Archív značiek: Startup

Rozhovor s DriVR: Slovenský projekt spája virtuálnu realitu a diaľkové ovládanie malého auta

Projekt DriVR nemá ambície ovládať veľké automobily, zatiaľ si vystačí s tým malým, ktoré je možné kontrolovať prostredníctvom herného gamepadu. S headsetom virtuálnej reality sa však jeho vodič môže preniesť až do jeho malého kokpitu.

 
O projekte DriVR som počul prvýkrát na slávnostnom otvorení priestorov DigiLab na Fakulte informatiky a informačných technológií na STU v Bratislave, ktorý funkčne vybavila spoločnosť Samsung. Počas otvorenia sa v technicky vyspelom centre odprezentovali tri zaujímavé projekty študentov a pedagógov a jedným z nich bol DriVR.
Zariadenie pozostáva z troch častí a spojenia medzi nimi – vozidlo, centrálna stanica a ovládač. Súčasťou ovládača je gamepad a headset virtuálnej reality Oculus Rift. Malé vozidlo, ktoré pomerne dobre poznáme z našich detských čias, má na sebe pripevnenú kameru na pohyblivej platforme. Tá prijíma signály z headsetu virtuálnej reality a podľa toho sa otáča. Po technickej stránke ide o veľmi zaujímavé spojenie dvoch rôznych zariadení, ktorých používanie vás vie v spojení s ovládačom aspoň virtuálne preniesť na iné fyzické miesto s možnosťou pohybu v ňom.
Projekt DriVR je realizovaný na Ústave poč‎ítačových systémov a sietí na FIIT STU v Bratislave a bol podporený grantom e-talent Nadácie Tatra Banky.
 

Tím projektu DriVR: Natália Trybulová,Tomáš Morvay, Peter Protuš, Albert Prágai, Roman Broniš (vedúci tímu), Martin Habovštiak, Miroslav Siro a Erik Matejov (teamleader)


 
Ako vznikol projekt DriVR?
Roman: Projekt vznikol tak trochu nezvyčajne. Boli sme so spolužiakom na študijnom zahraničnom pobyte vo Švédsku. Po večeroch, keď sa nedalo na internáte zaspať, sme sa zhovárali o všetkom možnom i nemožnom. Jeden večer sme rozmýšľali, s akými technológiami by sme sa chceli stretnúť, vyskúšať si. Zariadenia virtuálnej reality boli vtedy ešte taká novinka. Rozmýšľali sme, čo by sme s nimi mohli robiť, keby sme ich mali. Odpoveď bola ľahká: Byť niekde, kde nemôžeme byť. Čo by to obnášalo? Najprv sme rozmýšľali pripojiť kamery na drony, no trochu sme sa obávali nedostatočnej stabilizácie obrazu, ktorá by pri lete mohla spôsobovať nevoľnosť používateľovi. Rozhodli sme sa preto zostať pri zemi. Prenesene a aj doslovne. No a tak vznikol základný kameň, vlastne hlavná myšlienka projektu DriVR.
 
Z myšlienky sa stal plnohodnotný projekt. Čo k tomu viedlo?
Roman: Ubehol asi rok a na škole sme mali možnosť vypísať pre študentov témy na tímové projekty (viacerí študenti inžinierského štúdia riešia jeden rok zvolenú tému). O tému prejavilo záujem viacero tímov študentov. Prebehlo výberové kolo a priznám sa, dostal som trošku slabší tím ako som mal predstavu (teraz asi na mňa budú na chodbe škaredo zazerať, keď som to prezradil :) ) Sadol som si s mojim tímom za stôl a začali sme navrhovať jednotlivé časti vozidla, kamerového systému, ovládania a pod. Keď sme to už mali vymyslené, stačilo to “už len zložiť”. To v sebe obsahovalo zohnať zariadenia, poskladať ich, prepojiť ich, nastaviť, naprogramovať…jednoducho veľa roboty.
 
Je zložité dopracovať sa k špecifickým zariadeniam, ako sú napríklad okuliare virtuálnej reality?
Roman: Predstavoval som si to jednoduchšie ako to v skutočnosti bolo. Mali sme myšlienku, návrh, ľudí, už len tie zariadenia. Zdalo sa nám, že projekt má potenciál a tak sme sa rozhodli skúsiť požiadať o grant. Prišla výzva na podávanie žiadostí o grant e-talent Nadácie Tatra Banky a povedali sme si, že sa skúsime prihlásiť. Potešilo nás, keď sme zistili, že vybrali aj náš projekt. Od toho momentu už to bolo o výbere zariadení, dodávateľov a dodacích dobách. Zariadenia sme objednávali postupne, aby sme si ich vyskúšali a podľa toho zvolili ďalšie. Mali sme celkom šťastie, veci sadli prekvapivo dobre.
 
Ako dlho na projekte pracujete?
Roman: Pracujeme na ňom približne rok a pol. Približne po pol roku sme mali hotový prvý prototyp. Bol to v podstate mohutný drevený stojan s jedným motorčekom, ktorí točil ramenom s dvomi kamerami. Vtedy sme ešte nemali dodané malé kamery, tak sme použili smartfóny. Bolo to také neohrabané, ale bol to prvý prototyp. Prezentovali sme ho na našej študentskej vedeckej konferencii, dokonca si ho vyskúšal aj prezident SR.
Druhý prototyp bol asi po roku. Zložili sme ho z podvozku RC modelu. Mobilné telefóny sme nahradili malými kamerami, vďaka čomu sme mohli zredukovať drevený držiak. Tento prototyp sme prezentovali na otvorení Samsung/STU Labu na FIIT STU.
No a teraz sme dokončovali práce na modeli ramena, ktoré by malo vedieť operovať v nebezpečných prostrediach.
 

Prototyp DriVR. Dvojica kamier sleduje okolie a nakláňa sa podľa pohybov hlavy používateľa.


 
Aká fáza ​vývoja ​projektu zabrala najviac času?
Roman: Ako pedagogickému vedúcemu mi najviac času zabrala administratíva ohľadom grantu, ale hlavne vybavovanie objednávok zariadení. Vedenie tímu pre mňa už bola len príjemná aktivita, na ktorú som sa vždy tešil. Študenti majú určite iné skúsenosti, veď oni povedia.
Erik: Ja osobne som vnímal ako najťažšiu a najdlhšie trvajúcu fázu počiatočnú analýzu. Náš projekt začínal úplne na nule a bolo potrebné preskúmať všetky možnosti ako sa dopracovať minimálne k prototypu, ktorý by splnil naše ciele. Išlo napríklad o výber vhodného hardvéru, spôsobu prenosu obrazu, spracovania obrazu, ovládania atď. Pre každú takúto oblasť riešenia sme analyzovali hneď viacero technológií a pri návrhu a tvorbe prototypu sme vybrali najvhodnejšie.   
 
