: viac ako 1000
Hmotnosť: 25 kg
Nosnosť: 120 kg
Zadné kotúčové brzdy
Predná vidlica: Odpružená, uzamykateľná, zdvih 100 mm
Tempomat, indikátor stavu batérie, klaksón, stojan
 

Na ľavej strane je tempomat a klaksón, vpravo je indikátor stavu batérie a akceleračná páka na palec.

Dojazd a nabíjanie

Dojazd na jedno nabitie je maximálne sto kilometrov, čo je veľmi dobrý údaj. Dokonca si myslím, že nie je ďaleko od praktickej skúsenosti, pretože v priebehu celého týždňa a každodenného jazdenia som kolobežku nabíjal iba raz – aj to skôr iba na skúšku, či adaptér funguje ako má. Dobitie prázdnej batérie trvá asi tri hodiny, konektor sa vkladá do ľavej strany batérie a napájací kábel z adaptéra priamo do domácej elektrickej zásuvky 220 V.
V priebehu nabíjania je počuť mierny hluk spôsobený ventilátorom v tele adaptéra. Keď je však batéria nabíjaná v priebehu dňa alebo počas noci v inej miestnosti, nebudete počuť nič.
Úroveň nabitia batérie sa zobrazuje pomocou farebných LED diód na pravej strane riadidiel. Keď svietia všetky, batéria je nabitá z väčšiny, červená a žltá dióda znamenajú polovicu batérie a červená indikuje dojazd iba zopár kilometrov. Ideálne je mať batériu nabitú doplna, pretože vtedy motor reaguje promptne a s najlepšou účinnosťou.
 

Plocha na státie je v skutočnosti krytom batérie. Má dostatočnú veľkosť aj na dve šľapy veľkosti 43.


 

Hmotnosť predurčuje cieľovú skupinu

Snáď jediná nevýhoda elektrickej kolobežky Perut Trek Delux je jej vyššia hmotnosť. Približne 25 kilogramov nie je zanedbateľná váha a je potrebné na to myslieť ešte pred kúpou. Keď som každý deň vynášal kolobežku na rukách na druhé poschodie (nemáme pivnicu ani výťah), celkom mi to dávalo zabrať – a to nie som žiadna padavka, čo sa sily týka.
Ideálne je, keď máte kde kolobežku uskladniť – aj doma, aj v práci. Ideálna je pivnica alebo väčší výťah.
 

Modrým otočným ovládačom môžete manuálne nastaviť úroveň odpruženia predného kolesa. Má to veľký význam najmä vtedy, keď meníte mestské prostredie s miernym terénom.


 

Zodpovednosť a bezpečnosť

Elektrická kolobežka Perut Trek Delux je zábavná, púta pozornosť okolia, jazdí sa na nej ľahko a jednoducho. Ale nie je to hračka, je to celkom seriózny dopravný prostriedok do mesta, s ktorého používaním súvisia aj povinnosti.
Na elektrickú kolobežku nepotrebujete žiadne vodičské oprávnenie, ale mali by ste s ňou jazdiť po ceste. Chodník je určený pre chodcov a tých by ste mohli ohrozovať, najmä pri výjazde spoza rohu budovy.
Skúsenosti s jazdou v centre Bratislavy sú trocha rozpačité. Samotná kolobežka je výborná, pretože reaguje rýchlo a spoľahlivo, máte nad ňou kontrolu, nastaviteľné odpruženie predného kolesa robí jazdu vskutku pohodlnou. Samotné cesty však nie sú prispôsobené cyklistom, nepomáha ani vodorovné dopravné značenie vymedzujúce priestor pre cyklistov. Vodiči automobilov zvyčajne tieto značenia absolútne nerešpektujú a k vám sa nesprávajú ako k plnohodnotnému účastníkovi cestnej premávky. Neraz som bol nútený prejsť na chodník a spomaliť rýchlosť na úroveň do 20 km/h, aby som neohrozoval chodcov.
Maximálna rýchlosť 40 km/h je vysoká, ale ublížiť sebe alebo niekomu inému môžete aj pri rýchlosti 20 km/h. Je potrebné mať to na vedomí, pretože stačí iba chvíľka nepozornosti, aby ste skončili pod autom alebo na betóne.
Keď si myslíte “mne sa to predsa nestane”, vedzte, že mne sa to stalo. Stačila snáď iba sekunda nepozornosti, keď som večer na zle osvetlenej vozovke vošiel predným kolesom do hlbokého výmoľu a doslova preletel cez riadidlá. Okrem odretých dlaní na betóne sa mi nestalo nič a kolobežka utrpela iba kozmetické poškodenia, avšak je to silné memento toho, že si treba dávať pozor a používať prilbu, prípadne chrániče na lakte a kolená. Nie je to síce veľmi imidžové, ale môže vám to zachrániť zdravie a dokonca aj život.
 

