Mal som možnosť porozprávať sa s významným slovenským fotografom, ktorý má veľkú zásluhu na rozširovaní dobrého mena Slovenska vo svete. Rozhovor bol spracovaný pre magazín UNITED LIFE (2/2014), ktorý si môžete pozrieť na webe www.unitedlife.sk. Okrajovo sa na webe 3DIGITAL venujem aj fotografii a preto si myslím, že vás, čitateľov, tento človek môže osloviť vysokou profesionalitou a udržiavaním rozumných postojov.

Fotografie k rozhovoru poskytol Filip Kulišev, ďakujeme.

Držiteľ titulov Master QEP a FBIPP, jeden z najvýznamnejších fotografov, profesionál, charizmatická osobnosť a vzor nespočetného množstva začínajúcich fotografov. Je pre nás veľkým potešením predstaviť vám Filipa Kuliševa, zakladateľa značky Amazing Planet. Otvorene tvrdí, že so Slovenskom počíta aj do budúcnosti, zároveň však úprimne dodáva, že národná hrdosť v ňom nevytvára ilúziu o tom, aká je táto krajina výnimočná svojou prírodou. Navštívil, videl a nafotil už množstvo atraktívnych miest, z ktorých nejedno vyzerá ako vytvorené v počítači. Filipa Kuliševa sme sa pýtali nielen na jeho značku Amazing Planet, ale aj to, či počas svojich ciest zaznamenal významnejší dopad človeka na životné prostredie.
 
V roku 2011 ste založili značku Amazing Planet, považujete ju za slovenskú, keď má anglický názov a medzinárodný úspech?
Keď sme hľadali názov projektu, tak bolo jasné, že sa to musí orientovať tak, aby to bola medzinárodná značka. Na Slovensku používame slovenský ekvivalent názvu Amazing Thailand, ale od začiatku sa to malo dobre hľadať v abecedných zoznamoch, tam bolo jasné, že áčkom by sa to mohlo začínať. Navyše vtedy bežala taká reklama na Amazing Island a to slovo “amazing” sa mi veľmi páčilo; a planéta je úplne logická. Slovo “world” sme veľmi nechceli, slovo “planet” skôr evokuje modrú planétu, teda niečo pozitívne. Alternatív bolo viac, ale takto sme sa rozhodli nakoniec.

Vstupovali ste do projektu s uceleným biznis plánom alebo to bolo skôr o vášni k foteniu a úspech prišiel až ako “odmena”?
Prišlo to až potom. Ja som do toho nevstupoval s tým, že raz budem predávať. Pôvodne to bol taký test, mali sme celkom slušný archív z dovoleniek, takých skôr amatérskych, potrebovali sme ich dať dokopy. Nakoniec vznikla prezentácia a časom aj myšlienka, že môžeme spraviť výstavu. Potom sa založili firmy a už to celé išlo. Takže nebol tam žiadny taký cieľ, že musí to fičať, ale podarilo sa.
Ste držiteľom prestížneho titulu Master QEP, uznávaným odborníkom a vaše diela vlastnia aj svetoví prominenti. A takisto ste určite vzorom pre tisíce fotografov u nás aj vo svete. Ste niekedy ešte konfrontovaný s potrebou vlastnej profesionálnej pokory? Máte napriek úspechom cieľ a motiváciu zlepšovať sa?
Určite, človek sa nikdy nenarodí ako majster sveta, ani tak nikdy nezomrie. Neprestáva sa učiť na vlastných chybách a ďalej sa formuje. Inšpiraciu hľadám medzi ľuďmi, ktorí mi dodávajú energiu. Tu teda nie je žiadna taká konečná, žeuž som všetko dosiahol. Ten, kto to povie, v podstate už skončil.
Máte v tejto chvíli niekoho, komu ste mentor? Ak nie, plánujete niekedy v budúcnosti posunúť svoje znalosti aj iným fotografom?
Určite. Mám okruh ľudí, ktorí sledujú to, čo robím a v rámci možností im rád pomáham. Sú to väčšinou mladí ľudia. Ale nie, nerobím žiadne školenia alebo nejaké semináre. Jednak na to nie je veľmi čas a možno, že ani nie som tak odborne znalý, aby som to vedel.
Neviem, myslíte?
Tak viete, sú ľudia, ktorí sú na takéto veci školení, učení a robia to roky. Možno, že by som to prakticky vedel robiť, ale tá teória… To by som sa asi musel roztrhať.
Ešte k tým mladým fotografom. Je možné stať sa naozaj dobrým, aj komerčne uspešným, ak amatér nemá hned k dispozícii profesionálnu techniku? Čo je základom úspechu, je to len o fototechnike?
O fototechnike to určite nie je, tá je už dnes iba otázkou financií. Takže za tým musí byť niečo iné. Také klasické fotenie nevzniká len vďaka dobrému objektívu, ale aj treba mat na to aj veľké nadanie alebo svoj profil. Časom sa vytvorí profil a určite zohravajú úlohu aj kontakty. Nie je to teda o tom, že každý, kto má dobru techniku, bude hneď úspešný. Keby to tak bolo, tak by bolo na celom svete veľmi veľa úspešných a dobrých fotografov, i keď aj teraz ich je dosť, ale tie čísla by boli oveľa väčšie. Nie je to iba také jednoduché. V každom prípade je to kombinácia viacerých možností, či už umenia vlastného, schopnosti sa presadiť, čo tu na Slovensku v tomto prípade nie je až taký veľký problém ako v iných krajinách,
Tento rok vás čakajú ešte tri výstavy a veľa ste ich už absolvovali. Na všetkých vyzerajú tie fotky krásne a jedinečne a vyzerá to tak, že naozaj jediná vec, ktorú potrebujete k nich vytvoreniu je špičková technika. Ako ste povedali, nie je to pravda, ale koľko z vašich fotografií je nevydarených a koľko ich nakoniec uvidí verejnosť?
Nefotím všetko, to znamená, že keď vidím motív a má dobrú kompozíciu, tak to odfotím. Druhá vec, ani takto vo veľkom štýle nefotím, že by som nafotil všetko a potom z toho vyberal. Nepovažujem to za nejak mimoriadne výhodné. Skrátka, keď vidím ten moment, že je úžasný, odfotím ho, ale určite, že keď je človek v helikoptére a visí nad nejakým prameňom a úžasným motívom, tak tam tých fotografií narobí viac, ak by zlyhala technika. Takže fotím to viackrát a z viacerých uhlov, ale určite nefotím všetko. Tým pádom ani nemám žiadny drastický megavýber.

