Archív značiek: História

Od prvého volania z mobilu uplynulo 45 rokov. Spomínate si na staré modely?

Pridaj komentár

Prvý telefonát z mobilného telefónu sa uskutočnil vo firme Motorola v roku 1973. Na poli techniky a komunikácie išlo o „veľkú vec.“ Zaspomínajte si s nami na jej vývoj.

Stál za ním inžinier, vynálezca, priekopník mobilnej komunikácie a držiteľ siedmych patentov Martin Cooper a mobilný telefón Motorola DynaTAC. Jeho dizajn súčasných mobilných nadšencov skôr pobaví, ale v roku 1973 išlo o prevratnú novinku a „veľkú vec“ na poli techniky a komunikácie.

Na Slovensku sa prvý telefonát z mobilného telefónu uskutočnil v priamom televíznom prenose a jeho účastníkmi boli politici František Mikloško a jeho česká kolegyňa Dagmar Burešová. Prvým mobilným operátorom bola firma Eurotel (dnes T-Mobile) a v roku 1997 k nemu pribudol mobilný operátor Globtel (dnes Orange). Globtel predbehol Eurotel v spustení modernej GSM siete. Značka O2 na trh pribudla až v roku 2007.

Martin Cooper z firmy Motorola a jeho prvý mobilný telefón Motorola DynaTAC (foto: Motorola)

V roku 1998 sa na Ericsson GA 628 stálo v rade a Nokia 2110 bola dostupná len pre solventnejších záujemcov

Bol prvým telefónom, ktorý ste si mohli kúpiť k paušálu za 1SK v rámci kampane „Jarná mobilizácia“ od firmy Globtel (dnes Orange). Spolu s Nokiou 2110 to boli prvé telefóny, ktoré sa začali nakupovať masovo. Ericsson GA 628 bol prijateľný pre všetkých, zatiaľ čo Nokia 2110 bola dostupná len pre rodiny s vyšším rozpočtom.

Ericsson GA 628 (foto: Science Museum Collection)

Telefonovanie, SMS správy a čierno biele displeje

Značkou, ktorá hrala v tomto období prím bola jednoznačne Nokia. Niektoré mobilné telefóny sú kultové dodnes ako legendárne „nezničiteľná“ Nokia 3310 s hrou Had, ktorou sa dali stráviť hodiny. Bola svojím spôsobom predchodcom prokrastinačných stránok. Čo dodať, ľudstvo sa vždy chcelo baviť.

Nokii šliapala na päty firma Ericsson, ktorá priniesla „Véčko“ s vyklápacím krytom klávesnice – model T208i. Prelomový dizajn a look, vďaka ktorému sa človek cítil ako niečo „viac“. Keď si chcel byť frajer, tak tento bol absolútnym MUST HAVE.

Farebné displeje, variabilné kryty a správy MMS

Farebné displeje mobilných telefónov boli super cool a s nimi prišiel ďalší technický posun v podobe MMS správ, ktoré umožňovali posielať prvé obrázky.

Mnohí si určite dodnes spomínajú na Nokie 3200, ktoré mali transparentný kryt, do ktorého sa dal vkladať farebný podklad. Dal sa vyrezať z obyčajného papiera. Po prvý raz bol „vzhľad“ telefónu osobnou voľbou zákazníka. Už aj pri type 3510i sa dal originálny tmavomodrý kryt vymeniť, ale farebnosť krytov bola obmedzená. „Vyrezávačka“ bola v tomto smere absolútnou jednotkou.

NOKIA 3510i, prvý telefón s farebným displejom

Od prídavného fotoaparátu až po prelomový Ericsson K750i

Prvým krokom k foteniu mobilom boli prídavné fotoaparáty. Masovo sa predávali k Nokii 3100 a Siemensu S55. Išlo o ďalší míľový krok, ktorý viedol k zabudovanému fotoaparátu v mobilnom telefóne Sony Ericsson T610 a už spomínanej Nokia 3200.

Kvalita fotiek nebola veľká, ale i tak to bol prielom. Pri sledovaní zrnitých a neostrých fotografií chytá nejedného bývalého užívateľa nostalgia spojená so slzičkou v oku. Priekopníkom fotenia na mobil bola opäť firma Sony Ericsson, ktorá uviedla na trh cenovo dostupný a elegantný model K750i so zabudovaným fotoaparátom, ktorý mal 2 megapixely a kvalita fotiek bola skutočne vysoká. Dalo by sa povedať, že tento telefón spustil mániu dokumentovať všetko, čo sa okolo nás deje.

