V roku 2008 mu diagnostikovali sklerózu multiplex a aj napriek ochoreniu (alebo snáď práve vďaka nemu) sa aktívne venuje umeleckej práci, organizuje výstavy svojich diel a vlastným príkladom poukazuje na to, že aj zdravotne hendikepovaní chcú a vedia tvoriť. Maliara Jozefa Hubáleka som sa pýtal na jeho umeleckú činnosť, čo ho inšpiruje, ktoré zo svojich diel považuje za najhodnotnejšie a do akej miery jeho tvorbu ovplyvňuje ochorenie.

Pán Hubálek, predstavte sa prosím niekoľkými vetami.

Narodil som sa v roku 1976 v Smoleniciach a dnes žijem v Slovenskej Novej Vsi. Som vyučený maliar-natierač a moje záľuby sú, samozrejme, maľovanie a cykloturistika v rámci možností, dobrý film, hudba. Som na invalidnom dôchodku, nakoľko mám diagnostikovanú sklerózu multiplex od roku 2008.

Maľovaniu sa venujem už od detstva, ale intenzívne som sa mu začal venovať až po príchode ochorenia . Maľovanie je môj koníček, som vlastne taký samouk. Tvorím podľa svojich finančných možností, hoci tých nie je veľa. Som rád a teší ma, ak sa moja tvorba páči aj verejnosti, to ma posúva vpred.

 

Čo pre vás znamená umenie? Prečo ste si vybrali za ústredný štýl práve abstrakciu?

Umenie pre mňa znamená prezentovať svoju predstavivosť, fantáziu. Je to také sebavyjadrenie, niekedy možno aj nálad a pocitov. A prečo abstrakciu? Ono to prišlo tak samo, mňa fascinujú abstraktné veci a predovšetkým ma to baví. Je to úžasná hra farieb a tvarov, predstavivosti a fantázie. Svojím spôsobom si obraz môžem namaľovať podľa seba ako chcem, môžem maľovať čo chcem, kombinovať si farby a tvary.

 

Vaše diela na mňa pôsobia väčšinou pozitívne. Čo je vašou inšpiráciou pri tvorbe?

Inšpiráciou pri tvorbe je možno aj moje ochorenie. Ja som kreslil a maľoval v podstate od detstva, hoci to bolo skôr tak sporadicky, no po diagnostikovaní Sklerózy multiplex sa maľbe venujem intenzívnejšie. Ochorenie bolo takým spúšťačom, motiváciou venovať sa maľovaniu viac. Vačšinou sa snažím maľovať tak, aby obraz hral pestrými farbami, aby pôsobil pozitívne aj na okolie. A, samozrejme, akýmsi hnacím motorom je aj to, keď sa tvorba páči aj verejnosti, keď si niekto zakúpi dielo a podporí moju tvorbu.

 

Kto alebo koho tvorba vás najviac ovplyvnila? Sledujete súčasnú scénu s umením?

Ja som si vždy maľoval podľa seba. Ako sa vraví, taký vlastný štýl. Ale stále skúšam nové veci, čo ako vylepšiť. Určite sledujem aj iných autorov a niekedy aj iné diela sú mi inšpiráciou.

 

Je vo vašom portfóliu niektoré dielo, ktoré považuje za obzvlášť vydarené?

Určite áno. Každé moje dielo je svojím spôsobom výnimočné, aspoň pre mňa. Vždy sa snažím, aby každý obraz pôsobil energicky a pozitívne. Ale také obzvlášť vydarené diela sú pre mňa obrazy Nekonečno a Sloboda. Sú to moje také obľúbené.

 

Aký čas vám zaberie tvorba jedného diela? Nechávate si čas na jeho dozrievanie alebo je to skôr o zachytení chvíľkovej emócie?

Je to rôzne. Niektoré diela sú namaľované za jeden deň, niektoré zaberú viac dní. Vačšinou je to viac dní, vzhľadom na môj zdravotný stav. Ale sú diela, ktoré som namaľoval a odložil na týždeň, na dva a neskôr sa k tomu vrátil s tým, že ešte to nie je ono, že niečo tam chýba.

Určite sú aj chvíle, kedy ma niečo napadne a jednoducho to v tú chvíľu musím dať na plátno.

 

Keď niekto prejaví záujem, viete pripraviť nové dielo akoby „na mieru“? Alebo predávate iba už existujúce diela?

Áno, robil som pár diel aj na požiadanie, ale je to skôr výnimka. Väčšinou si tvorím podľa seba. Som pri tom uvoľnenejší a môžem pritom popustiť uzdu svojej fantázie.

 

Na vašej webstránke je uvedených veľa miest, kde ste vystavovali. Pripravujete aj ďalšie? Kde by vás mohli v priebehu roku ľudia zastihnúť?

V priebehu roka by som chcel vystavovať v Musique Club Galerie v Modre. Je to príjemná kaviarnička s dobrými ľuďmi, ktorí mi umožňujú každoročne prezentovať svoje diela. Pravdepodobne vo februári by mala byť spoločná výstava na Ministerstve hospodárstva, ktorú organizuje Slovenská agentúra na podporu zdravotne postihnutých občanov.

 

Využívate na svoju prezentáciu okrem výstav a webovej stránky aj iné kanály? Napríklad Behance, Dribbble a iné?

Zatiaľ na prezentáciu svojich diel využívam internet. Či už svoju webovú stránku hubalek.webnode.sk, slovenské alebo české stránky, ktoré prezentujú umenie, sociálne siete. No a ak je možnosť, tak aj prostredníctvom výstav.

 

Otvorene sa predstavujete ako umelec so sklerózou multiplex. Do akej miery má toto onemocnenie vplyv na vašu tvorbu?

Vlastne až po diagnostikovaní sklerózy multiplex sa tvorbe venujem intenzívne. Je to taký relax, dá sa povedať aj taká malá terapia. Pri tvorbe sa sústredím na plátno a farby, nemyslím na ochorenie. A tiež sa snažím ukázať, že aj hendikepovaní dokážu a chcú tvoriť. Samozrejme, podľa svojich možností.

 

Odporučili by ste maľovanie aj iným ľuďom s podobným zdravotným problémom? Ak áno, prečo?

Určite áno. Nielen maľovanie, ale akýkoľvek záujem niečo robiť, tvoriť. Ako som už spomenul, je to taký relax, človek nemyslí tak často na to onemocnenie. Ja mám radosť z toho, čo vytvorím a je to také zadosťučinenie, ak niekto prejaví záujem o moju tvorbu. O to viac ma to vtedy teší a svojím spôsobom ma to posúva ďalej.

 

 

Ďakujem za poskytnutie rozhovoru a prajem veľa úspechov.

Rozhovor bol autorizovaný.