A​ký je a​ktuálny stav?
Roman: Ciele projektu, ktoré sme si stanovili, sme aj splnili. Vyrobili sme model vozidla pre operáciu v nehostinných alebo život ohrozujúcich prostrediach. Okuliare virtuálnej reality umožňujú šoférovi lepší prehľad a orientáciu v prostredí. Vieme vozidlo ovládať herným zariadením (herný ovládač z hernej konzoly) a orientáciu kamier smerujeme podľa údajov zo senzorov zo zariadenia virtuálnej reality – čiže keď šofér otočí hlavou, otočia sa aj kamery. Momentálne čakáme na dodanie herného volantu a pedálov, aby mohol mať šofér lepší pocit z jazdy, ak sa to tak dá nazvať.
 
​Je zariadenie plne funkčné?​
Roman: Myslíme, že hej. Po chvíľke používania sa môže prejaviť nevoľnosť. Je to individuálne. Niektorým ľuďom môže byť používanie neznesiteľné, iní nemusia nič pociťovať. V mojom prípade mi bolo zo začiatku nevoľno pri testovaní zariadenia, ale postupom času som si na to zvykol. Dokonca som počul, že vraj ľudia, ktorí majú prax s opicou, sú v tomto prispôsobivejší a nebýva im tak zle. No tak, ako aj pri šoférovaní reálnych vozidiel, aj pri tom našom nesmiete byť pod vplyvom omamných látok. Aj keď neviem, komu by policajti dali dychovú skúšku. Čo vedie k otázke, či budú niekedy jazdiť takéto autá.
 
Podľa vás, budú niekedy jazdiť autá ovládané na diaľku?
Roman: Ťažko povedať, ale myslím si, že skôr nie. V súčasnosti je asi najväčší tlak na samojazdiace autá. Zdá sa, že spoločnosti ako Tesla a Google teraz udávajú trend cestných samojazdiacich vozidiel. Existujú aj súťaže terénnych samojazdiacich áut, tuším ich sponzoruje DARPA.
 

Kostra vozidla DriVR bez kamer.


 
Máte ambície zúčastňovať sa s DriVR na súťažiach, prípadne sa uchádzať o nejaké dotácie, granty?​
Roman: Priznám sa, nerozmýšľal som nad tým. Študenti mi pomaly končia (tento rok končia inžinierske štúdium, tak im držme palce) a nový projekt som si nevypísal. Zariadenia sa však budú dať využiť na iné projekty a pri výučbe.
 
Existuje už niekde vo svete podobný produkt, ktorý vám slúžil ako inšpirácia?
Erik: Existuje podobný projekt IRE, ale neslúžil nám ako inšpirácia. Chceli sme ísť svojou vlastnou cestou a použili sme iné technológie, ako v spomínanom projekte.   
 
Je DriVR kratkodobý projekt alebo uvažujete o jeho rozvoji aj po skončení štúdia?
Erik: Stále existujú niektoré veci, ktoré by mohli DriVR rozšíriť, niektoré veci by sme zase asi urobili trošku inak, každopádne sa tento projekt ešte dá zdokonaliť. No po skončení štúdia, keď budeme pracovať, si už asi ťažko nájdeme čas na nejaké vylepšenia. Ja by som skôr videl možnosť pokračovať na projekte pre mladších študentov. K DriVR je voľne dostupná dokumentácia aj zdrojové súbory.
 
Máte komerčné ambície? Uvažujete, že by ste raz DriVR predávali napr. ako hračku?
Roman: Nie, práve naopak. Nechceli sme z nášho projektu spraviť produkt. Koniec koncov, je to v prvom rade školský projekt a tak sa k tomu staviame. Pri návrhu a vývoji sme sa snažili o výber voľne a ľahko dostupných programov a zariadení. Záujemci alebo študenti si vedia vyhľadať naše zdrojové kódy k programom a pokračovať na našom diele. Môžu si povyberať, čo sa im hodí a navrhnúť napríklad ponorku. Vlastne, ak by som mal teraz pokračovať, tak asi robím ponorku.
 
Je možné spojenie DriVR s Google Cardboard?
Roman: Hrali sme sa aj s touto krabicovou verziou, bola to zábava. Ale popravde, neskúšali sme to otestovať. Pravdepodobne by bolo treba prerobiť pár častí programového kódu. Lepšiu kompatibilitu máme so setom Samsung Gear VR. Programové prostredie aj zariadenia tohto setu sú pre naše účely viac prispôsobené. Každopádne, bolo by veľmi zaujímavé vidieť to aj v takomto lacnejšom prevedení, projekt by sa tak stal prístupnejší ešte väčšiemu množstvu záujemcov.
 
Tomáš: Google Cardboard sme zvažovali ako alternatívu k zariadeniu Oculus Rift. Ako už aj Roman spomenul, jedná sa o zariadenie, ktoré je zamerané hlavne na cenovú dostupnosť (cena rádovo v dolároch) a umožňuje vytvoriť zariadenie virtuálnej reality z bežného smartfónu. S týmto “papierovým zázrakom” sme  pred dodaním zariadenia Oculus Rift dokonca urobili pár pokusov. Ďalej sme sa tejto alternatíve podrobnejšie nevenovali. Určite by to však bola zaujímavá voľba pre cenovo dostupnú DIY verziu projektu DriVR, ktorú by si každý mohol poskladať, zručnejší kutil aj svojpomocne. Pre takúto verziu by bolo možné taktiež zverejniť 3D model vytlačiteľný na 3D tlačiarni, čo by taktiež minimalizovalo náklady.
 

Hardvér použitý pri tvorbe zariadenia DriVR: Headset virtuálnej reality, gamepad a samotné vozidlo na diaľkové ovládanie.


 
Každý individuálne: Ako je DriVR pre vás dôležitý, má vplyv na vaše kariérne ambície po štúdiu? V akej oblasti by ste sa radi videli o pár rokov?
Roman: Projekt DriVR bol pre mňa cenná skúsenosť. Mal som možnosť robiť s novými technológiami a s úžasnými študentami. Ako som na začiatku vravel, že som bol trochu sklamaný z prideleného tímu, tak moje sklamanie sa rozplynulo asi už pri prvom, možno druhom stretnutí so študentami. Veľmi milo ma prekvapili, vynikajúco sa s nimi spolupracovalo. Na stretnutiach postupom času zavládla skoro kamarátska atmosféra. Mal som pocit, že spolupracujem s kolegami a nie so študentami. Odviedli veľký kus roboty a som na nich veľmi hrdý. Okrem toho sa mi projekt DriVR dobre vyníma na mojom životopise. Jediné čo neviem, je povedať, kde sa vidím o 5 rokov.
 
Erik: DriVR bol pri počiatočnom výbere tém až naša druhá alebo tretia voľba. Lákala nás virtuálna realita, ale pre tento projekt bolo treba mať pokročilejšie znalosti aj z hardvéru, ktoré mal z nášho tímu iba jeden člen. Aj preto možno to počiatočné Romanove sklamanie. Čo je však hlavné, k projektu sme si postupne všetci vytvorili vzťah a neraz sa nám stalo, že sme pri riešení nejakého problému strávili aj celé dni. Všetci sme získali popri nových vedomostiach aj skúsenosti s prácou v tíme, rozdeľovaním úloh, komunikáciou v rámci tímu a zažili sme spolu aj veľa zábavy. Čiže nakoniec sme mali vlastne šťastie, že sme sa k tomuto projektu pod Romanovým vedením dostali a ja ho radím medzi najlepšie veci, ktoré som na škole robil.  
 