 
Koľko krajín ste dodnes navštívili kvôli foteniu? Prípadne koľko ich bolo tento rok?
Nedávno som sa zaregistroval na jednej stránke, aby som mal prehľad presne v tom, na čo sa pýtate. Doteraz to bolo 104 krajín, ale pre mňa toto číslo nie je až také dôležité. Pretože v niektorých krajinách som sa zastavil veľakrát. Nie je pre mňa dôležité navštíviť všetky krajiny planéty a povedať, že som bol všade, ale tam, kde si myslím, že je to výborné na fotenie.
Je nejaké miesto, na ktoré by ste sa vyslovene neodvážili ísť fotiť? A naopak, je miesto, na ktoré sa aj radi vraciate?
Tých je miest je veľmi veľa, či už krajiny ako Aljaška, Hawaii, Namibia, Nový Zéland, Island, Austrália, samozrejme západ USA, Antarktída, tieto krajiny sú naozaj veľmi dobre rozoberať.
No a také miesta, kde sme plánovali ísť, ako Etiópia, to je veľmi drastické miesto, ale naoniec sme tam ani nešli, keďže sa začali boje. Takže to sú také miesta, kde som nebol, ale rád by som tam išiel. Uvidíme, ako to dopadne.
A existuje teda miesto, na ktoré by ste vyslovene nešli? Z obavy napríklad…
Všetky nezaujímavé miesta, tam by som nerád išel, na Balaton napríklad. Neviem vám povedať, človek chodí tam, kde ho to baví. Tých miest, kam by som nešiel, je asi drvivá väčšina.
Obehli ste prakticky svet a rôzne výnimočne prírodné skvosty, zdá sa vám pri nich ešte slovenská príroda zaujímavá, výnimočná?
Tak viete, národná hrdosť hovorí, že aké to tu máme úžasné a každý by chcel odo mňa počuť, že aké máme fantastické Slovensko. Do určitej miery to pravda je a ja sa tu, samozrejme, cítim veľmi dobre. Aj preto, lebo tu mám svojich kamarátov, blízkych, rodinu, Slovensko je moja krajina a vždy ňou ostane. Ale na druhej strane sa nerád pretvarujem a tvárim, že je to tu najkrajšie. Hlavne keď viem, že ako sa tu tá príroda chráni a ako sa nechráni, aj napriek tomu, že sú tu určité miesta pekné, ale nepoviem, že najkrajšie v Európe. Máme tu krásne miesta, ale ja som tak trocha zanevrel na Európu, pretože mi tu všetko pripadá veľmi podobne. Asi aj preto sa mi zdá, že čím ďalej, tým lepšie a čím vzdialenejšie, čím exotickejšie, čím menej dostupnejšie. To je pre mňa naozaj také to odtrhnutie sa od reality, taký úlet.
Monacké knieža Albert II. sa o vašej tvorbe vyjadril, že upozorňuje ľudí dobrej vôle na stav našej planéty. Stretli ste sa počas vašich ciest s výraznejším dopadom ľudí na životné prostredie? Z vašich fotografií sa Zem javí ako čisté a nedotknuté miesto.
Určite áno, ten zásah a vplyv človeka je veľmi veľký. Je to dané aj tým, že je čoraz viac turistov, cestovateľov, takže tí automaticky miesta, ktoré boli dlho nedostupné, nepoznané, robia ľahko dostupné vďaka internetu a vôbec kvôli celej globalizácii. To platí aj pre tie predtým náročnejšie destinácie. To má automaticky vplyv na životné prostredie, je to ale prirodzený vývoj.
Ja sa snažím hľadať miesta, ktoré sú výnimočné práve svojou príjemnou scenériou, krajinkou, štruktúrou, takže mne sa napriek všetkému stále darí nájsť miesta. Ale poznám aj takého fotografa, ktorý už prestal fotiť a navštevovať niektoré miesta, pretože ho to tam presne pre toto už prestalo baviť.
Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a želáme veľa osobných i pracovných úspechov

.