Zhodnotenie

Posledné riadky k tejto téme nemôžu byť negatívne, pretože počas celej doby testu som skutočne neprišiel na nič, čo by mohlo byť dôvodom na odmietnutie kúpy. Je to skvelý dopravný prostriedok na každodenné dochádzanie do práce, ale aj čosi, s čím zažijete veľa zábavy. Model Trek Delux sa na stránke PERUT.SK predáva za necelých 1 200 eur, nižšie verzie však kúpite o celé stovky eur menej. Mohlo by sa zdať, že je to priveľa, pretože elektrickú kolobežku kúpite na internete už za štyristo eur, avšak určite za svoje peniaze nedostanete ani tretinu toho, čo ponúka tento lepší model.

Perut Trek Delux má odporúčanie redakcie ECOMOTO.SK.

 

Kompletná fotogaléria s popisom:

Perut Trek Delux (test v novembri 2015, Ecomoto.sk)


Červený tempomat a zelený klaksón, ktorý netrúbi, ale pípa.


Perut Trek Delux (test v novembri 2015, Ecomoto.sk)


Na ľavej strane je tempomat a klaksón, vpravo je indikátor stavu batérie a akceleračná páka na palec.


Perut Trek Delux (test v novembri 2015, Ecomoto.sk)


Perut Trek Delux (test v novembri 2015, Ecomoto.sk)


Perut Trek Delux vyzerá byť ideálny dopravný prostriedok do mesta, keď v rámci neho dochádzate do práce.


Aj s výškou dva metre nebude jazda problém, musíte si však predĺžiť riadidlá.


Plocha na státie je v skutočnosti krytom batérie. Má dostatočnú veľkosť aj na dve šľapy veľkosti 43.


Elektrický motor je zakomponovaný priamo do zadného kolesa. Žiadna reťaz, iba priame spojenie rotora s kolesom.


Modrým otočným ovládačom môžete manuálne nastaviť úroveň odpruženia predného kolesa. Má to veľký význam najmä vtedy, keď meníte mestské prostredie s miernym terénom.


Má pevnú kostru a nízko položené ťažisko. Vďaka tomu drží na ceste dobre a nehrozí strata stability ani v nižších rýchlostiach.


Perut Trek Delux (test v novembri 2015, Ecomoto.sk)


 
 

Test Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style: Ako funguje režim Active ECO?

Pridaj komentár

Krásny hatchback s hodnotným interiérom a dobrými jazdnými vlastnosťami. Ekologický mód nefunguje tak výrazne, ako by sme očakávali, ale priemerná spotreba je stále prijateľná.
 

Zhodnotenie v skratke

Hyundai i30 bol pre mňa vôbec prvým jazdeným vozidlom tejto značky a možno aj preto vo mne zanechal pozitívne dojmy. Očakával som kvalitný interiér s veľkorysým priestorom a jazdné vlastnosti, ktoré ustoja aj dynamickú jazdu – a dočkal som sa. Nie je toho veľa, čo by som i30 mohol vyčítať, v skutočnosti je pre mňa takmer prototypom automobilu pre mladú rodinu.
Hyundai i30 sa navyše predáva za rozumné ceny od 11 990 eur, s financovaním už od 102 eur a v ponuke predajcov sú často bonusové balíčky výbavy.
 
Ak zvažujete kúpu vozidla Hyundai 30, nepochybne ste prečítali už niekoľko recenzií a testov. My sa venujeme predovšetkým témam, ktoré súvisia s ekologickou a ekonomickou prevádzkou vozidiel, preto sa aj Hyundai i30 pozeráme z tohto pohľadu. 
Na test sme získali variant 1,6 GDi DCT Style, ktorý sa pýši dobrými oficiálnymi údajmi o prevádzke:
Mesto: 7,5 l / 100 km
Medzimesto: 4,8 l / 100 km
Kombinovaná spotreba: 5,8 l / 100 km (namerali sme 6,8 l/ 100km)
Emisie CO2: 136 g / 100 km
Realita je podobná, hoci som počas testu nameral o celý liter vyššiu kombinovanú spotrebu, ako je uvádzané. Bol to dôsledok veľmi dynamickej jazdy, rozhodne sa nejazdilo na spotrebu – napriek tomu je výsledok veľmi dobrý.
 