Sony Ericsson K750i s revolučným 2 Mpx fotoaparátom

Wi-Fi, GPS, SD karta a počiatky „múdrych“ telefónov

Model N95 od značky Nokia mal email, 3G pripojenie, Wi-Fi, 5-megapixelový zabudovaný fotoaparát a pamäťovú SD kartu. Bonusom bol čistý biely dizajn, veľký displej a fakt, že telefón bol vysúvací, malý a praktický. Na trh vstúpila aj firma HTC so svojim modelom Dream, ktorý bol taktiež vysúvací a biely.

Prvým dotykovým telefónom nebol iPhone od Apple Inc.

Prvou spoločnosťou, ktorá predstavila dotykový mobilný telefón, bola IBM a model Simon v roku 1993. Operačný systém Navigator, možnosť odosielať emaily, faxy a vďaka možnosti plánovať si stretnutia za pomoci kalendára, z neho urobil úplne prvý „múdry“ telefón. Tí, ktorí si mysleli, že má v tomto ohľade prvenstvo Apple, sa mýlia.

Steve Jobs a jeho zázračný iPhone s operačným systémom iOS, ktorý predstavil v roku 2007, spopularizoval dotykové telefóny na masovej báze. Európskym variantom je Android, ktorý je momentálne najpoužívanejším operačným systémom v Európe.

Prvá generácia mobilného telefónu Apple iPhone nenahrávala video a nevedela posielať MMS

Aj mobily môžete jednoducho (z)recyklovať

Súčasné trendy v oblasti komunikácie sa hýbu závratnou rýchlosťou a nové modely telefónov sú uvádzané na trh ako na bežiacom páse. Vlastniť najmodernejší kúsok sa stalo ukážkou spoločenskej prestíže. Staršie mobily sa tak stávajú nepotrebnými, buď sa hromadia v domácnostiach alebo skončia v koši, kde nepatria. Jediný odhodený mobilný telefón dokáže otráviť viac než 1000 litrov pitnej vody a rovnako aj pôdu. Časom sa z neho totiž začnú uvoľňovať ťažké kovy a toxické látky.

Váš telefón sa môže stať exponátom v múzeu

Zabrániť škodám na životnom prostredí aj vlastnom zdraví je jednoduché. Staré kúsky stačí zaniesť na zberné miesto alebo späť do predajne. Najväčšiu zbierku mobilov robí na Slovensku už šiesty rok Orange. Navyše, tento rok uzavrel spoluprácu s Múzeom Mobilov v Dobšinej. Jeho zriaďovateľ Štefan Polgári si spomedzi starých telefónov vyberie tie, ktoré obohatia zbierku múzea, a tak sa aj vaše zariadenie môže zapísať do mobilnej histórie. Naopak, poškodené modely, ktoré má múzeum v archíve, a už ich nevyužije, zase odovzdá Orangeu na recykláciu.

Za každý odovzdaný kus navyše Orange prispeje sumou 0,50 eur neziskovej organizácii, tentokrát Lige proti rakovine. Každým starým telefónom tak pomáhate trikrát – životnému prostrediu, kultúrnemu dedičstvu a tiež dobrej veci. Zároveň ste zaradení do žrebovania o Samsung Galaxy A5 black. Okrem dobrého pocitu môže byť vašou odmenou aj nový smartfón.

Staré mobilné zariadenia prineste do ktorejkoľvek predajne Orangeu.

Odkiaľ vlastne pochádzajú tlačidlá PLAY a STOP?

Pridaj komentár

Tlačidlo Play vidíme všade, prečo však vyzerá práve takto? Vysvetlenie pritom nie je vôbec tak zložité, stačí sa zamyslieť nad významom obrázka a rozumieť tomu, ako fungovala niekdajšia technika.

 

Ikony sa stali našim všadeprítomným spoločníkom predovšetkým vďaka počítačom a mobilným telefónom. Sú logom každej funkcie a aplikácie, ktorú môžeme potrebovať a nad zmyslom jednotlivých ikon sa častokrát vôbec nezamýšľame.

