Najnovšia štúdia od Kaspersky Lab sa venovala sociálnym sieťam a ich ovplyvňovaniu medziľudských vzťahov. Výsledky štúdie nie sú veľmi prekvapivé, pretože v prijateľnej miere poukazujú na klady aj nedostatky života na internete. Na jednej strane je tu polovica ľudí, ktorí tvrdia, že ich vzťahy k blízkym sa nezmenili, prípadne sa upravili k lepšiemu; druhá polovica odpovedala kladne a priznala, že kompromitujúce príspevky od/o ich známych prijímajú ako dôvod na ochladnutie vzťahov.

• 21% rodičov videlo svoje deti v kompromitujúcich situáciách a zhoršilo to ich vzájomný vzťah;
• z výsledkov vyplýva, že aj deti nie sú spokojné so správaním svojich rodičov na internete;
• tretina ľudí v priznala, že oveľa menej komunikuje priamo so svojimi rodičmi, deťmi a priateľmi;
• 16% respondentov potvrdilo, že dôvodom rozpadu ich vzťahu s partnerom boli práve kompromitujúce situácie na sociálnych sieťach;

Plné znenie tlačovej správy k štúdii od Kaspersky Lab:

Sociálne médiá nám dávajú slobodu byť v spojení so svojimi blízkymi kedykoľvek a kdekoľvek chceme. Táto sloboda si ale vyberá svoju daň. Zaslepení svojimi zdanlivo šťastnými digitálnymi životmi si často neuvedomíme, aké škody môžu napáchať práve sociálne siete na našich vzťahoch v skutočnom živote. Z prieskumu spoločnosti Kaspersky Lab vyplýva, že až tretina ľudí komunikuje čoraz menej tvárou v tvár so svojimi blízkymi. Rovnako, až 21 % rodičov priznalo, že ich vzťah s deťmi sa zhoršil po tom, čo ich videli v kompromitujúcich situáciách na sociálnych sieťach.

Sociálne siete sú plné fotografií ľudí v rôznych kompromitujúcich situáciách (ako napr. zábavné „alkoholové“ spomienky či rôzne „šteklivé“ snímky). Tendencia zdieľať šokujúce zábery je vo väčšine prípadov poháňaná túžbou získať čo najviac „lajkov“. Môže však spôsobiť aj mnohé nepríjemné situácie v reálnom živote, ba dokonca negatívne ovplyvniť vzťahy s blízkymi. Zatiaľ čo sa od rodičov očakáva, že budú dozerať na online správanie sa ich detí v úmysle ochrániť ich pred hrozbami, na povrch však vyplával úplne iný problém. Poukázal na to aj prieskum bezpečnostnej spoločnosti Kaspersky Lab, v ktorom viac ako pätina rodičov priznala, že ich vzťah k deťom sa zhoršil po tom, čo ich videli v kompromitujúcich situáciách na sociálnych sieťach. Na druhej strane, len 14 % rodičov uviedlo, že ich trápi online správanie sa ich detí na internete. Navyše, každý piaty (16 %) respondent potvrdil, že dôvodom rozpadu ich vzťahu s partnerom boli práve kompromitujúce situácie, v ktorých sa prezentovali na sociálnych sieťach.

Vzťahy v rodine, k priateľom či kolegom sa zmenili aj pod vplyvom sociálnych médií. Dnes ľudia čoraz menej komunikujú tvárou v tvár. Tretina ľudí v prieskume sa priznala, že oveľa menej komunikuje priamo so svojimi rodičmi (31 %), deťmi (33 %), partnermi (23 %) a priateľmi (35 %). Dôvod je prostý – vraj sú s nimi v kontakte na sociálnych sieťach.

Psychologička zaoberajúca sa výskumom médií, doktorka Astrid Carolusová z Univerzity vo Würzburgu, tieto výsledky komentuje: „Digitálna komunikácia je v súčasnosti veľmi úzko prepojená s komunikáciou v reálnom svete. Žijeme v globalizovanom a vysoko mobilnom svete, čoho dôsledkom sú aj obrovské vzdialenosti medzi partnermi či rodinnými príslušníkmi. Digitálna komunikácia je príležitosťou na preklenutie priepastí v našich životoch spôsobených najmä tým, že dnes máme otvorené možnosti žiť a pracovať kdekoľvek na svete. Napriek tomu si treba uvedomiť, že digitálna komunikácia nikdy nenahradí tú skutočnú. Digitálna komunikácia je totiž ochudobnená o zmyslové vnímanie, čo sa samozrejme prejavuje v spôsobe jej prijímania a jej kvalite.”

Napriek tomu, že stále menej ľudí komunikuje tvárou v tvár, je tu stále polovica takých, ktorí sú presvedčení, že sa ich vzťahy vplyvom sociálnych médií nezmenili, ba dokonca sú podľa nich vďaka možnostiam online komunikácie ešte lepšie. Doktorka Astrid Carolusová však varuje, že aj keď sa zdá, že kvalita ich vzťahu sa vďaka online komunikácii zlepšila, nie je možné to takto objektívne vyhodnotiť. „Za určitých okolností vnímajú ich online komunikáciu ako „hyper-personálnu komunikáciu“, čo môže viesť k nesprávnemu pochopeniu či interpretácii odkazov na sociálnych sieťach. Máme pocit špeciálnej blízkosti, často prehliadame to, čo na nás pôsobí negatívne, snažíme sa hľadať skôr všetky možné pozitívne významy zdieľaného odkazu, ktorý nakoniec chybne zinterpretujeme,” dodáva doktorka Carolusová.

Je nepochybné, že sociálne médiá nám poskytujú jedinečnú možnosť, ako byť v kontakte so svojimi blízkymi. Rúcajú časové i vzdialenostné bariéry. Napriek tomu sa čoraz častejšie stretávame aj s ich odvrátenou tvárou. Nie vždy musia ľudia odchádzať s pocitom šťastia zo svojej návštevy na sociálnych sieťach. Často môžu byť znechutení, sklamaní či nahnevaní nad tým, čo práve videli. V snahe získať čo najviac „lajkov“ ľudia zdieľajú čoraz viac súkromných či citlivých informácií, čím vystavujú nebezpečenstvu nielen seba, ale aj priateľov, rodinu alebo kolegov. Ľudia zvažujú „odstrihnutie“ sa od sociálnych médií, no väčšina tento krok odkladá z obavy, že stratia časť života, ktorý majú uložený v digitálnych spomienkach (fotografiách a interakciách) na sociálnych sieťach.

Ľudia by mali byť obozretnejší a dodržiavať základné bezpečnostné pravidlá aj pri používaní sociálnych médií, ak chcú ochrániť seba a svoje vzťahy. To im pomôže nielen znížiť riziká online sveta, ale zároveň aj ochrániť pred problémami svoje vzťahy v skutočnom svete. Spoločnosť Kaspersky Lab vyvíja nástroj, ktorý pomôže bezpečne uchovať digitálne spomienky bez ohľadu na to, koľko času strávili používatelia na sociálnych sieťach. Aplikácia FFForget im umožní zálohovať spomienky zo sociálnych sietí a odloží ich do bezpečného a zašifrovaného úložiska.

 
Viac k téme nájdete v blogu Kaspersky Lab, ktorý obsahuje aj tipy, ako si nenechať zruinovať rodinný život vrátane krátkeho kvízu v závere: Are you a likeaholic?