Tomáš: Spočiatku som projekt DriVR bral ako každé iné „zadanie“, s ktorým sa na univerzite stretávame. Tématicky mal dosť široký záber – bolo potrebné vytvoriť kompletné riešenie od elektroniky na nízkej úrovni až po softvér vykresľujúci výsledný obraz na zariadenie virtuálnej reality. Postupom času sme si však všetci k tomuto projektu vytvorili vzťah. Jednotlivé podúlohy sa prirodzenou cestou rozdelili a každý z nás sa venoval problémom, ktoré mu boli najbližšie. Myslím, že pre všetkých z nás to bola cenna skúsenosť. Projekt nám nedal len teoretické vedomosti, praktické zručnosti a možnosť vyskúšať najnovšie technológie v tejto oblasti. Taktiež sme sa naučili spolupracovať v tíme a navzájom komunikovať. Atmosféra v tíme bola veľmi pohodová, a preto sme zažili aj veľa zábavy. Problémy, ktoré by sme ako jednotlivci pravdepodobne nevyriešili, sme spoločne zvládli a myslím, že celkom úspešne.
Čo sa týka oblasti, v ktorej sa vidím o pár rokov, momentálne to na virtuálnu realitu nevidím. Skôr niečo bližšie k bezpečnosti. Ale človek nikdy nevie, virtuálna realita je veľmi zaujimavé odvetvie a všetko ukáže budúcnosť.
 
Peter: Zo začiatku vyzeral projekt DriVR celkom náročne, ale postupne ako sme analyzovali rôzne spôsoby riešenia sa projekt rozdelil na menšie časti, ktoré sme postupne vypracovali. Pri tvorbe projektu sme sa stretli s niektorými technológiami po prvýkrát, ako napríklad Oculus Rift, či OpenGL, s týmito by sme sa počas bežného štúdia asi nestreli. Tak isto bol tento projekt prvým, na ktorom sme pracovali vo väčšom tíme a toto je asi jedna z hlavných skúseností, ktoré si z tohoto projektu odnesiem. Myslím, že sme tvorili dobrý tím, a naše stretnutia boli občas aj zábavné.
 
Natália: Projekt DriVR nemá vplyv na moje kariérne ambície, ale za to veľmi obohatil moje doterajšie skúsenosti. Či už ide o prácu s novými technológiami, hardvérom alebo prácu a komunikáciu v tíme. Čo sa týka nášho tímu, ako kolektív nám to išlo super, fungovala tam tá správna chémia. Vždy sme vedeli spoločnými silami vyriešiť problém alebo prísť na vhodnú alternatívu s chladnou hlavou a taktiež troškou zmyslu pre humor. S projektom sme strávili dva semestre, či už bol pracovný týždeň alebo víkend, deň alebo noc, trávili sme spolu nad ním veľa času, čím nám určite každému prirástol k srdcu a veľa sme si z neho odniesli. Na otázku, kde by som sa videla o pár rokov, odpoveď ešte neviem.
 
Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a za Ecomoto.sk prajeme veľa úspechov v štúdiu i v práci.

Košičania vyrobili číru kávu, vyzerá ako voda. Peniaze hľadajú na internete

Clear Coffee je názov novej značky, ktorej prioritným artiklom je káva. Je celkom číra, vyzerá ako voda, údajne však chutí ako bežná káva. Jedna jej fľaška obsahuje iba dve kalórie a nespôsobuje nepríjemné zafarbenie zubov.

Na prezentačnom videu náhodným okoloidúcim chutí. Verejný test čírej kávy jeho tvorcovia zrealizovali v Košiciach a očividne mali úspech. Jedna vec je osobná skúsenosť, druhá vec je záujem internetových mikroinvestorov o podporu projektu. Momentálne (22.5.2015 08:00h) je na účte tvorcov symbolických 12 amerických dolárov, v záujme však majú vyzbierať 35-tisíc dolárov. Kampaň však začala iba pred tromi dňami a do jej konca ostávajú takmer dva mesiace.

 

Priehľadná káva je niečo, čo môže mať skutočný veľký potenciál. S vhodnou predajnou sieťou a aspoň priemerným marketingom majú jej tvorcovia príležitosť celkom zanechať tradičnú prácu a venovať sa výhradne tomuto projektu. V oblasti potravinárstva sledujeme mimoriadny úspech najmä na poli energetických nápojov, ktorých ceny medzičasom klesli na úroveň až 40 centov.

Číra káva Clear Coffee by však mala byť skôr prémiovým tovarom. Cena za jednu 200 ml fľaštičku by sa mala pohybovať na úrovni 2 až 2,50 €, píše Huffington Post.

 

Tým najpodstatnejším na čírej káve je fakt, že obsahuje nielen kávovú arómu, ale aj kofeín. Podľa slov tvorcov jedna fľaška kávy obsahuje asi toľko kofeínu, čo bežné kapučíno. Údajne však neobsahuje cukor, sladidlá, konzervanty a a ani iné chemikálie. Jediné, čo sa na nutričnom liste nachádza v inej hodnote ako nula, je počet kalórii – 200 ml balenie ich obsahuje iba dve. Z tejto kávy teda rozhodne naberať tuky nebudete.

 

Ak by ste mali záujem podporiť projekt slovenskej čírej kávy, navštívte webstránku Indiegogo.com. Už za podporu vo výške iba 12 eur získate balenie šiestich fľašiek kávy.

 

Ako funguje softvér od Speekle? Veronika Štrbáková o minulosti a budúcnosti startupu

Keď som pripravoval aktuálne vydanie časopisu UnitedLife (2/2014), mal som príležitosť porozprávať sa o slovenskom startupe Speekle s jedným z jeho predstaviteľov, Veronikou Štrbákovou. Nižšie si môžete prečítať prepis celého rozhovoru aktualizovaného o novinky z posledných týždňov. Veronika prezradila viac o tom, ako skupina študentov vyvíjala logopedický softvér, ako sa dostala k pomerne veľkým finančným prostriedkom a ako ich mieni využiť v najbližšom období. Rozhovor je z konca septembra 2014, posledná aktualizácia odpovedí je z januára 2015.

 

“Nesnažíme sa nahradiť logopéda, dávame mu do rúk nástroj, ktorým môže motivovať dieťa k terapii.” tvrdí Veronika Štrbáková, spoluzakladateľka slovenského startupu Speekle. Ten sa v posledných mesiacoch dočkal mimoriadneho záujmu médií, pretože má potenciál pomôcť logopédom a výrazne zefektívniť ich prácu.

 

 

 

Kto je tvorcom nápadu?
Na úplnom začiatku náš tím vznikol tak, že nás fakulta vybrala ako štvorčlenný tím, ktorý sa zapojí do súťaže Imagine Cup a bude tam pomocou IT technológie riešiť zadanie, ktoré by malo zlepšiť svet. A my sme sa snažili splniť toto zadanie a určili sme si rôzne témy na preskúmanie. Pozerali sme si, aké projekty sa v tejto súťaži nachádzali a prechádzali sme rôzne zdravotnícke problémy, pretože sme vedeli, že chceme robiť niečo také, čo pomáha ľuďom. A ITčko v zdravotníctve určite zlepší svet a zjednoduší život, no nie?