 

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


 

Technické údaje

Motor: 1,6 GDi, 4 valce, benzín
Max. výkon: 99 kW, 135 koní
Max. krútiaci moment: 164 Nm
Objem nádrže: 53 litrov
Objem valcov: 1591 cm3
Prevodovka:  2-spojkový 7-stupňový automat s možnosťou poloautomatického radenia
Max. rýchlosť: 195 km/h
Zrýchlenie: 10,7 sekundy
Rozmery: d4300 × š1780 × v1470 mm
Rázvor kolies: 2560 mm
Rozchod predných kolies: 1563 mm
Rozchod zadných kolies: 1571 mm
Polomer otáčania: 5,3 m
Svetlá výška min. 140 mm
Batožinový priestor: 378 / 1316 litrov
 

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


 

Jazdný režim Active ECO v praxi

Hyundai i30 ponúka možnosť jazdiť aj v režime Active ECO, ktorý sa aktivuje stlačením tlačidla na ľavej strane pod volantom. V minulosti táto funkcia informovala vodiča o tom, kedy jazdí ekologicky a ekonomicky. To bolo v roku 2011, kedy sa táto technológia uplatnila v sériovo vyrábaných modeloch značky Hyundai. Keď ste držali motor v nižších otáčkach, neakcelerovali ste priveľmi rýchlo a preraďovali s predstihom, svietila zelená kontrolka ECO na prístrojovej doske. Tak mohol vodič vlastným pričinením znižovať nielen spotrebu, ale aj emisie počas prevádzky svojho vozidla.
Moderný režim Active ECO je však o niečo vyspelejší. Je prítomný počas celej doby jazdy, dá sa zapnúť aj počas prebiehajúcej jazdy a údajne ho nie je potrebné zapínať pri každom štarte motora. Moja skúsenosť ale bola, že keď som vozidlo odparkoval a o niekoľko minút či hodín znova naštartoval, Active ECO zapnuté nebolo.
 

Tlačidlo Active ECO naľavo od volantu.


 
Vplyv jazdného režimu Active ECO nachádza význam skôr na dlhších cestách, nie v meste. Napriek tomu sa mi zdá, že by som dokázal rozpoznať ekologický/ekonomický režim od toho štandardného, pretože sa v nich motor správa odlišne. Prvotný pocit bol taký, že v zapnutom režime Active ECO motor reaguje pomalšie, ak ho vyslovene nevytočím nad 2500 otáčok.
V spojení so 7-stupňovou prevodovkou DTC sa tento režim prejavuje snahou automaticky o zaraďovanie čo možno najvyššieho prevodu, v rýchlosti 40 km/h nemá problém zaradiť štvorku či pár km/h dokonca päťku.
V mojom prípade nedopadol krátky test jazdného režimu Active ECO veľmi dobre, pretože vôbec neznížil priemernú potrebu. Dokonca mierne stúpla, považujem to však za dôsledok veľmi krátkeho testu, ktorý mi bol ponúknutý. Viem sa však zaručiť za to, že správanie motora sa zmenilo znateľne a že na dlhšej trase mimo mesto by mal nižšiu spotrebu i emisie CO2.
Výrobca udáva, že v praktickej každodennej prevádzke dokáže režim Active ECO ušetriť až sedem percent spotreby, ktorú by ste za rovnakých okolností namerali v štandardnom jazdnom režime. V praxi to znamená, že ak ste doteraz na benzín minuli každý mesiac 50 eur, s neustále zapnutým režimom Active ECO zaplatíte 46,5 eur.
 

Zelená ikona ECO indikuje zapnutý režim Active ECO. Funguje inak ako v roku 2011.


 

Niekoľko slov k i30: Karoséria

Hyundai i30 je tradičný hatchback s ambíciami konkurovať aj vozidlám typu kombi. Má členité dynamické línie karosérie, ktoré sú reakciou na aktuálne dizajnové trendy v automobilovom priemysle. Predná maska je pre značku typická a s väčším modelom i40 zdieľa množstvo podobností. V skutočnosti si môžete modely i30 a i40 veľmi ľahko popliesť, významnejšie rozdiely sú zreteľné skôr pri pohľade na profil automobilov. i40 je zreteľne dlhší.
 

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


 

Skvelý interiér

Interiér je to, s čím sa budete ako vodič a pasažier stretávať najčastejšie, preto je mimoriadne dôležité, aby bol spracovaný dôsledne a s dôrazom na drobné praktické riešenia. Hyundai i30 je v tomto ohľade vynikajúci, pretože každé jedno tlačidlo je na dosah ruky, dobre hmatateľné aj naslepo, ovládače klimatizácie sú k dispozícii aj spolujazdcovi, na volante je rozumný počet ovládačov a tlačidiel.
 