Nastupujúca generácia sa bude o niekoľko rokov čudovať, prečo majú správy ikonu obálky a telefón symbol niečoho, čo vyzerá ako štylizované písmeno C. Samostatné slúchadlo z pevných liniek už skrátka nebudú poznať. Rovnako sa dnes my môžeme pýtať, prečo má znak PLAY (spustiť) symbol rovnoramenného trojuholníka so základňou na ľavej strane. Vysvetlenie pritom nie je vôbec tak zložité.

 

Rádio s CD prehrávačom, aké bolo súčasťou každej domácnosti od 90. rokov. Dnes sú tieto rádiá zahrabané kdesi v pivnici alebo dávno vyhodené na smetisku, takmer úplne stratili svoje opodstatnenie.

 

Internetové zdroje uvádzajú, že počiatky symbolu PLAY/spustiť nachádzame v 60. rokov 20. storočia, teda v čase, kedy ľudstvo začalo v masovej miere s prehrávaním hudby z nosičov. Osobne si myslíme, že možno aj s trochu skôr. Platne, pásky a pásky v kazetách potrebovali na ich použitie zariadenia – prehrávače, ktoré boli schopné pomocou elektrických motorčekov roztočiť pásku alebo iný nosič a následne z nich čítať zvukový záznam. Každý prehrávač musel obsahovať samostatné tlačidlá pre prehrávanie štandardnou rýchlosťou, ďalej pre prehrávanie vyššou rýchlosťou (pretáčanie dopredu), samostatným vypínačom (pauza) a pretáčaním dozadu. Bolo teda prirodzené, že základná voľba (prehrávanie štandardnou rýchlosťou) dostala jedno označenie, z ktorého potom vyplývali ďalšie.

 

Symbol trojuholníka so špicom do pravej strany nebol náhodný, ukazuje smer, ktorým bol záznam zaznamenaný a čítaný. Páska sa síce odvíjala presne opačným smerom, vo svojej podstate však stlačením tohto tlačidla v používateľovi vzniká dojem, že bude prehrávať obsah smerom vpred. Pretáčanie dopredu má symbol dvoch rovnakých trojuholníkov, čo prirodzene evokuje rýchlejšie prehrávanie. A reverzný smer touto analógiou pochopí každý.

Tlačidlo STOP muselo nadobudnúť symbol štvorca, pretože vďaka tomuto prevedeniu bolo možné jednoducho odvodiť symbol pre funkciu PAUZA. Pauza sú dva tenké vertikálne orientované pásiky, akoby to bola ikona STOP rozdelená medzerou. Celkom logicky to znamená, že zatiaľ čo pauza je dočasné pozastavenie, stop znamená definitívne zastavenie.

Dnes už tlačidlo stop stráca opodstatnenie, ale nachádzame ho napríklad pri videoprehrávačoch. V prehrávačoch online videa umožňuje úplné zastavenie prehrávania tak, aby sa video vôbec nenačítavalo a tak zbytočne nesťahovalo dáta.

 

 

 

 

Medzinárodná akcia #BigArtRide sa ukončila v Bratislave

Pridaj komentár

Všetky cesty vedú do Bratislavy. Do hlavného mesta Slovenska tento týždeň zavítal projekt #BigArtRide, ktorého hlavným cieľom je spájať ľudí pomocou umenia a technológií. Po mestách ako Brusel, Rím, Praha, Paríž či Amsterdam bola Bratislava poslednou zastávkou tohto putovného podujatia.

Princíp je jednoduchý: dvaja účastníci – jeden v Bratislave, druhý v Amsterdame – si na hlavu nasadia zariadenie na virtuálnu realitu a vydajú sa na preteky po virtuálnom meste, kde nájdu niektoré z najznámejších a najvýnimočnejších výtvarných diel európskych autorov. Hlavným cieľom projektu je, aby Európania prostredníctvom tohto zábavného a interaktívneho zážitku (opätovne) objavili naše spoločné kultúrne dedičstvo. A zabralo to! Séria podujatí sa konala na námestiach európskych metropol a spojila ľudí rôzneho veku a sociálneho postavenia – od malých detí až po dôchodcov, od cyklistov až po politikov, veľvyslancov a dokonca aj princa.