Nakoniec sme riešili Alzheimera, cukrovku, mali sme rôzne nápady. Ale potom kolegu, ktorý je gitarista a nahráva si skladby, napadlo, že by chcel spracovávať zvuk. Jeho otec na jednej výstave videl gitaristu, ktorý hral na gitaru, nahrával jej zvuk a ten potom prenášal na obraz. Vytvoril spektrograf a vznikla akási zvuková krivka. Tak sme si povedali, poďme prenášať zvuk do tejto krivky a môžeme tak učiť, napríklad aj nepočujúcich, rozprávať.

Urobili sme si základný prieskum v centrách, v ktorých sa venujú nepočujúcim. Mnoho nepočujúcich má záujem rozprávať, ale veľa z nich s tým má problémy, pretože síce prídu na terapiu, ale keďže sa nepočujú, tak vydávajú rôzne zvláštne zvuky a často sa za to hanbia. Naša myšlienka bola ponúknuť im vizuálnu spätnú väzbu cez spektrografy a krivky, podľa ktorých by videli, ako rozprávajú. Mohli by cvičiť doma, kde sa pred nikým nebudú hanbiť.

Keď sme však začali viac analyzovať tento konkrétny problém, rýchlo sme zistili, že sa jedná o komplexný problém, ktorý bol pre náš tím nerealistický z hľadiska troch mesiacov, ktoré sme mali na realizáciu prototypu. Hľadali sme niečo iné, ale chceli sme ostať pri zvuku. Naša profesorka, profesorka Bieliková, prišla s nápadom, aby sme sa namiesto riešenia pre nepočujúcich, skúsili pozrieť na problémy, ktoré s rečou majú aj “obyčajné” deti. Tak sme sa pustili do logopédie.

 

 

 

 

Mali ste teda už spočiatku nejaký biznis plán?
Nie, nemali sme vôbec biznis plán, prakticky sme mali iba nápad a plán, že sa mu budeme venovať a skúsime zrealizovať prototyp. Ten biznis plán vyšiel až niekedy štyri alebo päť mesiacov potom, ako sme začali programovať. S tým, že sme mali miestenku na svetové finále Imagine Cup a potrebovali sme pracovať práve na biznis pláne, ktorý má svoju váhu v hodnotení tejto súťaže. A keď sa objavila súťaž Skvelí mladí podnikatelia, povedali sme si, že to skúsime, je to skvelá príležitosť získať ešte pred finále Imagine Cupu dobrú spätnú väzbu.

K tomu spektrografu a prevodu zvuku -všetko ste programovali sami alebo ste používali už existujúce zdroje?

Kolega, ktorý to programoval, sa tomu venoval a on používal nejaké knižnice, ktoré zabezpečovali napríklad Fourierovu transformáciu. Potreboval ju, keď všetko preklápal do tých kriviek. Ale samotnú analýzu zvukov, to on riešil samostatne a riešil to tak, že využíval rôzne metriky a heuristiky nad tými krivkami. Napríklad videl, že sykavky s-š, z-ž, čo sú vlastne šumy, majú v istých hladinách podobné vlastnosti a práve na základe týchto vlastností vedel filtrovať dané hlásky. Viac by ti o tom povedal môj kolega, ktorý to programoval, ja viem len takýto základ. Nie všetci sa venujeme všetkému, máme to rozdelené. On robil ten analyzátor zvuku, neskôr sa pustil do spracovania obrazu jazyka, s cieľom zrealizovať ovládanie počítača jazykom a ja som sa zasa v rovnakom čase venovala databázam, serveru a programovala som webovú aplikáciu.

Webovú aplikáciu, takže máš znalosť CSSka, PHPčka a všetkých týchto vecí? Alebo si išla ešte hlbšie?
Mám určité znalosti a tie, ktoré som nemala, som si doplnila. Navyše som študent IT, takže by som to mala vedieť :)

 

 

Koľkí ste v Speekle teraz?
Boli a sme stále štyria, pôsobili sme pod vedením pedagóga Michala Barlu. Momentálne na fakulte nemáme žiadny formálny projekt, ktorý by sa venoval Speekle ako téme, takže na ňom pracujeme vo voľnom čase a stále na ňom pracujeme piati – teda štyria členovia plus Michal Barla.

 

Je program dostupný na viacerých platformách?
Keď sme začínali, programovali sme pre Imagine Cup, pre Microsoft, takže to bolo dostupné hlavne pre Windowsy. Neskôr sme preklopili celé riešenie do Unity a tým sme si akoby pripravili pôdu pre iné platformy. Teraz pracujeme na tabletových verziách. Takže, ak sa podarí, za chvíľku budeme mať prvé tabletové hry.

 

Pre tabletové Windowsy alebo aj Android a iOS?
Pre tablety sme riešenie už začali vyvíjať a máme takú predstavu, že keď to dáme na Androidy, tak do iOS to už tiež pôjde veľmi rýchlo. Prakticky tam treba doprogramovať iba zopár súčastí – napríklad jednou z nich je aj ovládanie pomocou dotykového displeja.

 

Po technickej stránke je náročné preklopiť hru z Windowsu do Androidu a iOS?
O tom by vedel viac povedať kolega, ktorý to programuje, Peťo Demčák. Viem, že sme zvolili Unity a je to výborná vec pre vývojárov, ktorí vyvíjajú hry a chcú sa chytať na viaceré platformy. S Unity vedia veľmi rýchlo vybuildovať verziu aj pre iOS, aj pre Android, takže je to oveľa jednoduchšie, ako keby sme mali programovať samostatne v Jave pre Android a potom samostatne pre iOS. Unity nám veľmi pomáha v tom, aby sme to rýchlo dostali na všetky platformy.

 

S príchodom na mobilné zariadenia počítate so zaradením aplikácie do marketov?
Určite áno a budeme k tomu vyvíjať nový biznis model, pretože to zatiaľ neplánujeme predávať ako celkovú platformu, ale skôr ako samostatné hry.

 

Tým pádom sa zmení aj tá cena?
Áno. Ale ešte to nemáme uzavreté, stále o tom diskutujeme.

 

Snáď ale máš predstavu, či to bude 20 eur alebo 2 eurá.
Orientujeme sa v realistických cenách a vieme, že rodičia nezaplatia dvadsať euro za jednu hru. Hlavne, keď je to mobilná / tabletová hra. Tam sú ľudia zvyknutí na trochu iné ceny a tie naše budú porovnateľné s cenami iných hier, ktoré nájdete v hernom markete.
Doplnené v januári 2015: Už testujeme vývojárske verzie a v januári by mali byť vonku. Vtedy spustíme aj kampaň.

 

 

 

Speekle je teraz na Slovensku dosť známy aj preto, že sa často objavuje v médiách. Až sa mi zdá, že to nie je ani tak o dobrej práci PR agentúry, ako skôr o tom, že samotné médiá majú o Speekle záujem. Moja otázka je, že či je vďaka tomuto veľkému promu aj záujem investorov o podieľanie sa na projekte a jeho zisku.
Už sa nám ozvali viacerí investori, ktorých tento projekt zaujal. Či už preto, že sa s týmto problémom stretli vo svojom živote so svojimi deťmi alebo nás videli v médiách či niekde na internete. Ozývajú sa nám, s každým záujemcom sa stretneme a rozprávame. Momentálne ešte fungujeme z vlastných zdrojov, ale určite v blízkej dobe budeme hľadať nejakú investíciu.