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


 
Veľmi pozitívne tiež hodnotím grafiku prístrojovej dosky. Vľavo ručičkový otáčkomer, vpravo tachometer, uprostred farebný displej s inverznou grafikou. Na centrálnom displeji s uhlopriečkou asi štyri palce sa zobrazuje to najpodstatnejšie, zmeniť režim zobrazovania môžete stlačením tlačidla na volante. Osobne si najviac vyhovoval režim, ktorý vidíte na fotke nižšie, teda informácia o priemernej spotrebe, okamžitej spotrebe, teplote a stave palivovej nádrže. Ďalšie funkcie displeja sú o sledovaní odjazdenej vzdialenosti (Trip A, Trip B).
Je skvelé, že priamo na displeji sa vždy zobrazuje vonkajšia teplota vzduchu, ale chýbalo mi permanentné zobrazenie aktuálneho času. To nájdete až na centrálnom displeji na stredovej konzole, kde sa zobrazuje aj všetko ostatné – od rádia po navigačné pokyny. Tie sú, mimochodom, veľmi presné, zreteľné a ovládanie navigačného softvéru je skoro intuitívne.

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Skúsenosť s Hyundai i30 1,6 GDi DCT vo výbave Style považujem za veľmi pozitívnu. Ak zvažujete kúpu tohto vozidla a ešte ste nemali príležitosť vyskúšať si ho, vedzte, že sa budete môcť tešiť na hodnotný interiér, ktorému vôbec neškodí ani značné využívanie plastov. Skvelý volant, výborné sedadlá (u vodiča s elektronickým nastavením), príjemne nastavený podvozok a celková atmosféra v interiéri, za to všetko by som dal Hyundai veľmi podobnú známku, ktorú by som inak udelil niektorému prémiovému nemeckému výrobcovi.
Hyundai i30 sa navyše predáva už od 11 990 eur, predajcovia ponúkajú financovia od 102 eur mesačne a ak máte nejaký ten rozpočet navyše, výrobca vám ponúkne širokú paletu doplnkovej výbavy, s ktorou budete môcť zahanbiť aj mnohých majiteľovi bavorákov.
 

Všetky fotografie Hyundai i30 od ecomoto.sk:

Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Tlačidlo Active ECO naľavo od volantu.


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Zelená ikona ECO indikuje zapnutý režim Active ECO. Funguje inak ako v roku 2011.


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


Hyundai i30 1,6 GDi DCT Style (Test na ecomoto.sk)


 

Chevrolet FNR je zrejme najodvážnejším elektromobilom

Pridaj komentár

ecoMOTO – Americký Chevrolet na autosalóne v Šanghaji predstavil svoju víziu o dizajne automobilov poháňaných výlučne na elektrinu. Koncept FNR je reálnym kusom s elektrickým pohonom a futuristickým interiérom, ktorého odvážnosť predčí už len dizajn vlastnej karosérie.

Chevrolet FNR v skratke:

  • dizajn od japonskej spoločnosti Pan Asia Technical Automotive Center;
  • výrazné zameranie na aerodynamický dizajn;
  • autonómne riadenie i parkovanie;
  • atypické otváranie dverí smerom nahor so zadnými dverami v štýle Opel Meriva;
  • výrazne presklenie karosérie a profilu;
  • kompletné LED osvetlenie;
  • sedadlá sa dajú otočiť o 180 stupňov;
  • bezdrôtové nabíjanie;
  • biometrická identifikácia majiteľov.

 

Chevrolet FNR (foto: Chevrolet)

Chevrolet FNR (foto: Chevrolet)

Chevrolet FNR (foto: Chevrolet)

Chevrolet FNR (foto: Chevrolet)

Chevrolet FNR (foto: Chevrolet)

Chevrolet FNR (foto: Chevrolet)

Chevrolet FNR (foto: Chevrolet)

Chevrolet FNR (foto: Chevrolet)

Volkswagen C Coupe GTE (koncept 2015)

Pridaj komentár

ecoMOTO – Volkswagen to myslí s integráciou elektromobilov do svojho portfólia vážne. Značku GTE najnovšie priradil konceptu modelu C Coupe (CC), ktorý dokáže jazdiť na čisto elektrický pohon. Mohla by sa z neho stať skutočne zaujímavá alternatíva k športovcom typu BMW i8 či Tesla Model S.

 

 

 

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)

Volkswagen C Coupe GTE, koncept 2015 (foto: VW)