Po dlhom dni strávenom pred obrazovkou počítača prídeme domov unavení a jediné, čo v tej chvíli chceme, je oddych a pokoj. Niektorí si sadnú pre zmenu pred obrazovku televízora, iní uprednostnia dobré jedlo alebo kino a je tu aj veľmi početná skupina ľudí, ktorá si opäť sadá pred monitor svojho počítača, notebooku, či tabletu, aby trávila svoj voľný čas komunikáciou s priateľmi na sociálnych sieťach. Sme naozaj generáciou, ktorá uprednostňuje elektronický kontakt pred tým skutočným?
Počítač nevyžaduje účasť emócií a kognície, čím zjednodušuje našu interakciu.
Jedným zo známych psychologických experimentov je ultimátna hra. Úlohou účastníka tejto hry je prerozdeliť určité množstvo peňazí medzi seba a spoluhráča. Ak spoluhráč súhlasí s podielom, ktorý mu účastník chce dať, dostanú peniaze obaja. Ak však podiel navrhovaný druhým hráčom neprijme, pretože ho považuje za nespravodlivý, nedostane peniaze ani jeden z hráčov.
Výskumy porovnávajúce mozgovú činnosť pri tejto hre medzi dvomi osobami a medzi osobou a počítačom poukázal na zaujímavé zistenia. Nespravodlivé ponuky vykonané človekom boli odmietnuté vo významne väčšej miere ako rovnaké ponuky robené počítačom. Z toho môžeme usúdiť, že ľudia majú silnejšie emočné reakcie na nespravodlivé ponuky od ľudí ako na rovnaké ponuky od počítačov.
Pre človeka je tiež pirodzenou tendenciou, že pri kontakte s iným človekom automaticky vyhodnocuje jeho výraz tváre a analyzuje, čo si ten druhý myslí. Priama interakcia s ľuďmi si teda vyžaduje omnoho viac kognitívneho úsilia a účasti emócií ako interakcia s počítačom.
Nahradenie neverbálnej komunikáce emotikonmi zjednodušuje námahu pri interakcii.
Každá interakcia, ktorá prebieha tvárou v tvár, prebieha aj na neverbálnej úrovni. Sledujeme tón hlasu, gestá, pohyby, očný kontakt a mnoho iných faktorov, ktoré nám pomáhajú pri pochopení významu povedaného, skúmaní zámeru, postoja druhého účastníka komunikácie.
Pri komunikácii na sociálnych sieťach používame iba minimálne sociálne nápovedy, ktoré môžu aj nemusia objasniť naše skutočné emócie a úmysly. Je omnoho jednoduchšie skryť naše skutočné emócie za jeden emotikon alebo stručnú odpoveď. Pri elektronickej komunikácii nedokážeme odhadnúť, prečo nám náš priateľ neodpovedá na správu alebo či niekto za smajlíky neskrýva svoje trápenie.
Online komunikácia je skutočne jednoduchšia ako komunikácia tvárou v tvár. Nevyžaduje si toľko pozornosti, okamžité odpovede, analýzu neverbálnych signálov. Umožňuje nám robiť súčasne viac vecí, napríklad pozerať si iné webstránky alebo komunikovať s viacerými ľuďmi naraz. Oberá nás však o možnosť pochopiť pocity a emócie človeka, s ktorým komunikujeme. Schopnosť pochopiť sociálnu interakciu vychádza zo zdieľania emočných stavov s druhými ľuďmi, ktoré je možné iba pri priamej interakcii s človekom.
Zdroj: www.psychologytoday.com