 

Je vôbec verejný údaj, aký je rozpočet celého projektu Speekle?
Myslím si, že keby si ľudia vyrátali a popozerali sa, čo všetko sme vyhrali, tak sa k tejto sume veľmi rýchlo dopátrajú. V Skvelých mladých podnikateľoch bola výhra 15-tisíc euro od spoločnosti Hyundai, samozrejme po zdanení to bola trocha iná suma; Podnikateľský nápad roka bola ďalšia súťaž, tam bol šek na 33-tisíc euro a bolo to rozdelené tak, že sme dostali väčšiu časť v službách od rôznych známych firiem ako Wiktor Leo Burnett, agentúry dvadsaťročia, alebo právnikov Maple & Fish.

Získali sme tiež nejakú menšiu časť aj na účet. A v Startup Awards sme získali tiež hlavne služby. Okrem toho sme vyhrali cenu – cestu za investormi, ktorú sme ešte neabsolvovali a plánujeme sa zúčastniť budúci rok európskej konferencie, ktorá sa bude konať v Taliansku. Táto konferencia je určená pre logopédov z celej Európy a my by sme im chceli odprezentovať naše riešenie.

 

Ako vystupujete? Ste firma či občianske združenie?
Sme eseročka. Vybrali sme si to hlavne preto, že to bolo najjednoduchšie, čo sa týka formy zakladania. Navyše, keď sa niečo pokazí, tak firma ručí iba do hodnoty svojho majetku. To je pre nás dôležité.

 

A firma má štyroch zamestnancov, ktorí ste vy…
Nie, firma momentálne nemá žiadnych zamestnancov, v súčasnosti sme iba štyria spoločníci, ktorí ju vedú. Robíme to bez výplat, nemáme z toho žiadne príjmy, robíme to vo voľnom čase. Ale verím tomu, že už keď budeme viac vynášať, viac sa rozšírime, že sa staneme zamestnancami firmy.

 

Vyhlásite aj zamestnanca mesiaca? :)
To by bolo ťažké, pretože je nás málo a všetci sa snažíme ako sa len dá. Ale možno v rámci ešte vyššej motivácie by to bolo celkom fajn, vymyslieť niečo takéto.

 

Keď si povedala, že tú nie sú veľmi zisky, čo to znamená? Veď predávate licencie.
Áno. Preháňala som, že tam nie sú žiadne zisky, ale, samozrejme, že keď dostaneme nejaké peniaze za licencie, tak ich hneď vrážame späť do firmy a nechávame ich tam. Takže si nič nerozdeľujeme, pretože to potrebujeme dobre naštartovať. Aj marketing tiež niečo stojí.

 

Je to verejná informácia, že koľko sa doteraz predalo licencií?
To si ani nepamätám, máme viaceré zdroje a hlavne my sme ešte poriadne nenaštartovali náš hlavný predajný kanál. Tým sú logopédi, ktorí sa denne stretávajú s pacientmi a oni im môžu odporučiť aj využitie Speekle na domáce precvičovanie.

 

My sme takto doteraz už navštívili tuším šiestich, siedmych logopédov, ktorí nie sú z Bratislavy. Po prezentácii sme sa dohodli na spolupráci s tým, že logopédi odskúšajú mesačnú skúšobnú verziu a že program budú odporúčať aj rodičom na domáce precvičovanie. Takisto sa chystáme aj na logopedickú konferenciu v Tatrách, kde odprezentujeme naše riešenie viacerým logopédom, ktorí sú v Slovenskej asociácii logopédov a tiež budeme s nimi potom spolupracovať.

Doplnené v januári 2015: Hlavný predaj sme spustili účasťou na konferencii SAL (Slovenskej asociácie logopédov), ktorá sa konala v septembri v Tatrách.

 

Teraz, koncom septembra 2014, je nastavená aká cena za licenciu?
Nastavená cena je 33 euro za rodičovskú licenciu s tým, že my neobmedzujeme rodičov v tom, že koľko tých hier budú mať. Rodič si nekupuje iba tie tri hry, ktoré máme v ponuke, ale celú hernú platformu aj s aktualizáciami po dobu jedného roka. To znamená, že keď v priebehu jedného roka vyvinieme ďalšie hry, vylepšíme softvér, oni to majú zadarmo. Stačí byť pripojený do Internetu a rodičom sa to automaticky stiahne bez toho, aby museli hocičo priplácať.

Navyše si rodič môže nainštalovať program na tri počítače, môže si vytvárať detské profily pre svoje deti, v ktorých sa potom uchovajú rôzne údaje a štatistiky z cvičení. Predpokladáme, že väčšine detí sa aj tak podarí zbaviť svojich rečových problémov, aj vďaka Speekle, v priebehu tohto roka. Ak by som mala viac detí a chcela by som pokračovať a prijímať aktualizácie, musím si po vypršaní doby zaplatiť novú licenciu. Ale ak program chcem používať bez aktualizácií, môžem ho využívať do konca života.

Čo je taká novinka – asi pred hodinkou či dvomi sme spustili kampaň Extra výhody od O2, kde sme ponúkli zľavu. Čiže všetci, ktorí vlastnia O2, si môžu vygenerovať kód a môžu si zakúpiť náš program v zľave, dali sme zľavu 30 percent.

 

 

 

Sú teda zľavové portály ďalšia možná cesta predaja?
Ešte sme nad tým neuvažovali, ale možné to je, každopádne teraz sa sústreďujeme na to samotné programovanie a snažíme sa prísť s tabletovou verziou, ísť do appkových marektov a potom sa uvidí.

 

Ako to vyzerá s expanziou do blízkeho zahraničia? Bavili ste sa už aj so zahraničnými logopédmi? Aké sú to technické nároky, keď ide o iný jazyk?
Ozývajú sa nám aj zahraniční logopédi, že sa o nás dočítali, dopočuli, dokonca sme sa s nimi rozprávali na jednej zahraničnej konferencii, kde sme zisťovali, či u nich takéto pomôcky majú a aké sú podobnosti našich jazykov. Samozrejme, že nad tým uvažujeme, ale momentálne sme všetci štyria študenti a ešte máme v pláne zostať na Slovensku, doladiť a zvalidovať produkt tu a neskôr popri tom rozbehnúť aj zahraničie. Plány sú najskôr až tak budúcim rokom, ale to sa ešte všetko môže zmeniť.

A tie technické nároky? Bolo by treba osloviť nejakého logopéda, ten by musel povedať, či tie výslovnosti sú zhodné s tým naším slovenským jazykom a či je to použiteľné. Keď nie, bolo by potrebné získať od neho vzorky hlások a na základe toho by sa vylepšoval náš algoritmus. Čo sa týka tých ďalších hier, ktoré máme, tak sú do značnej miery jazykovo nezávislé, takže tam v podstate netreba robiť nič iné okrem výmeny databázy slovíčok, ktoré sa v nich používajú. Jej vytvorenie však vie byť celkom fuška.