 

Projekt #BigArtRide bol súčasťou väčšej kampane digitálnej knižnice Europeana s názvom Europeana 280. Jej cieľom je vyvolať u Európanov záujem o naše spoločné umelecké dedičstvo. Kampaň obsahuje niektoré z najvýnimočnejších a najvýznamnejších výtvarných diel Európy – od Výkriku Edvarda Muncha cez Rembrandtovu Nočnú hliadku až po Madonu s anjelom od Ľudovíta Fullu. Všetky diela do projektu poskytli európske kultúrne inštitúcie. Slovensko do kampane prispelo napríklad aj významnými umeleckými dielami od Jána Kupeckého či Rudolfa Sikoru. Úplný zoznam 13 slovenských umeleckých diel v projekte Europeana 280, ktoré poskytla Slovenská národná galéria, je dostupný na webovej stránke Europeana Collections. Osem z nich sa nakoniec zaradilo medzi 212 európskych diel, ktoré sú súčasťou projektu #BigArtRide.

#BigArtRide bol aj oslavou holandského predsedníctva Rady Európskej únie a myšlienky budovania mostov medzi obyvateľmi Európy. Na záverečnom ceremoniáli projektu #BigArtRide v Bratislave sa stretli Marjan Hammersma, generálna riaditeľka Ministerstva školstva, kultúry a vedy v Holandsku a Ivan Sečík, štátny tajomník Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Spoločne poukázali na to, že posledná zastávka projektu #BigArtRide je zároveň miestom, kde bude Holandsko odovzdávať Slovensku post predsedu Rady EÚ.

Projekt #BigArtRide vytvorila holandská dizajnová agentúra DropStuff s podporou digitálnej knižnice Europeana, Holandského inštitútu pre zvuk a obraz, veľvyslanectiev Holandského kráľovstva v Európe a holandského predsedníctva Rady EÚ. Projekt finančne podporila Európska komisia.

 

 

Čo o projekte povedali

Marjan Hammersma, generálna riaditeľka Ministerstva školstva, kultúry a vedy v Holandsku uviedla: „Toto je symbolický moment: dnes Holandsko odovzdalo predsedníctvo v Rade Európskej únie Slovenskej republike. Sme veľmi hrdí na výsledky, ktoré sme dosiahli počas nášho predsedníctva. Napríklad #BigArtRide bol skvelý spôsob, ako prepojiť európske mestá.“

„Kombinácia bicykla, virtuálnej reality a kvalitného digitálneho obsahu sprostredkúva nevšedný zážitok. Som presvedčený, že zvolená forma prezentácie zaujme najmä mladšiu generáciu a pomôže jej nájsť si cestu k hodnotám kultúrneho dedičstva. Poďakovanie patrí Nadácii Europeana, Národnému osvetovému centru, Slovenskej národnej galérii ako aj všetkým, ktorí sa svojou každodennou prácou snažia priniesť kultúrne dedičstvo bližšie k ľuďom a podnecovať ich záujem o jeho poznanie, šírenie a ďalší rozvoj“, povedal štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Ivan Sečík.

„Projekt je súčasťou našej stratégie sprístupňovať zbierky z galérií čo najširšiemu publiku. Jeden z najväčších prínosov je, že sa nám potvrdil už dávno známy fakt – naše umenie je prirodzenou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva,“ vyjadrila sa Alexandra Kusá, generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie.

Jill Cousins, výkonná riaditeľka organizácie Europeana, dodala: „Projekt #BigArtRide vniesol umenie do našich ulíc a podarilo sa mu zábavným a inovatívnym spôsobom získať nových priaznivcov európskeho umenia.“

René van Engelenburg, vlastník a managing director DROPSTUFF.NL, holandskej dizajnovej agentúry uviedol: „Dropstuff chce priniesť umenie a kultúru širokému publiku originálnym spôsobom. S #BigArtRide sme spojili ľudí a prekvapil ich s krásnymi umeleckými dielami z celej Európy a tiež s možnosťami virtuálnej reality.“

„Europeana využíva inovatívne technológie, ako napríklad virtuálnu realitu, na to, aby ľuďom priblížila európske kultúrne dedičstvo. Projekt #BigArtRide nie je iba o umení a technológii – je o spájaní Európy, jej umenia a obyvateľov,“ povedal Jan Müller, výkonný riaditeľ Holandského inštitútu pre zvuk a obraz.