 

Ešte k tým investorom. Máte teraz veľký záujem na tom, aby do projektu prišiel veľký investor alebo si zatiaľ viete vystačiť s tými prostriedkami, čo máte?
Určite budeme chcieť nájsť nejakého investora, určite budeme zháňať ďalšie financie, pretože si nevystačíme navždy s tým, čo máme. Jednoducho, veľa vrážame do marketingu. Ešte sme nerátali, dokedy nám vydržia vlastné prostriedky a kedy bude ten bod, v ktorom budeme potrebovať investíciu, ale chystáme sa na to. Samozrejme, viem, že keď chceme riešiť investície, treba to riešiť oveľa skôr, pretože to samotné zháňanie a to, keď sa človek konečne dopracuje k nejakej zmluve, to môže trvať niekedy štyri až šesť mesiacov a to je naozaj dlhá doba.

 

Uvažovali ste nad crowdfundingom?
Priznám sa, viem, že viacero kolegov z rôznych startupov do toho išlo cestou crowdfundingu, ale my sme ešte nad tým neuvažovali. My sa chceme vydať skôr cestou investície alebo nejakého úveru.

 

Možno, že v tu by bol pri crowdfundingu problém ponúknuť mikroinvestorom vhodnú kompenzáciu za ten ich príspevok, pretože nie každý potrebuje takýto program.
V crowdfundingu dostane mikroinvestor za tú sumu vždy nejaký balíček. My takýmto spôsobom vôbec nefungujeme, my by sme mohli dať balíček 10, 20 licencií pre rodinu a podobne, ale tam by bol problém, či by to bolo pre neho dostatočne motivujúce. Ešte sme sa nad tým vôbec nezamýšľali.

 

Viete potvrdiť, aj prípadným investorom, že ste ste jedineční svetovo alebo aspoň v rámci Európy?
Priesum sme si robili ešte keď sme začínali v súťaži Imagine Cup. Potrebovali sme do prezentácie zahrnúť, že aké sú podobné riešenia a konkurencia. Vtedy sme zistili, že nič také neexistuje. Sú možno nejaké hry, ktoré som našla v zahraničí, ale tieto hry nie sú prepojené s terapiou, to “logopedické” v nich často nedáva dieťaťu zmysel, nechápe prečo by malo v hre zrazu robiť to či ono. V neposlednom rade tieto hry nedávajú dieťaťu zrozumiteľnú okamžitú spätnú väzbu.

My sme sa hlavne pri vývoji našich hier snažili, aby boli špeciálne nadizajnované tak, aby pre dieťa mali aktivity v hre význam. Napríklad máme už urobené rozpoznávanie sykaviek z-ž, ale do hry Goldy sme to nepridali, pretože dieťa by nevidelo význam v tom, že by malo syčať a uspávať hada a pritom robiť z-ž. Keď tak môže radšej ovládať nejakú včelu, ktorá lieta. Keď urobia s-š, tak im to evokuje “buď ticho”. Zároveň v hre okamžite vidia výsledok svojho syčania.

Bola si v projekte Hospodárskych novín, kde ťa hodnotili riaditeľ slovenského Google Rasťo Kulich, Peter Krištofovič a iní. A práve Krištofovič mal odporúčanie, aby ste svoj projekt podporili odporúčaniami rôznych asociácii a že nech je jasné, že ten program pomohol deťom. Máte informácie o tom, že by sa nejaké deti skutočne zlepšili?
Vzhľadom na to, že pôsobíme na trhu veľmi krátko, tak tieto údaje sa nedajú namerať. Že by sme vydali nejakú hru a do mesiaca sa to zrazu všetko zázračne napravilo, to nie. Samozrejme, že údaje plánujeme pridať hneď ako ich budeme mať. Všetko sa dá pekne odsledovať asi až po trištvrte roku, roku, čo trvá štandardná terapia.

 

Takže ani prípadová štúdia, nič?
Áno, nedá sa to. Keď je človek nový na trhu, začína, nemá z čoho vychádzať, nemá žiadne dáta. Ale vychádzame hlavne z toho, čo sme videli, keď sme boli s tými detičkami – že náš program je hlavne motivačný. My sa nesnažíme nahradiť logopéda, my mu dávame do ruky nástroj, ktorým môže motivovať dieťa. A potom terapia môže napredovať rýchlejšie, pretože dieťa zrazu chce cvičiť, chce trénovať. Na tomto sme videli, že deti ten softvér chceli. Bolo to pre nich zaujímavé, že sa mohli hrať a tak trénovať rečové cvičenia.

A či sme videli zlepšenie v reči tých detí – napríklad, keď sme testovali u našej logopedičky, jedno dieťa š-kalo, uspávalo draka a spočiatku sa mu veľmi nedarilo, lebo to š robilo zle. Ale na základe interakcie v hre chcelo, aby sa mu viac darilo, aby nazbieralo viac pokladov a aby nestrácal toľko ten trpaslík život, tak sa naučilo dávať ten jazyk do správnej polohy a vtedy si upravilo výslovnosť a to š začalo vyslovovať správne. Program začal reagovať dobre a začalo sa mu dariť. Logopedička nám potvrdila, že sa začal zlepšovať, lebo chcel vyhrať.

 

Tak to sa už dá považovať za takú malú prípadovú štúdiu, nie?
Dá, ale naozaj chceme počkať na tie dáta, ktoré budú vychádzať z dlhodobej praxe, počas ktorej logopédi pracujú s naším produktom. A určite tie odporúčania na stránku pridáme. Takisto teraz pracujeme na novom videu, v ktorom budeme prezentovať viac o programe. Pripravujeme tých vecí veľmi veľa.

 

Za poskytnutie rozhovoru veľmi ďakujeme a všetko okolo projektu Speekle budeme na webe 3Digital.sk aj naďalej sledovať.

 

Rozhovor bol editovaný a autorizovaný.

Tri najvýznamnejšie udalosti startupu Datamolino v roku 2014

Investícia od Fondu inovácií a technológií, spustenie komerčnej prevádzky služby Datamolino a potom jej integrácia s globálnymi účtovnými softvérmi Xero a SageOne. To sú tri hlavné míľniky roka 2014 pre mladú slovenskú spoločnosť poskytujúcu automatické spracovanie faktúr, bločkov ako aj ich elektronickú archiváciu v druhom roku jej existencie.

 
Okrem pražského inkubátora startupov Wayra, kde strávili autori myšlienky Andrej Glézl a Ján Korecký niekoľko mesiacov v roku 2013, uveril v potenciál ich projektu aj Fond inovácií a technológií a.s. (FIT). FIT vo februári Datamolinu poskytol finančnú investíciu až do výšky 500 tisíc eur.

 
Datamolino sa odvtedy rozrástlo na vyše 20-členný tím a dokáže poslúžiť užívateľom všetkých relevantných účtovných softvérov na Slovensku. „Vďaka investícii od FIT sme mohli začať náš projekt premieňať na reálny produkt, ktorý dokáže firmy odbremeniť od ručného prepisovania účtovných dokladov. Podarilo sa nám dosiahnuť stav, že už niekoľko sekúnd po nahratí faktúr či bločkov do nášho systému, im vieme poskytnúť dáta, s ktorými môžu ďalej pohodlne pracovať vo svojom účtovnom softvéri,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Andrej Glézl.

 
Pred spustením komerčnej prevádzky službu Datamolino testovali desiatky firiem či živnostníkov. Od júla sa v nej zaregistrovalo už vyše 200 užívateľov a toto číslo začalo rásť rozširovaním sa na medzinárodné trhy v jeseni. Datamolino sa najskôr predstavilo na konferencii o trendoch v elektronickej fakturácii v Barcelone, ako aj na podujatí IBM Insight v Las Vegas.

 
V novembri na dublinskom Web Summite, ktorého sa zúčastnilo 22 tisíc ľudí zo 109-tich krajín slovenský startup oznámil svoj vstup na globálny trh. Slovenská služba sa úspešne integrovala do dvoch významných účtovných softvérov Xero a Sage One, čo jej otvára cestu k expanzii do sveta, kde sú služby cloudového účtovníctva vyhľadávaným artiklom.

 
Šťastný bezpapierový 2015

 
Datamolino však má aj víziu o bezpapierovejšom Slovensku a preto praje nielen svojím užívateľom okrem zdravia a šťastia aj niečo naviac. „Malým i väčším firmám či živnostníkom želáme menej byrokracie pri ich každodennej práci. Tiež si prajeme, aby sme v čo najbližšej budúcnosti už nemuseli archivovať kvantá účtovných dokladov v papierovej forme a skladovať ich v šanónoch, ktoré ľuďom len zbytočne ukrajujú zo životných priestorov. Oveľa pohodlnejšie a šetrnejšie nielen k prírode je mať ich dostupné odkiaľkoľvek v elektronickom archíve. V prípade potreby sa vždy dajú vytlačiť. Boli by sme tiež radi, keby sa na Slovensku začala otvorená diskusia o význame, výhodách a bezpečnosti využívania cloudových služieb. Len tak sa môžeme pohnúť vpred smerom k efektívnejšiemu bezpapierovejšiemu Slovensku,“ zaprognózoval si Andrej Glézl.

 

O spoločnosti

 
Datamolino je servisná spoločnosť, ktorá poskytuje službu automatického spracovania faktúr formou webovej aplikácie čím prináša výhody využívané veľkými firmami aj menším podnikateľom či účtovníkom bez nutnosti vynakladania vstupných investícií do technológií. Datamolino je možné používať ihneď a rovnako jednoducho, ako email. Datamolino je ambasádorom trendu „paperless office“, pretože ide o riešenie, ktoré eliminuje náklady a ponúka prehľadný archív dokumentov online a zjednodušuje komunikáciu medzi firmami a účtovníkmi. Okrem toho odbúrava vysokú chybovosť, ku ktorej dochádza pri manuálnom prepisovaní faktúr. Datamolino získalo ocenenie slovenský Start Up roka 2013 v rámci hlasovania verejnosti na Startup Awards 2013.

Slovenka, ktorá chce naučiť rozprávať svet

HNONLINE – Deti sa nerady učia, keď musia. Ale učenie milujú, keď sa pri ňom môžu hrať. Projekt Speekle učí rozprávať deti, ktoré majú problém s výslovnosťou.

 

V projekte Hospodárskych novín sa odprezentovala Veronika Štrbáková s projektom Speekle. Otázky, ale aj odporúčania, jej poskytli Michal Matys, spolumajiteľ Translata a EuroCoc, Michal Truban, spolumajiteľ Websupportu, Rastislav Kulich, country manager Googlu, Peter Krištofovič, člen predstavenstva, Poštová banka a Ivan Štefunko, predseda predstavenstva, Neulogy.

 

Celý článok a video zo stretnutia nájdete na stránkach HNONLINE:

http://hnporadna.hnonline.sk/moja-kariera-157/slovenka-ktora-chce-naucit-rozpravat-svet-626500

Diagnose.me vie aj po slovensky

Minulý týždeň sa v bratislavskej EUROVEA konala tlačová konferencia predstavujúca projekt Diagnose.me. Málokedy sa stáva, že by slovenské startupy plnili skutočne hodnotný účel, Diagnose.me má za cieľ zachraňovať zdravie.

„Zachraňovať zdravie“ píšem s trochou nadhľadu, avšak samotný projekt takýto potenciál skutočne má. Cieľom tvorcov je umožniť ľuďom z celého sveta, aby sa svoje RTG a CT snímky konzultovali so svetovými špecialistami. Umožňuje to práve platforma Diagnose.me, ktorá priamo spolupracuje so svetovou špičkou v oblasti rádiologie a bežným ľuďom umožňuje od nich získať stanovisko k vlastným diagnózam. Toto druhé stanovisko k už spracovanému posudku sa nazýva aj „second opinion“.

Poplatky špecialistov za spracovanie posudku (na základe dodaných snímkov, prípadne anamnézy) sa pohybujú na úrovniach od 80 do 250 eur, čo sú vzhľadom na získaný názor prvotriednych špecialitov prijateľné položky.

Doteraz bola služba dostupná v anglickom, ruskom a španielskom jazyku, odteraz je k dispozícii aj po slovensky. Táto jazyková mutácia znamená, že aj posudky od nemeckých špecialistov budú mať žiadatelia k dispozícii v slovenčine, preklad pritom zabezpečuje špecialista v danom obore.

Nižšie si môžete prečítať oficiálnu tlačovú správu k projektu:

Úspešný slovenský startup Ivana Štefunka a Lukáša Alnera, Diagnose.me, je celosvetová online rádiologická služba, ktorá združuje približne 100 špičkových svetových rádiológov. Snímky MRI, CT alebo RTG zdiagnostikujú od 50 € a za menej ako 48 hodín. Pacienti z celého sveta môžu takto získať nezávislý lekársky posudok a verifikovať si ním stanovenú diagnózu svojho prvého lekára. Okrem angličtiny, ruštiny, španielčiny, je webstránka Diagnose.me odteraz k dispozícii pre slovenských pacientov aj po slovensky.
„Môj spoločník Ivan Štefunko a ja sme boli konfrontovaní s krutými diagnózami. V Ivanovom prípade jeho vlastnou – životmeniacou a v mojom prípade diagnózou môjho malého syna. Frustrácie, ktorým sme čelili pri hľadaní odborníkov a uistenia sa v liečbe, nás inšpirovali k založeniu tejto spoločnosti. Dnes môžem s veľkým nadšením povedať, že v našom zozname rádiológov figurujú najväčšie kapacity sveta ako: Profesor Donald Resnick, ktorý je považovaný za špičkového odborníka v oblasti svalovo-kostrovej rádiológie, alebo Dr. Laurence Bellaiche ktorá je hlavnou lekárkou Olympijského tímu Francúzska či futbalistov z FC Arsenal a mnoho ďalších,“ povedal Lukáš Alner, spoluzakladateľ Diagnose.me.
Lekári sú do tímu Diagnose.me vyberaní a kontrolovaní Odbornou lekárskou komisiou, ktorá zároveň slúži ako poradný orgán a je medicínskym garantom celého projektu.

Čo je druhý lekársky názor

Je to odborný názor druhého lekára na tú istú diagnózu pacienta. Prispieva k väčšej istote a bezpečnosti pacienta, ale aj adekvátnosti zvolenej liečby či jej verifikácii. Na Slovensku nie je  všeobecne v legislatíve upravené toto právo pacienta na odborný názor druhého lekára. Inak je to ale v Českej republike, kde inštitút „second opinion“ zakotvili v zákone v roku 2012. Českí pacienti majú teda nárok, aby im bola z verejného zdravotného poistenia hradená konzultácia a prípadne aj doplňujúce vyšetrenia u iného lekára rovnakej špecializácie.

Speekle je podnikateľský nápad roka, vytvorili ho študenti

SITA – Študenti Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity vyhrali s platformou Speekle Podnikateľský nápad roka 2013.

Speekle naučí správnu výslovnosť, ide o pomôcku pre logopédov a rodičov detí, ktoré sa učia správne vyslovovať hlásky.

Deti sa učia pomocou hry a Speekle pre rodičov a logopédov vyhodnotí, ako sa im darí, vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej technickej univerzity Andrea Hajdúchová.

Pôvodne vytvorili študenti Speekle pre celosvetovo známu IT súťaži Imagine Cup 2013 a zvíťazili.

So svojím nápadom v stredu vyhrali aj súťaž o podnikateľský nápad roka. Speekle obsahuje napríklad i svet hier, pomocou ktorých sa deti učia zábavnou formou správne vyslovovať hlásky. „Pri vývoji platformy sme spolupracovali s logopédmi, zistili sme, že za viacero problémov s výslovnosťou u detí môže ochabnuté, resp. nedostatočne vyvinuté svalstvo jazyka. Začali sme sa zamýšľať nad tým, ako by sme sa na tento problém mohli zamerať v našom systéme. Výsledkom je náš vlastný algoritmus, ktorý realizuje sledovanie jazyka, „tongue tracking“ – dokážeme zachytávať pohyby špičky jazyka,“ hovorí Veronika Štrbáková z tímu.

Najväčšia IT súťaž pre študentov Imagine Cup 2014 pozná svojich víťazov

Finále súťaže Imagine Cup, ktoré sa konalo v rámci bratislavských TechDays 2013, pozná víťazov. Lokálne finále technologickej súťaže Imagine Cup vyhral tím Quattro Formaggi zo Slovenskej technickej univerzity (STU) so svojou platformou Speekle, ktorá by mohla poslúžiť napríklad logopédom pri výučbe správnej výslovnosti.

 

Fakt, že slovenským vysokoškolákom nechýba talent, potvrdili štyri súťažiace tímy. Na slovenskom Imagine Cupe ich spojila téma súťaže pod heslom: Predstavte si svet, v ktorom technológie pomáhajú vyriešiť tie najťažšie problémy. Štvorčlenný tím Quattro Gormaggi si okrem víťazstva odniesol aj priamy postup na svetové finále Imagine Cupu do Petrohradu. Cieľom súťaže Imagine Cup je podporovať inovatívne nápady študentov a pomôcť im v ich realizácii do praxe. Minulý rok sa do nej zapojilo vyše 350 000 študentov zo 183 krajín.

 

Viac in­for­má­cií náj­de­te v článku Martina Kuchára pre ZIVE.SK:

http://www.zive.sk/clanok/64456/studentsku-it-sutaz-vyhral-speekle-nauci-vas-spravne-rozpravat

Slovenská firma predala tisíc ton zdravých snackov. O Maxsporte sa pritom veľa nepíše.

NEZVEREJNENÉ

Je to slovenská firma so slovenskými zakladateľmi a domácim kapitálom, napriek tomu sa o nej veľa nehovorí. Maxsport má tendenciu rásť a už dnes ju môžeme považovať za príklad pre moderné slovenské start-upy.

 

Značka Maxsport vznikla v roku 2005 a podľa jej vlastných slov bolo jej zámerom nielen vyrábať, ale aj vyvíjať doplnky výživy práve na Slovensku. Pri vývoji produktov firma spolupracovala so Slovenskou technickou univerzitou a diagnoticko-športovým centrom DIAG a pri ich výrobe využíva aj domáce suroviny.

Zakladateľ firmy, Ivan Kovačič, v roku 2010 predal značku novým vlastníkom a Martin Poledna a Peter Kulich firmu expandovali. Dnes značka predáva v dovedna 40 krajinách. Zámerom zakladateľa bolo vytvoriť domácu konkurenciu pre veľké spoločnosti predávajúce proteínové tyčinky. Po roku 2010 firma sledovala priam raketový nárast tržieb, pričom za rok 2011 dosiahla 183-tisíc, za 2016 už 8,1 milióna eur. Kľúčom k úspechu malo byť okrem redizajnu obalov uvedeniu nových produktov tiež modernizovanie predajných kanálov: snacky sa začali objavovať na pultoch obchodných reťazcov a čerpacích staníc.

 

Martin Poledna a Peter Kulich zo slovenskej firmy MAXSPORT

Dnes tvoria veľkú časť predaja značky proteínové tyčinky či zdravá proteínová káva. V priebehu minulého roka sa na celom svete podarilo rozpredať až tisíc ton zdravých snackov a až 30-tisíc litrov kávy Royal Protein Ice Coffee. To znamená, že zákazníci nakúpili stotisíc kusov tejto kávy s objemom 249 ml. Zaujímavosťou je výroba a predaj proteínových tyčiniek pre deti.

Pritom iba na Slovensku sa predalo až 300 000 kg zdravých produktov. 40 percent z celkového predaja značky tvorí známa proteínová tyčinka PROTEIN BAR, za minulý rok sa jej predalo až 400 ton. „Keď si predstavíte, že je to ako postaviť vedľa seba 80 slonov, je to neuveriteľné,“ hodnotí výsledky Peter Kulich, jeden z majiteľov firmy MAXSPORT.

Sú to mimoriadne čísla, najmä ak vezmeme do úvahy, že ide čisto slovenský projekt.

Teraz sa Maxsport orientuje aj na spotrebiteľov, ktorí trpia potravinovými alergiami alebo majú záujem o vegetariánsku či dokonca vegánsku stravu. Kulich tvrdí, že dnes nie je problém pochutnávať si na ich tyčinke bez lepku, mlieka, pridaného cukru či čokolády.

 

Zaujímavosťou je, že aj v tejto oblasti podnikania sa dá ešte stále prichádzať s inováciami a novými produktmi. Slovenská firma najnovšie vstúpila do „kategórie pochutín“, do slaných snackov. Takzvané proteínové čipsy vyzerajú rovnako lákavo ako ich „nezdraví“ konkurenti, pritom obsahujú až 20 percent bielkovín. Výrobca uvádza, že ich výhodou je aj to, že neobsahujú lepok, spĺňajú kritériá pre označenie za vegánske a nie sú smažené, ale pečené.

Maxsport teda píše úspešný príbeh a zaraďuje sa k slovenským firmám, ktoré môžu byť kladené za vzor pre ďalších podnikateľných entuziastov – a to aj napriek tomu, že počas prvých rokov zmenili vlastníkov a prakticky celý marketing.